Internetový portál o slovenskom filme

Záujemcovia, ktorí bližšie sledujú aktivity Slovenského filmového ústavu (SFÚ), vedia, že SFÚ od roku 2002 realizuje dlhodobý prioritný projekt informačného systému SK CINEMA. Doteraz boli údaje v jeho databázach dostupné len v informačnej sieti ústavu, teraz má prístup k databázam, poznatkom a informáciám o slovenskom filme, kinematografii a audiovizuálnom umení na internete aj široká verejnosť prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA.

V procese spracovávania zbierok a fondov v správe SFÚ sa v projekte informačného systému SK CINEMA realizuje najmä základný historiografický výskum v audiovízii, ale aj filmografické a ďalšie katalogizačné činnosti. Ich výstupom sú databázové záznamy, zaradené pre lepšiu orientáciu a vyhľadávanie v systéme SK CINEMA do troch databáz. Ich obsah približuje koordinátor projektu SK CINEMA Marián Hausner. „Slovenská filmová databáza obsahuje filmografické informácie o slovenských a slovenských koprodukčných kinematografických dielach, a to animovaných, dokumentárnych, hraných, spravodajských a výberovo aj o ďalších audiovizuálnych dielach – študentských, televíznych a iných. Katalóg SFÚ prezentuje archívne, dokumentačné, filmové, knižničné, informačné a digitálne zbierky a fondy Národného filmového archívu SFÚ a Heslár SFÚ poskytuje základné faktografické, biografické a iné informácie najmä o filmových osobnostiach, podujatiach a produkčných spoločnostiach. Jeho súčasťou sú aj ďalšie typy hesiel, ako geografické, tematické, názvové a žánrové. Tieto tri vzájomne previazané databázy sú už prostredníctvom portálu SK CINEMA zadarmo voľne dostupné pre akéhokoľvek záujemcu o slovenský film.“

Databázy SFÚ sú však oveľa rozsiahlejšie. Ich súčasťou sú aj elektronické kópie zbierkových predmetov a archívnych dokumentov, ktoré sú v náhľadovej forme pripojené k databázovým záznamom. Tie z nich, ktoré nemôžu byť voľne k dis-pozícii prostredníctvom internetu, sprístupňuje SFÚ na online prezeranie v počítačoch v priestoroch svojej sídelnej budovy. „Databázové záznamy a elektronické kópie, v súčasnosti najmä grafickej alebo textovej povahy, napríklad fotografie, plagáty, letáky, zabezpečujú prístup k audiovizuálnemu dedičstvu SR a jeho prezentácii, pričom sú vlastníctvom SFÚ a môžu sa použiť len na osobné, študijné, vzdelávacie alebo vedeckovýskumné účely,“ vysvetľuje Marián Hausner. V tejto súvislosti dodáva, že „ich použitie s cieľom verejného šírenia, distribúcie alebo publikovania, či už zdarma, alebo za poplatok, vyžaduje súhlas Slovenského filmového ústavu a prípadne ďalších subjektov, ktoré mu poskytli právo ich zverejniť“.

Napĺňanie databáz informačného systému SK CINEMA údajmi a ich overovanie či aktualizácia je dlhodobý a kontinuálny proces aj do budúcnosti. V nadväznosti na národný projekt Digitálna audiovízia sa do budúcna plánuje sprístupniť prostredníctvom portálu SK CINEMA aj zdigitalizované kinematografické diela alebo ukážky z nich v podobe náhľadových videí. Podľa Mariána Hausnera „v rámci projektu Digitálna audiovízia bude informačný systém SFÚ rozšírený o softvérové riešenie na správu zdigitalizovaných filmov. Umožní sa tým previazanie obsahového, obrazového a zvukového popisu kinematografických diel v súlade s časovou líniou ich digitálnej kópie, čo výrazne zefektívni ich vyhľadávanie“.

