Michal Habaj, 

básnik a literárny vedec

Ak by som mal hovoriť o svojich obľúbených slovenských filmoch, neviem, či by som si vedel vybrať jeden, dva, tri – je toho naprieč jednotlivými dekádami a žánrami viac, čo ma v slovenskej kinematografii v rôznych obdobiach oslovilo a k čomu sa rád opätovne vraciam. Spomeniem teda film, ktorý zostal navyše i trochu zabudnutý, hoci svojho času bol skutočným kultom, bohužiaľ, zrejme iba lokálnym a generačným. Baščovanský a zať (1994), nakrútený podľa predlohy Dušana Taragela, by mohol byť aj niečím ako slovenskou verziou českého Dědictví... a rovnako úspešným kinohitom, ak by nešlo o TV film, ktorý sa v kinách nepremietal. Zato ohlas po tom, čo ho premiérovali v Slovenskej televízii, bol mohutný a mnohé scény a hlášky z filmu zľudoveli doslova za jednu noc. Obraz najranejšieho slovenského kapitalizmu a drobného podnikania na slovenskej dedine je nekonečne deprimujúci, avšak ešte o niečo nekonečnejšie zábavný a vtipný. Nenapodobiteľné herecké výkony (nehercov či hercov amatérov), nezabudnuteľné dialógy, vynikajúca hudba Vlada Godára. Jedna z najlepších slovenských komédií vôbec.