Kino Lumière v decembri

Staré, nové, požičané a modré

Stará anglická tradícia súvisiaca s výbavou nevesty v jej svadobný deň sa pri pohľade na decembrový program Kina Lumière javí ako vhodný návod na výber filmov. „Niečo staré, niečo nové, niečo modré a niečo požičané“ (a ešte by sa patrilo striebornú mincu do topánky) by malo zaručiť v priemere aspoň jeden film do týždňa, pričom pri aktuálnej ponuke je len veľmi malá šanca na negatívnu skúsenosť. Riekanku doplňte podľa seba, tu je môj výber.

Niečo staré zastupuje najmä Projekt 100, tri filmy Federica Felliniho, ale aj retrospektíva Petra Solana. Spomedzi „starín“ by som najradšej odporučila všetko, no nedá mi nevypichnúť Wilderov Sunset Boulevard. Už len preto, že je skrátka fakt dobrý a že v ňom nájdete nejednu ikonickú scénu alebo repliku. A takisto preto, že Fellini či Resnais sa v našich končinách vyskytujú o niečo častejšie.

Ako niečo nové odporúčam Veľkú nádheru Paola Sorrentina. Mizantropický a sarkastický spisovateľ, autor jednej veľkej knihy, Riman v „najlepšom strednom“ veku, si robí plastelínu zo všetkého posvätne talianskeho, respektíve rímskeho, seba nevynímajúc. Ponúka sa porovnanie s Felliniho Sladkým životom, no najmä preto, aby sa ukázalo, že nie je to to isté, keď dvaja robia (v Ríme) to isté, v tomto prípade bilancujú život, umenie a vieru.

Tým požičaným je Oldboy. Priznávam sa, sama nie som presvedčená, že si film chcem pozrieť. S výnimkou Siedmich statočných a Kruhu akosi nemám dobré skúsenosti s remakmi ázijských filmov či s ich prenášaním do neázijského prostredia. Plus, Oldboy v réžii Park Chan-wooka u mňa nasadil latku tak, že neviem, či som ochotná prijať niečo iné. Na druhej strane, ide „len“ o ďalšiu adaptáciu japonskej mangy a je to Spike Lee.

Pokiaľ ste už mali v ruke program kina, asi ste sa dovtípili, že niečo modré je Život Adèle. Modrá sa vyskytuje v názve predlohy: Le bleu est une couleur chaude, ktorý inšpiroval jeden z alternatívnych názvov filmu Blue is the Warmest Color, teda Modrá je najteplejšia farba. Na rovinu: Zlatá palma z Cannes nie je za (teraz už prestrihanú) erotickú scénu alebo len preto, že ide o lesbičky a LGBT je v kurze. Život Adèle je prvom rade výborný film s výbornými hereckými výkonmi.

Neodpustím si ani tú striebornú mincu, ktorou je film Vtedy na Západe, zaradený (rovnako ako Sunset Boulevard) do Projektu 100. Je jednoducho úchvatný. A mám pocit, že filmy v réžii Sergia Leoneho ani iné nie sú.


odporúča filmová publicistka Kristína Aschenbrennerová