Filmový portál SK CINEMA je prístupný na internete v experimentálnej prevádzke na adrese http://www.skcinema.sk/.

Simona Nôtová

Pocta Solanovi

V bratislavskom Kine Lumière budú môcť diváci vidieť od 2. do 8. decembra výber filmových a televíznych diel jedného z najvýznamnejších tvorcov slovenskej kinematografie Petra Solana, ktorý v septembri tohto roku zomrel. Prehliadku Film, pozícia svedka organizuje Slovenský filmový ústav spolu s Rozhlasom a televíziou Slovenska, so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou a spoločnosťou První veřejnoprávní – Čestmír Kopecký.

V roku 1966 režisér formuloval svoj vlastný režijný prístup slovami: „Nechcem byť žalobcom ani sudcom. Chcem byť iba svedkom, ktorý podľa svojho  najlepšieho vedomia a svedomia chce hovoriť o tom, čo o prípade vie.“ Martin Kaňuch zo SFÚ v úvodnom komentári k prehliadke na margo Solanovho výroku píše: „Svedčiť filmom znamená pre Petra Solana zneisťovanie jednorozmerného videnia skutočnosti, jednoznačných stanovísk a rýchlych odsudkov. Tým, ako sa filmom pokúša odkrývať rôzne okolnosti, protirečenia, dôsledky ľudského rozhodovania a konania, môžeme spolu objavovať ich nové, t. j. zabudnuté názorové pozície, ktoré prevrátia aktuálny stav myslenia.“

Výber z filmovej a televíznej tvorby Petra Solana naplno zohľadňuje princípy jeho prístupu k dielu. Zostavovatelia prehliadky sa pritom zámerne vyhli Solanovým najznámejším a najuvádzanejším snímkam, ako sú Boxer a smrť či Kým sa skončí táto noc (oba tituly vydal SFÚ na DVD nosičoch), čím divákom poskytujú priestor, aby si mohli utvoriť komplexnejší obraz Solanovej tvorby a pochopiť tak jeho výnimočnosť v kontexte domácej kinematografie. Premietať sa bude výber zo Solanových krátkych filmov, jeho televízne tituly aj dlhomet-rážne filmy. „Prehliadka kladie dôraz na Solanove kľúčové príspevky do projektu Televíznej filmovej tvorby z konca šesťdesiatych rokov (... a sekať dobrotu..., Malá anketa, Slávny pes), na výber z krátkometrážnej tvorby z päťdesiatych rokov i po preradení do Štúdia krátkeho filmu (línia od filmu  Nepokradneš po Balkón plný plienok, línia portrétov osobností) i na jeho najvýraznejšie diela po umožnení návratu k dlhometrážnej hranej tvorbe  (A pobežím až na kraj sveta, Tušenie),“ vymenúva Martin Kaňuch. Celkovo je do programu zaradených 16 titulov a prehliadku otvorí film Martina Šulíka z cyklu Zlatá šedesátá, ktorý je venovaný práve Petrovi Solanovi a je jeho poslednou výpoveďou.

„Týždeň s filmami Petra Solana pripomína z iného  pohľadu život a tvorbu jedného z hýbateľov povojnovej slovenskej kinematografie a každému divákovi aj možnosť otvoreného vnímania stavu vecí – otázky, ktoré sa nedajú odložiť alebo premlčať,“ uzatvára Martin Kaňuch. Program prehliadky s podrobnými informáciami nájdete na stránke www.aic.sk/kinolumiere.

