Animátorské hľadanie ciest za hranicami

Ako vyrobiť animovaný seriál v našich súčasných pomeroch je ešte stále tak trochu záhadou, ktorú musia mnohí domáci tvorcovia odkrývať v praxi priamo za chodu. Od prvého predstavenia seriálu Mimi a Líza v roku 2011 sú v rôznych štádiách vývoja a výroby minimálne ďalšie štyri podobne koncipované projekty a tvorcovia každého z nich si postupne prechádzajú alebo budú musieť prejsť výzvami spojenými aj s problematikou viaczdrojového financovania či so snahou o licenciovanie diela do zahraničia. V snahe o hľadanie koprodukčných partnerstiev alebo nákupcov im často napomáhajú pitchingové fóra, špecializované podujatia pre tvorcov a filmových profesionálov.

Vo fáze vývoja, ale aj produkcie bojujú slovenskí producenti a režiséri animovaných seriálov o každý cent vo veľmi obmedzenom priestore, kde okrem Audiovizuálneho fondu a participácie RTVS iba ťažko nájdu vhodného finančného partnera, ktorý by v domácej či zahraničnej koprodukcii spolufinancoval ich projekt alebo sa na ňom dokonca výrobne podieľal. Okrem osobných známostí a rokovaní za zatvorenými dverami existujú na tieto účely v Európe a v ostatnom svete dobre zabehané a relatívne užitočné mechanizmy, ktoré poskytujú priestor na prezentáciu animovaných projektov s cieľom hľadania a uzatvárania práve takýchto partnerstiev. Pitchingové fóra združujú niekoľko záujmových skupín z oblasti filmovej tvorby a priemyslu s cieľom sprostredkovať tvorcom, producentom, distribútorom či televíznym programerom a akvizítorom obchodné príležitosti alebo rôzne formy spolupráce.

Ukazuje sa však, že pre tvorcov z východnej Európy je už samotná účasť na podujatiach tohto typu problematická a západná časť kontinentu neberie veľmi ohľad na pasažierov dobiehajúcich do rozbehnutého vlaku. Holandský Cartoon, najvýznamnejšie podujatie európskeho trhu, poskytol v roku 2014 priestor 84 seriálovým projektom pred 870 profesionálmi z 30 krajín, no prijal len 6 projektov z krajín východnej Európy. Rovnako nekompromisní sú aj na MIFA (The International Animation Film Market) v rámci festivalu v Annecy. Tieto dve podujatia sú v rámci trhu s animáciou prakticky európskymi monopolmi, pokiaľ chce tvorca preniknúť k veľkým hráčom. Začínajúci a debutujúci tvorcovia seriálov často nemajú dostatok praktických skúseností a kontaktov, aby dokázali na takom nekompromisnom trhu presvedčiť potenciálnych záujemcov o svojich kvalitách. Projekty prechádzajú výberovým procesom a autori musia rátať s tým, že okrem bežne známych materiálov budú komisie zaujímať aj premyslené stratégie vysvetľujúce koncepciu celého seriálu, jeho cieľové skupiny, divácke prieskumy, plán dlhodobého rozvoja seriálu, transmediálny a merchandisingový potenciál a podobne. Tvorcovia jednoducho nezaujmú dielom, ale produktom a na jeho prezentovanie je potrebná určitá dávka skúseností.

Problematické sú však aj samotné podmienky, v ktorých domáci autori tvoria. Výraznou prekážkou je napríklad nedostatok finančných zdrojov, čoho dôsledkom je príliš malý počet epizód seriálu a zdĺhavý výrobný proces. Pri štandardnom počte 26 alebo 52 epizód s dĺžkou zvyčajne aspoň 7 minút, čím sa často podmieňuje nákup alebo investícia, je domáci animačný priemysel príliš neflexibilný a pomalý na to, aby dokázal v rozumnom čase vyprodukovať celý seriál.

Existencia niekoľkých slovenských projektov je však znakom toho, že svitá na lepšie časy a naši autori majú vďaka susednému Česku možnosť podniknúť prvé kroky v prezentácii projektov. Visegrad Animation Forum (VAF), udomácnené na festivale Anifilm v Třeboni, je vhodnou štartovacou dráhou, na ktorej je možné testovať nielen potenciál tvorby, ale aj schopnosť tvorcov reprezentovať ju. VAF je iniciatívou štyroch susediacich krajín a zároveň reakciou na to, že na západný trh je ťažké preniknúť. Pozornosť však nesústreďuje iba na krajiny V4, postupne sa rozrastá a prijíma i projekty z ostatných krajín východnej Európy. Tým síce popiera svoje pôvodné zameranie, ukotvené v názve, no na druhej strane rozširuje svoje služby na ďalšie krajiny, ktoré ich potrebujú. Širšie zameranie VAF na Slovensku kompenzuje festival animovaných filmov Fest Anča. V tomto roku poskytne v rámci svojho industry programu už po druhý raz priestor domácim tvorcom, pričom cieľom jeho pitchingového fóra je prezentácia filmov pred zástupcami AVF, RTVS a Českej televízie. Toto fórum si ako hlavný cieľ stanovilo zdokonaľovanie v oblasti prípravy na prezentáciu, lebo v tomto smere badať u našich animátorov dosť veľké nedostatky.

