A čo detský divák?

Zdá sa, že pôvodná tvorba pre deti je na Slovensku zabudnutou témou. No práve Vianoce sú obdobím, keď sa aj dospelý divák nostalgicky vracia k rozprávkam a k tvorbe určenej primárne deťom. Televízie sa snažia uspokojiť tento dopyt, ale kým Česká televízia vlani na Vianoce odpremiérovala tri vlastné rozprávkové tituly, na Slovensku sa novinky tohto druhu objavujú len ojedinele. Čaká na ne ešte detský divák? Čo mu ponúkajú televízie a kiná a kam sa podela pôvodná tvorba?

Vo vianočnom vysielaní televízií určite nebudú chýbať ani filmové rozprávky, ktoré nakrútili slovenskí režiséri vďaka zahraničným koprodukciám (najmä v spolupráci s Nemeckom) ešte v osemdesiatych rokoch. Patria medzi ne napríklad tituly Soľ nad zlato (1982), Kráľ Drozdia brada (1984), Perinbaba (1985) či Mahuliena, zlatá panna (1987). Niektoré z nich vydal Slovenský filmový ústav na DVD nosičoch, ktoré sa stretli s veľkým záujmom. Autorka a producentka animovaných filmov Ivana Laučíková pripomína, že v roku 1989 bolo kolibské štúdio animovaného filmu na vrchole, no už o tri roky neskôr tu nebol zamestnaný ani jediný z tvorcov a do roku 2000 zastavila výrobu animovaných programov aj Slovenská televízia. Tradícia pôvodnej tvorby pre deti sa tak rozpadom Koliby postupne vytratila. „Fakt, že na Slovensku za ostatných pätnásť rokov pôvodná animovaná tvorba pre deti prakticky neexistuje, je pre mňa veľmi znepokojujúci a zároveň v ňom čítam širšie súvislosti, napríklad nekoncepčné uvažovanie o vlastnej kultúre a budúcnosti na národnej úrovni,“ myslí si Laučíková.

Domáca tvorba každej krajiny vychádza z jej kultúrnych tradícií; či už ide o hrané, alebo animované filmy, deti ich prostredníctvom spoznávajú a prijímajú svoju vlastnú kultúrnu identitu. Našu tvorbu však už dlhodobo nahrádzajú filmy zahraničnej, prevažne americkej produkcie, ktoré zahltili tunajší trh a tešia sa veľkej obľube nielen u detského diváka. Občas, či skôr raz za rok, sa medzi americkými trhákmi objaví aj český film pre deti, na ktorom Slovensko spolupracovalo v pozícii minoritného koproducenta. V poslednom období to bol Modrý tiger alebo rozprávka Kovář z Podlesí. Počet ich divákov je však v porovnaní s návštevnosťou hollywoodskej produkcie v jasnom nepomere. Kým napríklad animovaná Doba ľadová: Zem v pohybe sa v rebríčku celkovej návštevnosti filmov za rok 2012 umiestnila s počtom 244 567 divákov na prvom mieste, film Modrý tiger videlo v tom istom roku len 6 716 divákov.

Animátorka Katarína Kerekesová poukazuje na to, že okrem americkej produkcie existujú aj kvalitné televízne formáty z Veľkej Británie, ktoré majú edukatívny charakter, vysokú výtvarnú hodnotu a detského diváka oslovujú veľmi úspešne: „Spomeňme Peppa Pig, Ben and Hollys Little Kingdom, Charlie and Lola. Je len otázkou, čo deťom ponúkneme.“ Zároveň však dodáva, že „pôvodné príbehy, prehovárajúce k deťom ich vlastnou rečou, sú pre ne viac ako len animovanou produkciou. Ak zafungujú, stávajú sa súčasťou ich detstva.“ Producent Peter Badač zo spoločnosti BFILM vidí hlavný problém v prístupe dramaturgov a tvorcov, ktorí sú presvedčení o tom, že film pre deti musí neustále vzdelávať: „Deti sa chcú pri filmoch hlavne baviť. Dnešné deti vyžadujú interaktivitu a ich pozornosť sa rýchlo stráca. Mali by sme sa snažiť vyrábať filmy, ktoré zaujmú tak deti, ako aj dospelých, lebo inak v konkurencii amerických filmov nebudeme mať šancu. Nejde vždy o peniaze, myslím, že ide viac o nápad.“  Ako príklad uvádza nemecký film pre deti Sputnik alebo český film Ať žijí rytíři!. Autori, producenti aj distribútori sa však zhodujú v názore, že aj dnešný detský divák by si vedel nájsť cestu k pôvodnej slovenskej tvorbe. „Reakcie súčasných rodičov, ktorí boli odchovaní na večerníčkoch, stále potvrdzujú, že majú o pravidelné domáce vysielanie pre deti záujem,“ tvrdí Ivana Laučíková. Martin Hájek z distribučnej spoločnosti Saturn si dokonca myslí, že diváci by boli k slovenskej detskej produkcii zhovievavejší, no záleží, samozrejme, aj na jej profesionálnom spracovaní. Aký je teda aktuálny stav v tvorbe pre deti a ako to vyzerá s jej finančnou podporou?

