Daniel Jurkovič,

výtvarník, riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži

Mám vzťah k dielam, v ktorých kamera nečakaným spôsobom interpretuje známe miesta – napríklad Dialóg 20 40 60 (páni kameramani Kostenko, Rosinec a Vaniš) a Na krásnom modrom Dunaji (Martin Štrba). Preto som zvedavý na Babie leto. Nedávno som však videl filmy, ktoré spája osoba dramatika Petra Karvaša. Prekvapením bol pre mňa titul Čert nespí z roku 1956. Brilantná ukážka poviedkovej komédie, kde každú poviedku „hodnotí“ ideologická komisia. Skvelé dielko. Nezostarlo ani o deň, lebo autor a režiséri (Peter Solan a František Žáček) povýšili poplatnosť dobe na zámer. A herci! O Jozefovi Kronerovi či Oľge Vronskej je zbytočné spievať. Úplne ma však sfúkol pán Bohuš Králik, o ktorého existencii som nemal ani potuchy (hanba mi). A pohľad na Ivana Krivosudského, vyziabnutého mladíka v temne erotickom socialistickom pršiplášti... Radujem sa z celej súčasnej slovenskej produkcie a spolu so SFÚ pracujem na ďalších príležitostiach prezentovať slovenské kino vo Francúzsku.