Na rozdiel od podujatí Cartoon a MIFA umožňujú VAF a Fest Anča prezentáciu aj tvorcom krátkych filmov, ktorí to majú oproti seriálom alebo celovečernej tvorbe ešte komplikovanejšie. Trh s krátkymi filmami je totiž nesmierne malý a krátky animovaný film, synonymum nekompromisne autorskej a umeleckej tvorby, možno len ťažko nazvať produktom. I v tejto oblasti sa však nájde malá skupina záujemcov ochotná zakúpiť licenčné práva na film alebo sa prostredníctvom rôznych koprodukčných národných schém zapojiť do jeho výroby. Hoci účasť projektu nezaručuje automaticky jeho finančnú alebo materiálnu podporu, pre tvorcov seriálu aj krátkeho filmu sú pitchingové fóra nesmierne užitočným miestom poskytujúcim ohlasy na pripravovaný projekt. „Vďaka prezentovaniu svojho filmu sme od komisií a realizátorov získali množstvo poznámok a pripomienok. I keď názory boli často protichodné a kreatívne náš film ,brzdili‘, vždy sme vďaka tomuto ohlasu na filme niečo pozmenili a posunuli ho k lepšiemu,“ reflektujú svoje skúsenosti Michaela Čopíková a Veronika Obertová, ktoré sa na VAF zúčastnili s filmom Nina v štádiu jeho vývoja.

Odlišnou cestou, ktorou môže tvorca krátkeho filmu získať aspoň čiastočnú finančnú a realizačnú podporu na svoj krátky animovaný film, sú rezidenčné pobyty zamerané priamo na autorov. Tie sa však na rozdiel od veľkých profesionálnych podujatí zameriavajú omnoho viac na tvorivý a umelecký aspekt filmu. Rezidencie ponúkajú animátorom možnosť pobytu v zahraničí so zabezpečeným priestorom a pokrytím životných nákladov alebo dokonca s dotáciou na vývoj či realizáciu diela. Ich primárnym cieľom však nie je nevyhnutne zafinancovanie celého tvorivého procesu. Ich výhoda spočíva skôr v izolácii od domáceho prostredia a v upriamení pozornosti tvorcu na projekt.

Medzi najatraktívnejšie a najinšpiratívnejšie rezidenčné pobyty patrí dánsky AniDox v meste Viborg, zameraný na prienik animovaného filmu a dokumentu. Nesmierne štedrá iniciatíva ponúka účastníkom ubytovanie, odborné konzultácie s profesionálnymi školiteľmi, pracovné stanice s najnovším softvérom, technickú podporu a v neposlednom rade finančnú podporu vo výške 37-tisíc eur, rozdelenú medzi všetkých účastníkov. Najvýznačnejším pobytom tohto typu je však rezidencia realizovaná Japonskou agentúrou pre kultúrne záležitosti (JAPIC). Jej organizátori sa zameriavajú na mladých talentovaných tvorcov z Európy a USA, ktorí zväčša predstavujú špičku vo svojej oblasti. JAPIC prijíma každoročne troch účastníkov, ktorým počas 70 dní zabezpečuje ubytovanie v Tokiu, pokrytie všetkých cestovných a životných nákladov, prenájom ateliéru, konzultácie, stretnutia s japonskými umelcami a v neposlednom rade veľmi výraznú propagáciu tvorcu a jeho filmu.

Rezidenčné pobyty reprezentujú v spôsobe produkcie a prístupu k filmu tvorivý protipól pitchingových fór. Obe formy podpory sú relevantné pre iný typ animovaného diela. Seriál je nevyhnutne naviazaný na filmový trh a otázky financovania v rozsahu státisícov až miliónov eur, krátky animovaný film zasa na tvorivú slobodu a umelecké hodnoty, čo však neznamená, že preň kontakt s filmovým priemyslom nie je prínosný. V konečnom dôsledku však ani samotný pitching nemusí byť až taký dôležitý ako samotná účasť na podujatí a s ňou spojený networking. Dostatočne cieľavedomý tvorca a producent si nakoniec môže svojho vytypovaného sales agenta, broadcastera alebo potenciálneho koproducenta kedykoľvek „odchytiť“ alebo s ním rokovať priamo, čo je často rozhodujúcejšie ako samotná prezentácia pred porotou či komisiou.

Maroš Brojo ( programový riaditeľ medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča )