Kino Lumière otvorilo ďalšiu sálu

Slovenský filmový ústav (SFÚ) začal s prevádzkou tretej sály v bratislavskom Kine Lumière. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu a ponúka zaujímavo postavený program s cyklami Detská filmotéka, Double Bill, Herec v hlavnej úlohe, Histórie filmu, Za okrajom a Zabávajte sa, prosím!. Už počas tohto mesiaca si diváci môžu vyberať z desiatok filmov.

Filmotéka premieta z 35 mm kópií archívne snímky, ktoré sa nachádzajú v zbierkových fondoch SFÚ. Ako ozrejmujú kurátori kinosály Richard Šteinhübel, Michal Michalovič a Rastislav Steranka, ich zámerom je uvádzať „základné diela kinematografie od najvýznamnejších tvorcov, ktorí rôznym spôsobom posunuli hranice umeleckého vyjadrovania prostredníctvom filmových obrazov. Rovnako však budú súčasťou programu diela, ktoré možno nestoja až tak v popredí pozornosti, avšak dané do konkrétnej súvislosti tvoria dôležitú časť kinematografie.“ K objasneniu daných kontextov majú prispieť aj lektorské úvody odborníkov pred vybranými projekciami.

Čo presne ponúknu jednotlivé programové cykly? Double Bill bude stáť na kombinácii dvoch snímok a odkrývaní ich vzájomných vzťahov a súvislostí, občas aj skrytých a prekvapivých. V apríli takto Filmotéka uvedie tituly Barbarella (1968) Rogera Vadima a Kdo chce zabít Jessii? (1966) v réžii Václava Vorlíčka. Cyklus Herec v hlavnej úlohe poukáže na herecké výkony, ktoré ovládli celý film – a to bez ohľadu na to, či herec počas neho „nezlezie z plátna“, alebo sa v ňom len mihne. V apríli sa pozornosť sústredí na Petra Sellersa, ktorý má na konte viacero pamätných výstupov vrátane postavy inšpektora Clouseaua v úspešnej sérii komédií o Ružovom panterovi. A od Ružového pantera už nie je ďaleko k cyklu Zabávajte sa, prosím!, ktorý chce divákom ponúknuť kvalitnú žánrovú zábavu. Na úvod cyklu to bude komédia s príznačným názvom Pripútajte sa, prosím! (1980), ktorú Filmotéka uvedie 4. apríla.

Vo filmoch sa toho často nachádza viac, ako sme schopní na prvý pohľad zachytiť a spracovať. Tieto prvky môžu vyvolať zaujímavé otázky a viesť k zisteniam, ktoré vnímanie celého diela obohatia. Na takéto momenty, obrazy, predmety či scény upozorňuje cyklus Za okrajom, ktorý sa v apríli zameria na dve snímky Sama Peckinpaha – Junior Bonner (1972) a Jazda vysočinou (1962). Ďalším programovým cyklom Histórie filmu chcú kurátori upozorniť na spojnice medzi dejinami a kinematografiou. Ako hovoria, „dejiny filmu sú zároveň zrkadlovým (občas verným, občas značne pokriveným) obrazom dejín dvadsiateho storočia – vpísali sa do nich ako nezmazateľný fenomén – a práve na to sa sústredí tento godardovsky pomenovaný cyklus“.

Novootvorená 49-miestna sála Kina Lumière má naplánované aj projekcie, ktoré budú poctou zosnulým tvorcom alebo upozornením na aktuálne výročia osobností z oblasti filmu. V apríli bude takýchto predstavení viacero a niektoré z nich súvisia aj so slovenskou kinematografiou – režiséra Petra Solana pripomenú filmy Prípad Barnabáš Kos (1965) a Dialóg 20 40 60 (1968), kameramana Alojza Hanúska snímka Psychodráma (r. Jozef Zachar, 1964) a herca Jozefa Adamoviča titul Vrah zo záhrobia (r. Andrej Lettrich, 1967).

Daniel Bernát

Odrazy Slnka v sieti v Lumièri

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) udelí 26. apríla národné filmové ceny Slnko v sieti a bratislavské Kino Lumière premietne od 27. do 30. apríla snímky, ktoré sú na ocenenie nominované v kategóriách najlepší hraný, animovaný, dokumentárny, krátky hraný film a zahraničný film v slovenskej distribúcii.

