V sieti „iných“ kín

Europa Cinemas združuje a podporuje kiná, ktoré pomáhajú prezentovať európsku kinematografiu, a v tejto sieti je aj 19 slovenských kín. Čo pre ne znamená členstvo v Europa Cinemas, aké podmienky musia plniť a aké výhody im to môže priniesť?

Dominancia amerických filmov nesúvisí len so slovenskou kinodistribúciou. Európske tituly sú často znevýhodňované a k divákom sa dostávajú v obmedzenom počte. Konštatuje to i Markéta Hodoušková, ktorá pracuje pre Film New Europe Association a roky pôsobila aj ako koordinátorka Europa Cinemas pre strednú a východnú Európu. „V rade východoeurópskych štátov je podiel národných či európskych titulov na trhu malý či takmer mizivý. Táto tendencia je zreteľná v podstate od deväťdesiatych rokov. Európsky distribučný trh je pod väčšinovou kontrolou amerických štúdií a pre európsku kinematografiu je ťažké obstáť.“  V tejto situácii má Europa Cinemas stimulovať uvádzanie európskych filmov v kinách. Sieť vznikla v roku 1992 s podporou programu MEDIA a francúzskeho Centre national du cinéma et de l’image animée.

Členstvo v Europa Cinemas je podmienené splnením viacerých podmienok. Podľa tých vlaňajších malo byť kino v prevádzke aspoň šesť mesiacov, disponovať systémom vykazovania predaných vstupeniek a tržieb, ponúkať aspoň 520 projekcií ročne, mať minimálnu kapacitu 70 miest (pri viacsálovom kine je to 50), ročnú návštevnosť 15 000 divákov a tak ďalej. Výška finančnej podpory z Europa Cinemas závisí od výsledkov kina. Podstatným kritériom je podiel projekcií nenárodných európskych titulov v programe – pre jednosálové kino je to minimálne 25 percent, pre kino s dvomi až piatimi sálami 22 percent a tento podiel ďalej klesá s pribúdajúcim počtom sál. Šesťdesiat percent projekcií európskych filmov by mali tvoriť premiérové uvedenia daných titulov. Dôležité sú programy pre mladého diváka a prihliada sa i na to, v koľkých európskych krajinách premietané filmy vznikli. Kino môže na základe svojich aktivít získať aj bonusy a motiváciou takisto môžu byť každoročne udeľované Ceny Europa Cinemas.

Slovenské kiná v tejto sieti vlani dostali cez program MEDIA celkovú podporu 87 449 eur. Niektoré sa pritom na vstup do Europa Cinemas spojili, ako to bolo v prípade kín Kultúra v Ružomberku, Strojár v Martine, Mier v Spišskej Novej Vsi a Nicolaus v Liptovskom Mikuláši. Zuzana Bakošová z ružomberského kina vysvetľuje, že k tomuto zoskupeniu došlo aj preto, aby dokázali splniť podmienky Europa Cinemas súvisiace s podielom projekcií európskych filmov. „Aj keď sa do programu kina snažíme zaradiť čo najviac európskych filmov, skúsenosti sú také, že ich návštevnosť je nízka a niektoré projekcie sa pre divácku neúčasť rušia. Výnimku tvoria české filmy, idú hlavne komédie,“ odpovedá Bakošová. „Z celkového počtu 587 projekcií za rok 2013 sme v našom kine uviedli 149 projekcií európskych filmov. Celkový počet divákov bol 37 710 a na európskych projekciách to bolo 8 391, z toho na českých filmoch 5 032 divákov.“ Bakošová zároveň upozorňuje na dôležitosť organizovaných filmových predstavení pre mladého diváka, pre základné či stredné školy za zvýhodnené vstupné.

Zo slovenských kín je v sieti Europa Cinemas najdlhšie bratislavské kino Mladosť. „Kino má už veľmi dlhú tradíciu uprednostňovania európskej kinematografie. Okrem toho v ňom prebiehajú rôzne filmové festivaly, osobitné projekty či prehliadky národných kinematografií,“ hovorí Juraj Vajda, konateľ spoločnosti Bioscop, ktorá kino Mladosť prevádzkuje. „Podiel európskej kinematografie vrátane slovenskej prevyšuje 70 percent, a to nielen počtom filmov, ale aj počtom predstavení. Divácky ohlas je vzhľadom na tradíciu tohto kina pomerne veľký. Ľudia sem chodia práve pre nekomerčný filmový program, chcú vidieť európske filmy a filmy pre náročného diváka.“ Finančnú podporu Europa Cinemas za programovanie európskych titulov vníma Vajda ako „náhradu“ za nižšie tržby, dodáva však, že členstvo v tejto sieti je aj vecou prestíže.

V prípade slovenského členstva v Europa Cinemas je zaujímavé, že z 19 kín je až 10 viacsálových kín siete Cinemax. Barbora Drobná zo spoločnosti Continental film tvrdí, že prioritou týchto kín je prezentácia európskych titulov a programov pre mladého diváka, preto požiadali o vstup do Europa Cinemas. Vlani uviedli v priemere takmer 24 percent európskej produkcie, viac ako 20-percentný podiel tvorili predstavenia nenárodných európskych filmov. Ako vysvetľuje Drobná, „podpora pre sieť kín Cinemax sa spravidla skladá okrem podpory za bežné programovanie aj z podpory aktivít pre mladé publikum a takisto z bonusu za filmovú diverzitu“. Viacsálové kiná Cinemax majú na Slovensku veľký trhový podiel a programový koordinátor Europa Cinemas pre strednú a východnú Európu Alexandre Tchernookov to komentuje takto: „Nevýhodou je, že výsledky Europa Cinemas sa veľmi blížia celkovým trhovým výsledkom na Slovensku, čo veľmi nezvýhodňuje európsku kinematografiu, ale na druhej strane to dokazuje, že máme vzrastajúci vplyv po celom Slovensku, keďže sieť Cinemax každoročne posilňuje svoje výsledky vo veci európskeho programovania.“ A ako vidí Tchernookov celkovú situáciu so slovenskými kinami v Europa Cinemas? „Je to v podstate rovnaké ako v iných krajinách: sú tu dobré kiná v pozícii ťahúňov – Lumière a Mladosť v Bratislave, priemerné kiná – väčšinou regionálne –, ktoré však spĺňajú ciele v zmysle programovania, a zopár takých, ktoré nie sú až také dobré, ale ich vplyv na celkové výsledky nie je veľmi veľký, lebo sú spojené do minisietí,“ ozrejmuje Tchernookov.

Ak sa pozrieme na celkové výsledky slovenských kín v sieti Europa Cinemas za rok 2012, zistíme, že Slovensko patrilo medzi krajiny s najnižším podielom predstavení európskych filmov (24,5 percenta) aj ich návštevnosti (20,7 percenta). Počtom členských kín Slovensko nepatrí medzi najhoršie, hoci je zaujímavé, že z devätnástich kín sú len dve v hlavnom meste. Jedným z nich je Kino Lumière, ktoré prevádzkuje Slovenský filmový ústav a okrem uvádzania slovenských filmov sa sústreďuje na kvalitnú európsku produkciu. „Europa Cinemas je program, ktorý je zameraný na podporu cirkulácie európskych filmov v kinách, preto bolo prirodzené, že sme sa od začiatku usilovali priamo nadviazať na členstvo, ktoré malo v Europa Cinemas Charlie centrum, čo sa nám aj podarilo,“ hovorí vedúca Kina Lumière Zita Hosszúová. „Zo všetkých premietaných filmov tvorili v roku 2013 európske nenárodné tituly viac než 60 percent (slovenské filmy 21 percent), čím vysoko prekračujeme základnú podmienku členstva v Europa Cinemas. Európske predstavenia navštívilo vlani viac než 30 700 divákov. Vďaka finančnému príspevku z Europa Cinemas je možné zachovať vysoké percento uvádzaných európskych titulov v programe, a teda je to automaticky benefit pre publikum, ktoré tieto tituly vyhľadáva. K ďalším benefitom patria semináre Europa Cinemas a programy smerujúce k podpore uvádzania titulov pre mladého diváka a cibreniu jeho audiovizuálneho vkusu,“ dopĺňa Hosszúová.

Cibrenie diváckeho vkusu, hľadanie spôsobov distribúcie kvalitných filmov, motivovanie publika a snahu pracovať s mladými divákmi považuje za dôležité aj Markéta Hodoušková. Pripomína, že kinári a distribútori v tom zohrávajú zásadnú úlohu a mali by byť podporovaní predovšetkým z lokálnych zdrojov a na základe lokálnej kultúrnej politiky, čo je podľa nej v regióne strednej a východnej Európy často problém. Podporu z Europa Cinemas považuje v tejto situácii za významnú, no podľa nej „zlé kino nezachráni a pre dobré nebude takisto nikdy postačujúca. Ide skôr o symbolické začlenenie sa do profesijného cechu, ktorý háji svoje záujmy v Európe. Vďaka členstvu môžu kinári nahliadnuť do situácií v ostatných krajinách, môžu sa učiť, inšpirovať a prenášať fungujúce modely do svojich regiónov.“

Alexandre Tchernookov prízvukuje, že v silnom konkurenčnom prostredí si musí každé kino vytvoriť vlastný profil. „Členstvo v Europa Cinemas kinu na jednej strane poskytuje značku, ktorá ho odlišuje od ostatných kín, a na druhej strane mu dáva pocit väčšej istoty v lukratívnom trhovom prostredí amerických filmov. Naše členstvo zároveň zaručuje väčšiu prezentáciu európskej tvorby na slovenských plátnach bez finančného rizika, aké podstupujú nečlenské kiná,“ uzatvára Tchernookov.

Daniel Bernát