Po revolúcii sa situácia zmenila a v roku 1991, keď SFÚ nadobudol právnu samostatnosť, dostal sa pod jeho správu aj Filmový klub. Ústav dal jeho priestory do nájmu, a tak sa na Špitálsku začalo chodiť do kina Charlie’s. To sa viac otvorilo verejnosti a okrem bežných projekcií (s tým, že v suteréne bola jedna sála vyhradená na premietanie českých a slovenských snímok a druhá na archívne snímky) sa v ňom konali aj festivaly či prehliadky. No a Peter Dubecký spomína ešte čosi: „V deväťdesiatych rokoch slúžili priestory aj na dôležité stretnutia filmárskej obce, uskutočnili sa tam napríklad zasadnutia Slovenskej filmovej spoločnosti, na ktorých sa riešil osud Koliby“.

S príchodom nového tisícročia sa množili problémy. V suteréne nerobilo kinám vhodnú spoločnosť pubové zariadenie a nájomcom priestorov sa stala spoločnosť IC Centrum, s ktorou viedol SFÚ dlhé spory, čo v roku 2009 vyústilo do dočasného zatvorenia kina. Súd napokon rozhodol v prospech ústavu, ktorý v septembri 2011 otvoril Kino Lumière s dvomi funkčnými kinosálami na prízemí. Odvtedy je v týchto priestoroch opäť rušno. A nielen vďaka divákom. V suteréne sa totiž momentálne finišuje s výstavbou digitalizačného pracoviska SFÚ a na budúci rok je naplánovaná rekonštrukcia kina. „Najneskôr začiatkom roku 2015 by sa mala ukončiť rekonštrukcia všetkých štyroch kinosál, kaviarne a foyeru. Uvažuje sa o vybudovaní kaviarne pre 72 ľudí, bude sa robiť nová elevácia v kinosále 1, pribudne nové plátno, nové sedačky,“ ozrejmuje Peter Dubecký.

Za dva roky svojej existencie kino dokázalo osloviť cinefilov a získalo i Cenu slovenských filmových novinárov za dramaturgiu. Vedúca kina radí k pozitívam posledného obdobia zvýšenú návštevnosť a vzdelávací projekt Filmový kabinet, ktorý má veľmi dobrý ohlas. „V blízkej budúcnosti je potrebné najmä zlepšenie elektronickej komunikácie a servisu pre návštevníkov a čo najlepšie zvládnutie rekonštrukčných prác. Následne treba doplniť Filmový kabinet o ďalšie vzdelávacie programy, ako je cyklus venovaný dokumentu či tvorbe pre deti a mládež. V roku 2014 sa bude s podporou Audiovizuálneho fondu digitalizovať kinosála 2 a predpokladáme zároveň zaradenie projekcií aj na poobedňajšie hodiny, predovšetkým počas piatkov a sobôt, aktívnejšie využívanie priestoru v dopoludňajších hodinách, premietania pre školy či iných záujemcov,“ vysvetľuje Zita Hosszúová. Je zjavné, že zástupcovia Kina Lumière veľké očakávania divákov neznižujú.

Daniel Bernát

Vlani sa v Klapke.sk predalo celkovo takmer 12-tisíc DVD nosičov, čomu výrazne dopomohla účasť na Vianočných trhoch v Bratislave, kde má SFÚ svoj stánok aj tento rok. Ako prezrádza vedúca predajne Karmen Koutná, z tohtoročných noviniek má najväčší úspech 2-DVD 6x Dežo Ursiny. „Obľúbené sú aj režisérske kolekcie ,troch v jednom‘ – 3x Paľo Bielik, 3x Dušan Hanák, 3x Martin Hollý, 3x Juraj Jakubisko, 3x Peter Solan a 3x Štefan Uher. V predvianočnom čase je veľký záujem o rozprávky. Minuloročná novinka Zlatá kolekcia rozprávok obsahuje päticu filmov, ktoré ústav vydal na DVD aj samostatne. Najúspešnejším rozprávkovým titulom zostáva Jakubiskova Perinbaba.“ Filmy zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sú momentálne väčšinou vypredané, ale stále žiadané. V predvianočnom čase sa pre veľký ohlas pristúpilo k štvrtému vydaniu DVD Obrazy starého sveta. DVD tituly z produkcie SFÚ obsahujú anglické titulky, čo zvýšilo záujem o naše filmy aj zo strany cudzincov, vo veľkej miere zahraničných študentov slovenských škôl.

Z filmovej literatúry je aktuálne záujem o novinku Eros, sexus, gender v slovenskom filme od Evy Filovej, ale aj o Lotmanovu Semiotiku filmu a problémy filmovej estetiky či Sprievodcu klubovým filmom, po čom často siahajú najmä študenti. Spomenúť treba aj knihy Tarkovského a Godarda, ktoré vydala příbramská Camera obscura. Klapka.sk ponúka svoj tovar na pultoch predajne a prostredníctvom vlastného online predaja, no zároveň spolupracuje s externými odberateľmi. Patrí medzi nich napríklad Artforum, Martinus, Gorila.sk, Dr. Horák, Megabooks, Music Art, SNG, Bontonfilm a ďalší.Svoje tituly SFÚ prezentuje a predáva aj na filmových podujatiach na Slovensku a v zahraničí.

Od roku 2011 sa dajú kúpiť vybrané tituly z ponuky predajne Klapka.sk aj v Kine Lumière na Špitálskej ulici v Bratislave. Karmen Koutná ozrejmuje, že vzhľadom na vysokú návštevnosť kina je možnosť predaja v jeho priestoroch veľkou výzvou. Zároveň dodáva, že ak by sa vo vstupných priestoroch kina upravili technické podmienky na predaj (zväčšenie skladových a prezentačných priestorov na produkty), mohla by sa predajnosť titulov niekoľkonásobne zvýšiť.

V budúcom roku sa chce Klapka.sk sústrediť na niekoľko oblastí vrátane posilňovania propagácie a rozširovania siete predajných miest. „Radi by sme takisto vo väčšom meradle spustili predaj filmových plagátov, o ktoré ľudia záujem majú, len z priestorových dôvodov zatiaľ Klapka.sk neponúka dostatočný komfort v súvislosti s ich prezentáciou. Pracujeme aj na novej verzii našej internetovej stránky www.klapka.sk, ktorá má prispieť k lepšej informovanosti zákazníkov a sprehľadniť a zjednodušiť objednávkový systém. Mala by vyjsť v ústrety aj zahraničným používateľom, ktorí siahajú po našom sortimente stále častejšie. No a v neposlednom rade plánujeme pokračovať v projekte spolupráce so školami, ktoré nás kontaktujú v súvislosti s využitím niektorých DVD titulov pri výučbe literatúry či dejepisu,“ uzatvára Karmen Koutná.

Daniel Bernát

Európske zdroje na dosah

Kancelária MEDIA Desk vznikla na Slovensku v roku 2003 na základe Memoranda o porozumení medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou. Od 1. januára 2006 je organizačnou zložkou SFÚ.

Činnosť kancelárie je financovaná Európskou komisiou a štátnym rozpočtom SR a sústreďuje sa na poskytovanie informácií o programe MEDIA.

Celková suma podpory za roky 2003 až 2012, ktorú získali slovenskí žiadatelia, bola 4 316 000 eur. „Program MEDIA vznikol s cieľom podporovať prioritne distribúciu filmov. Východisková premi­sa bola, že v Európe vzniká dostatočný počet filmov, v posledných rokoch to bolo viac než tisíc, ale problém je v tom, že tieto filmy ,necestujú‘ pre fragmentovaný trh a jazykovú roztrieštenosť. Preto viac než 50 percent prostriedkov MEDIA ide do distribúcie a preto najvyšší podiel podpory pre slovenské subjekty ide distribútorom,“ vysvetľuje riaditeľ kancelárie MEDIA Desk Slovensko Vladimír Štric. „Čo sa týka našej kancelárie, prioritou je poradenstvo pre slovenské spoločnosti, ktoré sa uchádzajú o podporu, na druhej strane reprezentujeme Európsku komisiu a jej politiku. Ak to mám zhrnúť, tak sa dá zjednodušene povedať, že v Bruseli obhajujeme slovenské záujmy, ale na Slovensku obhajujeme záujmy Európskej únie.“

Kancelária funguje na Slovensku už desiaty rok a stala sa serióznym partnerom pre žiadateľov o podporu z programu MEDIA. Podľa Vladimíra Štrica by mohol byť záujem ešte väčší. „Myslím si, že by slovenské spoločnosti mohli naše služby využívať viac, ale možno je nutná určitá zmena myslenia, týkajúceho sa charakteru a fungovania programu MEDIA. Dosť často spoločnosti pripra­vujú svoje žiadosti na poslednú chvíľu a považujú podporu MEDIA za doplnkové financovanie – potom, samozrejme, nie je priestor projekty vylepšiť alebo ich pripraviť kvalitnejšie. Takisto je dôležité uvedomiť si, že MEDIA je podpora pre audiovizuálny priemysel a nie podpora tvorby. To je podstatný rozdiel.“

Kancelária je aj spoluorganizátorom mnohých podujatí, seminárov a workshopov a záujem o ne stále stúpa. „Naša kancelária mala do roku 2006 možnosť dávať štipendiá slovenským profesioná­lom na účasť na zahraničných tréningoch, ale od tohto roku už túto možnosť nemáme,“ konštatuje Štric. „Aby sme zaplnili túto medzeru, zorganizovali sme množstvo workshopov a seminárov na najrôznejšie témy, ako sú marketing, vývoj projektov, koprodukovanie, ale aj semináre pre distribú­torov a podobne. Úlohou našej kancelárie je aj pomôcť slovenským spoločnostiam v ceste na európsky audiovizuálny trh, byť s ním viac kompatibilní, vedieť, ako funguje a ako využiť príležitosti, ktoré ponúka. Posledné štyri roky robíme pravidelne semináre a workshopy určené pre začínajúcich producentov dokumentárnych filmov. Záujem o akcie tohto typu je dosť veľký a nie sú to iba profesionáli, prípadne študenti zo Slovenska, ale i z okolitých štátov.“

V roku 2013 sa končí platnosť aktuálneho programu MEDIA a pripravená je nová generácia programu pod novým názvom. „V skratke: program MEDIA pokračuje aj v ďalšom programovacom období 2014 až 2020, ale spoločne s programom Kultúra pod hlavičkou Kreatívna Európa. Predpokladám, že keď tento článok vyjde, bude už nový program schválený Európskym parlamentom a Radou EÚ. Výzvy sú už napísané a myslím, že sa už veľmi meniť nebudú. Sú v nich viaceré zmeny, niektoré sú kozmetické a väčšinou zjednodušujú celý administratívny proces, iné sú zásadné, napríklad nový program vo všeobecnosti kladie väčší dôraz na prácu s publikom. Výška celkového rozpočtu na program Kreatívna Európa je 1,46 miliardy eur, čo je viac než v predchádzajúcom období, ale menej, než predpokladal pôvodný návrh.“

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )

V súčasnosti sa končí program Kultúra určený na roky 2007 až 2013. Jeho cieľom bola podpora nadnárodnej mobility osôb pracujúcich v oblasti kultúry, nadnárodného pohybu kultúrnych a umeleckých diel a produktov a takisto podpora medzi­kultúrneho dialógu. Program sa týkal širokej škály umeleckých a tvorivých aktivít, nezahŕňal však oblasť audiovízie. Od januára budúceho roka bude situácia iná, pretože sa spustí program Kreatívna Európa, ktorý prepojí podporné programy Kultúra a MEDIA. Zároveň dôjde k zlúčeniu kancelárií KKB a MEDIA Desk Slovensko, čím vznikne kancelária Creative Europe Desk Slovensko, ktorú bude naďalej hostiť SFÚ.

Úspešnosť slovenských žiadateľov o podporu z programu Kultúra sa podľa Zuzany Duchovej určuje zložito. Je to dané tým, že ide o medzinárodné projekty, ktoré vždy organizujú prinajmenšom tri krajiny a KKB nedisponuje štatistikami o pridelených finančných prostriedkoch jednotlivým krajinám, vie len o dotáciách na konkrétne projekty. Ako je to teda so zapájaním sa Slovenska do projektov? „Za obdobie siedmich rokov vnímam účasť Slovenska ako vyváženú. Nemôžeme sa príliš porovnávať s krajinami, ktoré sú na tom celkom inak aj v súvislosti s finančným zabezpečením. No z porovnania s Českom, Maďarskom či Poľskom by Slovensko vyšlo veľmi dobre,“ ozrejmuje Duchová s tým, že okrem nováčikov a subjektov, ktoré sa do programu zapojili jednorazovo, existuje aj zopár slovenských organizácií, ktoré majú na konte viacero projektov. Sú to napríklad Truc Sphérique, Asociácia Divadelná Nitra, A4 – asociácia združení pre súčasnú kultúru, Space, Project Forum, vydavateľstvo Kalligram a ďalší.

Slovenský KKB najčastejšie spolupracuje s tým českým, čo sa týka napríklad organizovania spoločných seminárov. „V kontakte sme aj s Rakúskom a potom s krajinami, ktoré sa ozvú kvôli konkrétnemu projektu. Pre nás je však podstatná komunikácia s domácim prostredím, našou cieľovou skupinou sú obyvatelia Slovenska,“ dodáva Zuzana Duchová.

K programu Kultúra parí aj podpora propagácie kvality prostredníctvom špecializovaných cien. Európska komisia pravidelne udeľuje cenu Europa Nostra za kultúrne dedičstvo, cenu Mies van der Rohe za architektúru, European Border Breakers Award za populárnu hudbu a Európsku cenu za literatúru. Tento rok je významný aj preto, lebo Košice nesú titul Európske hlavné mesto kultúry a KKB začiatkom októbra participoval na organizácii košickej konferencie Place!, venovanej mestskému marketingu.

Daniel Bernát