Derek Rebro

literárny kritik a šéfredaktor časopisu Glosolália

Hoci nemám napozeranú slovenskú  (tobôž súčasnú) filmovú tvorbu do takej miery, aby som ju mohol serióznejšie hodnotiť, ako milovníkovi výrazných hlasov (pred i za kamerou, respektíve scenáristickým stolom) a poetík, narúšania (nielen druhovo-žánrových) hraníc, hierarchických dichotómií, stereotypov (rodových aj iných) či apriórnych súdov, nešuštivo, neheslovito, respektíve organicky a aj umelecky produktívne angažovaných výpovedí, dobovú atmosféru autenticky vystihujúcich, no aj mimo nej (ideálne nadčasovo) obstojných, prípadne, nie nutne, naopak, (názorovo, tvarovo...) vizionárskych príbehov a skôr synestetickej živelnosti, (ne)kontrolovanej emocionálnosti (aj za cenu prípadných kvázi kazov) než minimalistického, prevažne racionálneho jazyka (na druhej strane, vďaka za konceptuálnejšie diela typu Eden a potom) sa mi dodnes vybavujú zážitky, ktoré mi poskytli napríklad tieto filmy, uvedomujúc si vyššie naznačené vynechanie množstva iných, zasluhujúcich si rovnakú pozornosť, pretože určite nielen v knižnej, výtvarnej a hudobnej produkcii máme aj u nás byť na čo hrdé/hrdí: Marhuľový ostrovHana a jej bratiaObchod na korze, Vtáčkovia, siroty a blázni, Na krásnom modrom Dunaji, Slávnosť v botanickej záhrade, Anjeli...