Podľa animátorky a producentky Ivany Laučíkovej sme v súčasnosti svedkami obnoveného záujmu o tvorbu pre deti, a to nielen zo strany Audiovizuálneho fondu, ktorý ju má vo svojich prioritách, ale aj zo strany RTVS. „Rekonštrukcia širokospek-trálnej výrobnej základne však potrvá ešte veľmi dlho,“ dodáva Laučíková. Katarína Kerekesová, ktorej večerníčkový seriál Mimi a Líza by mala RTVS odpremiérovať na Vianoce, hovorí, že hoci v súčasnosti vzniká stále viac projektov, nedá sa ešte hovoriť o funkčnom priemysle: „RTVS je nielen distribútor, ale aj koproducent projektov. Tých málo pôvodných projektov, ktoré tu za posledné roky vznikli, by však mala určite ponúknuť divákom ako kúpený program.“ Svoj večerníčkový projekt ponúkla ešte v roku 2011 na koprodukciu RTVS súbežne so žiadosťou o podporu vývoja z Audiovizuálneho fondu. Projekt prezentovala aj na zahraničných festivaloch a fórach. Išlo o prvý slovenský projekt, ktorý vybrala medzinárodná organizácia Cartoon na prezentačné Cartoon Forum 2013. V súčasnosti Kerekesová oceňuje vytvorenie tzv. CRN – Centrálneho registra námetov v RTVS, ktorý zaručuje, že pokiaľ máte zaujímavý a kvalitný projekt, budete vypočutí a dostanete oficiálnu odpoveď.

Martin Šmatlák z Audiovizuálneho fondu hovorí, že problém tvorby pre deti už paradoxne nie je v nedostatku peňazí na strane fondu, ale v nedostatku projektov na strane žiadateľov. Od roku 2011 uplatňuje AVF v programe 1 prioritu podpory tvorby pre deti v rámci hraných, dokumentárnych aj animovaných diel, pričom na túto podporu vytvára finančné zdroje. Oproti ohlasom z oblasti animovanej tvorby sú výrazne slabšie tvorivé a producentské aktivity v oblasti dokumentárnych diel a vzdelávacích programov pre deti a oveľa početnejšie nie je zastúpená ani hraná tvorba. „V roku 2012 dostal fond len tri žiadosti o príspevok na vývoj alebo na produkciu hraných diel pre deti a ani jednu z nich odborná komisia neodporučila podporiť. Z hraných filmov prioritne určených pre deti fond v roku 2010 podporil televízny film Aj kone sa hrajú, o rok neskôr film Rukojemník, ktorý sa nakrúca v réžii Juraja Nvotu, a v roku 2013 sme opakovane podporili koprodukčnú rozprávku Sedem zhavranelých bratov v réžii Alice Nellis.“

Zdá sa, že síce pomaly, ale postupne sa predsa len začína v tvorbe pre deti schyľovať na lepšie časy, hoci zatiaľ najmä na poli animovaného filmu, kde je viacero projektov vo vývoji, no na výsledky sa čaká podstatne dlhšie ako v hranej tvorbe, kde to padá na malom záujme tvorcov. O tom, čo niektorí slovenskí animátori chystajú v budúcom roku, hovorí Ivana Laučíková: „Katka Kerekesová pripravuje po dokončení Mimi a Lízy nový seriál Pavúci z rohu, do ktorého už vstúpila aj RTVS. Vanda Raýmanová má koncept televízneho se-riálu Drobci. Peter Budinský vyvíja dlhometrážny film pre deti Srdce veže, ja píšem scenár dlhometrážnej rozprávky Slnko, Vlado Král pripravuje krátky film pre deti Zámok z oblakov.“ Z projektov posledného obdobia, ktoré majú i vzdelávací charakter, spomeňme seriál Ivana Popoviča Mať tak o koliesko viac a od októbra 2009 sa každý rok premiérovali nové časti animovaného seriálu Jaroslava Barana a Miroslava Drobného Ovce.sk.

Aj v kinodistribúcii sa dajú nájsť príklady, že sa na detského diváka myslí aj trochu inak ako len v súvislosti s blockbusterovými americkými novinkami. Napríklad počas detských víkendových predstavení v novootvorenom kine spoločnosti Film Europe si môžu diváci pozrieť za vstupné jedno euro aj rozprávky z európskej produkcie. Finančnú podporu na podujatia pre detského diváka z fondu Europa Cinemas postupne využívajú i kiná, ktoré sú súčasťou tejto medzinárodnej siete, ako napríklad sieť kín Cinemax, ktorá ju zužitkúva na podporu školských predstavení či sekcie Detské kino, kde si deti počas víkendu môžu pozrieť staršie aj novšie tituly za znížené vstupné.

Informácie o tom, čo v oblasti pôvodnej tvorby pre deti pripravuje na budúci rok RTVS, sa nám napriek prísľubu zo strany televízie nepodarilo získať.

Zuzana Točíková ( absolventka bakalárskeho štúdia umeleckej kritiky na FTF VŠMU )