SFTA udeľuje Slnko v sieti každé dva roky a tentoraz hodnotí filmy, ktoré vznikli v rokoch 2012 a 2013 a ich premiéra sa uskutočnila v čase od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013. Členovia akadémie vyberali z 37 prihlásených titulov, z ktorých v prvom kole rozhodovania vytvorili nominácie a v druhom kole určovali víťazov jednotlivých kategórií. Výsledky budú zverejnené na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa uskutoční v historickej budove SND.

Kino Lumière pripravuje v apríli prehliadku dvanástich slovenských filmov nominovaných na Slnko v sieti v štyroch kategóriách. Okrem toho uvedie štyri nominované snímky zahraničnej produkcie. V kategórii najlepší hraný film sa o cenu uchádzajú tituly Kandidát, Môj pes Killer (má celkovo najviac nominácií – šesť) a Zázrak. Prvý z nich zaznamenal slušný komerčný úspech, keď sa stal divácky najúspešnejším slovenským filmom uplynulého roka a zároveň sa zaradil na siedmu priečku v rebríčku najnavštevovanejších domácich snímok od vzniku samostatnej republiky. Kandidáta nakrútil režisér Jonáš Karásek s podporou Audiovizuálneho fondu v rámci špeciálnej kategórie Minimal, ktorá bola vytvorená pre nízkorozpočtové, žánrovo vyprofilované projekty.

Môj pes Killer sa obracia k inému publiku ako Kandidát, ktorý chce diváka strhnúť do dravého prúdu reklamne štylizovaných obrazov napojených na prostredie tých najúspešnejších. Scenáristka a režisérka Mira Fornay pozoruje samotárskeho mladíka zo sociálne slabého prostredia, ktorý hľadá spoločnosť v partii vyholených hlavohrudí a mlčky v sebe spracúva krivdu. Pocit krivdy v ňom vyvolala jeho matka, keď sa od neho „odvrátila“ a spojila svoj život s iným, rómskym dieťaťom. Môj pes Killer bol ocenený na viacerých festivaloch a stal sa prvým slovenským filmom, ktorý uviedli v hlavnej súťaži MFF Rotterdam, kde napokon získal prestížnu Hivos Tiger Award.

Dobré festivalové ohlasy mal aj druhý celovečerný film Juraja Lehotského Zázrak. Vo svojom dokumentárnom debute Slepé lásky využil Lehotský prvky hraného filmu a v hranom Zázraku, ktorý rozpráva príbeh hľadania opory mladého dievčaťa z polepšovne, zužitkoval svoje skúsenosti dokumentaristu. Najväčšiu mieru autentickosti však sprostredkovala predstaviteľka hlavnej úlohy – neherečka Michaela Bendulová.

Kino Lumière premietne aj trojicu snímok, ktoré sú na Slnko v sieti nominované v kategórii najlepší dokumentárny film. Členovia SFTA do finále posunuli tituly Hodina dejepisu (r. Dušan Trančík), Kauza Cervanová (r. Robert Kirchhoff) a Nový život (r. Adam Oľha). Zaujímavé bude sledovať, kto vzíde ako víťaz zo zostavy animovaných filmov Mesiac (r. Ondrej Rudavský), Pandy (r. Matúš Vizár) a Sneh (r. Ivana Šebestová). Isté je zatiaľ len to, že všetky tri sa oplatí vidieť. Národnú filmovú cenu za najlepší krátky hraný titul môže získať jeden z trojice Momo, Tanec tigra a Výstava. Prvý a tretí z nich uviedlo Kino Lumière už vlani: Momo (r. Teodor Kuhn) bol súčasťou pásma Kobylky I a Výstava (r. Peter Begányi, Andrej Kolenčík) sa zase premietala v rámci Pásma krátkych filmov/Slovak Shorts I. Koprodukčný Tanec tigra v réžii Martina Repku sa dostáva do tunajšej kinodistribúcie tento mesiac.

Slnko v sieti sa v aprílovom programe Kina Lumière odrazí aj ako Veľká nádhera, Láska, Hon a Rozchod Nadera a Simin, teda v podobe snímok nominovaných v kategórii najlepší zahraničný film v slovenskej distribúcii.

Daniel Bernát

A predsa sa točí

Tvorba študentov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU (FTF VŠMU) v Bratislave a pohľad na zákulisie študentského prostredia mladých tvorcov sa stali námetom nového publicistického cyklu A predsa sa točí, ktorý je možné vidieť od marca na druhom programe verejnoprávnej televízie.

