Dalibor Kocián (Stroon),

hudobník

Nezabudnuteľný je pre mňa stále film Záhrada Martina Šulíka. Poetické zobrazenie mestského človeka hľadajúceho samého seba v prostredí, ktoré zaručuje len čistotu vnemov, nie recept na osvietenie. Rad postáv je dokonalou karikatúrou materiálneho, ale i duchovného zmätku, ktorý často prežívame. Osobitá je, samozrejme, hudba Vladimíra Godára a herecký výkon Romana Luknára – v jeho postave Jakuba sa nájde každý rojko, hľadajúci pokoj mysle.

Jedinečné pre mňa ostáva zobrazenie vojnových konfliktov z pohľadu vojenských kuchárov vo filme Ako sa varia dejiny Petra Kerekesa. Krutosť vojny v rozprávaní ľudí, ktorých poslaním je dodávať vojakom potrebnú fyzickú silu a poháňať tak ľudské utrpenie, je tu citlivo zobrazená.

Mladá generácia slovenských animátorov je veľmi silná a Pandy Matúša Vizára túto skutočnosť potvrdzujú. Vlastný animátorsky rukopis a množstvo gagov na ploche desiatich minút tvoria film, ktorý sa dá vidieť niekoľkokrát a zakaždým ma prekvapí nejaký nový detail alebo vtip.