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )

Fond pristúpil k niekoľkým krokom, ktoré mohli zapôsobiť motivačne. Prvý raz ponúkol žiadateľom o digitalizáciu kina možnosť kombinácie dotácie a pôžičky, keď sa od žiadateľa nevyžaduje minimálne 50-percentná miera spolufinancovania, ale len 10-percentná. Pôžička je splatná do troch rokov s 1-percentným ročným úrokom. Ďalej AVF rozdelil podporný program 4 na dve časti – prvá sa týkala digitalizácie kín finančne náročnejšou technológiou D-Cinema v štandarde DCI a druhá súvisela s technológiou E-Cinema HD. Fond tento rok navyše získal osobitnú dotáciu na digitalizáciu z rezervy predsedu vlády vo výške 700-tisíc eur a rozšíril pre žiadateľov počet uzávierkových termínov. Výsledkom je 34 podaných žiadostí, z ktorých bolo 28 podporených celkovou sumou vyše 615-tisíc eur, čo je doteraz najvyššia ročná podpora digitalizácie kín z fondu. Vlani bol pomer podaných a podporených žiadostí 24/17, v roku 2011 to bolo 32/17 a rok predtým 15/5. To znamená, že do dnešného dňa AVF podporil 67 žiadostí súvisiacich s digitalizáciou kina celkovou sumou takmer 1,85 milióna eur.

Riaditeľ AVF Martin Šmatlák tvrdí, že nové nástroje na podporu digitalizácie sa ujali. V súvislosti s technológiou E-Cinema prišlo 18 žiadostí a podporených bolo 15 v celkovej sume takmer 200-tisíc eur. „V druhej polovici roka sme dostali aj viacero žiadostí na kombináciu dotácie a pôžičky. Na tento nástroj som sa kinárov pýtal už pred rokom počas konferencie Quo Vadis Cinema II, keď mi potvrdili, že takáto možnosť by im pomohla. Mali totiž problém získať z mestského či obecného rozpočtu peniaze na 50-percentné pokrytie nákladov spojených s nákupom technológie D-Cinema,“ vysvetľuje Šmatlák. Podľa neho sa v porovnaní s uplynulými rokmi zvýšila kvalita podávaných žiadostí a takisto sa zlepšila komunikácia kinárov s dodávateľmi technológií. „Čo je stále trochu problém, to je dramaturgický profil kín po ich digitalizácii. Niektoré kiná nemajú vyriešené otázky, čo chcú premietať, ako by chceli pritiahnuť divákov, ako by mohli zvýšiť počet projekcií a podobne,“ myslí si Šmatlák s tým, že na tieto účely by mali slúžiť edukatívne podujatia pre kinárov, ktoré fond takisto podporuje v súlade so schválenou stratégiou digitalizácie. „No dnes už je zrejmé, že problém digitalizácie jednosálových kín sa nám v súčinnosti s ministerstvom kultúry darí riešiť operatívne a efektívne.“

Počet žiadateľov o digitalizáciu bol síce tento rok najvyšší, ale zdá sa, že AVF bol pripravený aj na väčší záujem. „Chceme si teraz urobiť revíziu toho, koľko kín nám pred vyše rokom avizovalo, že chce digitalizáciu, a koľko z nich to ešte neurobilo. Plánujeme ich osloviť, či o tom ešte uvažujú, ak nie, tak prečo, a ak áno, čo im bráni v tom, aby podali žiadosť,“ ozrejmuje riaditeľ fondu. „Myslím si, že čo sa týka digitalizácie, tak sa v budúcom roku ešte dá očakávať dobeh žiadostí. V súvislosti s doterajším vývojom situácie považujem za dobré, že nedošlo ku kolapsu jednosálových kín, ako sa to často predpovedalo, ale k ich záchrane a k vytvoreniu predpokladov na ďalší rozvoj, teda aspoň dominantnej časti kín, ktoré majú relevantné výsledky.“

Aký bude ďalší vývoj digitalizácie kín na Slovensku, to môže naznačiť konferencia Quo Vadis Cinema III, ktorá sa má uskutočniť 5. až 6. decembra a jej nosnou témou bude Digitalizácia a vzdelávanie. Do budúceho roka AVF predbežne vyhradil na program 4 sumu do 500-tisíc eur a v rámci neho plánuje podporiť aj modernizáciu tých jednosálových kín, ktoré už prešli digitalizáciou.

Daniel Bernát