Na vzniku a vytvorení takéhoto formátu sa pôvodne dohodli dekan FTF VŠMU Anton Szomolányi a generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Václav Mika. Zámerom bolo prezentovať ročníkové práce i cvičenia z ateliérov réžie, scenáristiky, kamery, strihu, zvuku, dokumentárnej, animovanej tvorby a zachytiť jednotlivé fázy vzniku a výroby študentských diel – tých viac aj menej úspešných. Vďaka projektu je možné preniknúť za múry fakulty a spoznať tamojší život a tvorbu, ktorá sa väčšinou prezentuje len na domácich a zahraničných filmových festivaloch. Na vzniku jednotlivých dielov cyklu sa pritom podieľajú aj samotní študenti, v rozhovoroch sa predstavia mladí režiséri, kameramani, dokumentaristi, zvukári či filmoví vedci. „Realizácia cyklu A predsa sa točí je najmä o spolupráci študentov a pedagógov školy, ktorí rozhodujú o tom, čo bude témou jednotlivých dielov. Jedna línia sa venuje prezentácii konkrétneho ateliéru a druhá sa zameriava na témy, ktoré sú predmetom prác študentov z rôznych odborov. Ide napríklad o motív lásky, tanca, humoru vo filme, hľadania partnera, samoty. Koordinátorom projektu za školu je Andrej Sedlák, doktorand na VŠMU,“ hovorí Martin Peterich, dramaturg cyklu za RTVS.

Zámerom však nie je len prezentácia tvorby aktuálnych študentov, ale aj absolventov fakulty a dnes už skúsených tvorcov, ako sú napríklad Eva Borušovičová, Mariana Čengel-Solčanská alebo Vlado Balco. Balcov dokument Okrúhlych dvadsať (2011) o 20. výročí založenia FTF VŠMU bol otváracím filmom cyklu. RTVS ho odvysielala už začiatkom marca.

Zaujímavá, hoci problematická je téma drog a mladých ľudí na okraji spoločnosti, ktorú študenti takisto spracúvajú. „Prenikajú aj do prostredia takých-to svojich rovesníkov, o čom je napríklad vynikajúci, autenticky hraný dokument Stratené deti, ktorý sa venuje petržalským chlapcom. Vzhľadom na devätnástu hodinu, keď sa cyklus vysiela, však takéto filmy nie sú vhodné do tohto formátu. Oplatilo by sa pozrieť si ich ako určité študentské memento o ,stratených‘ rovesníkoch.“

Cyklus môže byť prínosný nielen pre diváka, ktorý sa dozvie, ako to na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU funguje, ale aj pre jej študentov, ktorí sa podieľajú na takomto televíznom projekte prvý raz. „Sú veľmi šikovní, ale ešte celkom nepoznajú televízne súkolesie, napríklad nové technické normy európskych televízií, úrovne zvuku a podobne. Ale je dobre, že sa to naučia ešte počas školy, lebo potom nebudú zaskočení, keď sa dostanú do praxe,“ hovorí Martin Peterich. Na druhej strane sa však študenti prezentujú novátorskými názormi a prístupmi, ktoré môžu oživiť zabehanú a osvedčenú televíznu tvorbu. „Pre mňa bolo najzaujímavejšie, že som videl ich iný pohľad na svet. Televíznu publicistiku, ktorá má už akési tradičné postupy, vnímajú slobodnejšie. Majú právo formálne, myšlienkovo a obsahovo ,ulietavať‘, majú iný rozmer ducha a filozofie aj odvahu povedať veci inak. To je veľmi inšpiratívne. Keď raz pôjdu do remeselnej praxe, verím, že do televíznych žánrov prinesú niečo nové,“ dodáva dramaturg Martin Peterich. Jednotlivé diely cyklu A predsa sa točí majú približne 40 minút a vysielať sa budú v nedeľu o 19.10 hod.

Martina Polívková ( filmová publicistka )

Kino na hranici bude patriť aj Hanákovi

Filmová prehliadka Kino na hranici je v stredoeurópskom regióne unikátnym podujatím. Jej prvý ročník sa v rozdelenom meste Český Těšín/Cieszyn konal už v roku 1999. Pôvodne ponúkala v programe iba české a poľské snímky, postupne sa do nej začali začleňovať aj slovenské filmy a od roku 2004 pribudli aj snímky z Maďarska. Pre slovenskú kinematografiu sa Kino na hranici stalo významným podujatím, na ktorom sa môže prezentovať širokým výberom aktuálnych titulov aj klasiky.

Šestnásty ročník Kina na hranici sa bude konať od 29. apríla do 4. mája a opäť ponúkne bohatú filmovú nádielku zo slovenskej produkcie. Na prehliadke uvedú takmer úplnú retrospektívu hraných a dokumentárnych filmov Dušana Hanáka za účasti režiséra a návštevníci si budú môcť pozrieť aj výstavu Hanákových fotografií. Z jeho hraných filmov diváci uvidia napríklad Ja milujem, ty miluješ, Ružové sny, 322, z dokumentárnej tvorby nebudú chýbať Papierové hlavy či Obrazy starého sveta. Premietať sa bude aj dokument Martina Šulíka z cyklu Zlatá šedesátá, ktorý je venovaný práve Hanákovi. Ďalšie dva retrospektívne cykly prehliadky sa zamerajú na režisérsko-kameramanský tandem Janusz Majewski – Kurt Weber a na výber najzaujímavejších adaptácií diel Franza Kafku a Jaroslava Haška.

Tematické cykly sú určené historickými a aktuálnymi udalosťami. Cyklus Veľká vojna 1914 – 1918 je venovaný výročiu začiatku prvej svetovej vojny a ukazuje, ako stredoeurópski tvorcovia vo svojich filmoch stvárnili jednotlivé vojnové udalosti. Zo slovenských filmov sú do tohto cyklu zaradené napríklad Ľalie poľné Ela Havettu, Anjel milosrdenstva Miloslava Luthera či Bielikov titul Štyridsaťštyri. Pravidelný cyklus Hranice a múry sveta mal byť tento rok pôvodne výpravou za filmami krajín bývalej Juhoslávie, ale vzhľadom na udalosti na Ukrajine sa organizátori rozhodli priblížiť aktuálne dianie v tamojšej kinematografii. Cyklus nebude zameraný na rozdeľovanie krajiny, ale chce v prvom rade priniesť prehľad ukrajinskej filmovej tvorby, ktorá sa do našich kín dostáva len sporadicky, no pravidelne získava ocenenia na prestížnych festivaloch (v poslednom období napríklad dve Zlaté palmy v Cannes v súťaži krátkometrážnych filmov). Tretí tematický cyklus si požičal názov z titulu knihy Mazurka nadránom. Ženský film v poľskej kinematografii a predstaví zaujímavé diela mimoriadnych poľských umelkýň. V jeho rámci budú uvedené napríklad menej známe snímky Agnieszky Holland, ktorej bude venovaná aj súhrnná výstava Poľsko, Európa a svet. Tváre Agnieszky Holland.

Filmová prehliadka Kino na hranici je jedinečnou možnosťou spoznávať kinematografie susedných krajín a pozrieť sa na domácu tvorbu v stredoeurópskom kontexte. V minulosti si diváci mohli pozrieť retrospektívy mnohých slovenských tvorcov – Juraja Jakubiska, Juraja Herza, Ela Havettu, Martina Slivku, Pavla Barabáša, Martina Šulíka, bratov Igora a Miloslava Lutherovcov, Štefana Uhra. Vlani to bola retrospektíva slovenského klasika Petra Solana aj výber zo súčasnej filmovej tvorby na Slovensku. Tento rok diváci uvidia dokumentárne snímky Exponáty alebo príbehy z kaštieľa (r. P. Korec), Hodina dejepisu (r. D. Trančík), Kauza Cervanová (r. R. Kirchhoff), Stopy na hrebeni (r. P. Barabáš), Zamatoví teroristi (r. P. Pekarčík, I. Ostrochovský, P. Kerekes), Nový život (r. A. Oľha), hrané filmy Kandidát (r. J. Karásek), Zázrak (r. J. Lehotský) a animované snímky Pandy (r. M. Vizár) a Sneh (r. I. Šebestová).

Kino na hranici získalo za svoj 14. ročník prestížnu výročnú cenu Poľského inštitútu filmového umenia v kategórii medzinárodná filmová akcia. O tohtoročnom programe prehliadky sa viac dozviete na www.kinonahranici.cz.

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )