TU QUI ME INDUIS, NUNC ME COGNOSCES

„Ty, kto ma nosíš, o mne sa dozvieš,“ hovorí latinský nápis vyšitý čiernou niťou na vnútornej strane šiat, ktoré sú hlavnou postavou filmu Také krásne šaty. „Tepnovočervené funkčné reprezentačné šaty“z januárového výpredaja sú presne typom odevu, aký by ste si obliekli na kokteil organizovaný francúzskom veľvyslanectvom. Šaty majú celkovo veľkú moc, no tieto sú mimoriadne zlovestné. Móda podpisuje trest smrti.

Sheila prechádza ťažkým životným obdobím. Len prednedávnom sa rozviedla a jej bývalý manžel si za ňu už medzičasom našiel náhradu. Sheila to znáša len veľmi ťažko. Žije s dospievajúcim synom Vinceom a jeho rozťahovačnou partnerkou Gwen. Snaží sa vrátiť svoj život do normálnych koľají. Hľadá si partnera prostredníctvom novinovej inzertnej rubriky Osamelé srdcia. Potrebuje nové šaty, ktoré by jej dodali sebavedomie pri stretávaní sa s potenciálnymi nápadníkmi na schôdzkach naslepo. Januárový výpredaj v miestnom obchodnom dome Dentley & Soper’s jej preto príde vhod. „Ako šepot v oceáne, ako pierko v búrke, šaty v zľave definujú svoju povahu skrz prizmu predajnej abstrakcie,“ vraví vedúci predajne pán Lundy, ktorý postavou a držaním tela pripomína grófa Orloka. Na odporúčanie vedúcej predavačky slečny Luckmorovej si Sheila kúpi krvavočervené šaty. Šaty, ktoré sú „hnutím mysle, tkanivom v rozpomenutí dotyku“. Veľkosť 36. Komplimenty partnera sú zaručené. Reg má pred svadbou so svojou dlhoročnou priateľkou Babs. Počas neviazaného večierka na rozlúčku so slobodou, presiaknutého alkoholom a mačizmom, mu jeho kumpáni – budúci svokor a najlepší kamaráti – darujú šaty. Šaty, ktoré sú „hnutím mysle, tkanivom v rozpomenutí dotyku“. Veľkosť 36. Po jeho návrate domov si ich Babs vyskúša. Padnú jej ako uliate. Osud budúcich mladomanželov je spečatený...

Nápad o vraždiacom kuse látky sa na prvý pohľad (aj na druhý) zdá bláznivý. Také krásne šaty však berú túto ideu veľmi vážne. V uzavretom svete mestečka Thames Valley-on-Thames, kde sa januárové výpredaje stávajú masovou hypnózou, do seba všetko zapadá a dokonale funguje. Kritika konzumizmu môže byť jednou z interpretácií filmu, no režiséra zaujímajú v prvom rade postavy a ich nedokonalosti. Vražedné šaty si nevyberajú svoje obete zámerne. Nešťastné osudy ľudí, ktorí si ich zakúpia, sú náhodné. Ako smrteľná choroba. Bez logiky, bez súdov. Civilný život postáv je ako vystrihnutý z filmov britského sociálneho realizmu (kitchen sink) režisérov Kena Loacha či Mika Leigha. Pri ich interakcii s pracovným svetom bizarnosti postupne naberajú na obrátkach. Stash a Clive, pasívne agresívni manažéri banky, kde Sheila pracuje, sú korporátnou entitou. Spolu bývajú, snívajú a dokonca aj randia. Nestratili by sa ani vo svete britského sitkomu Rickyho Gervaisa The Office (2001 – 2003). Vstupom do kráľovstva obchodného domu Dentley & Soper’s sa ocitáme v surreálnom svete rituálneho vítania zákazníkov, erotických rituálov a archaického jazyka so špecifickou syntaxou. „Šialene šálový šál chvália zákazníci januárových zliav.“ Svet obchodu je tu svetom temnej mágie, kúziel a čarov. Režisér Peter Strickland hľadá neznáme v dôverne známom. Čo sa deje v obchodnom dome, keď sa zatvoria jeho brány? Nadobúdajú figuríny ľudské črty a ľudia sa menia na figuríny? Kde končia peniaze dopravované pomocou pneumatickej potrubnej pošty? V pekle? Také krásne šaty sú prehliadkou rôznych sexuálnych fetišov: od fixácie na dámske pančuchy cez zväzovanie rúk pri sexuálnom akte až po vzrušujúci zvuk zipsu na fl ísovej bunde. Strickland skúma erotický potenciál kinematografie. Hľadá to, čo človeka vzrušuje. Látka. Vlákno. Štruktúra. Dotyk. Zvuk.

Zvukový dizajn hrá významnú úlohu v celej Stricklandovej tvorbe. Jeho dlhometrážny debut Katalin Varga(2009) bol na Berlinale 2009 ocenený Strieborným medveďom za výnimočný umelecký prínos v oblasti zvukového dizajnu. Také krásne šaty priamo dokazujú, čo dokáže samotný zvuk. Film je koncipovaný ako tzv. ASMR videá. ASMR je autonómna senzorická meridiánová reakcia (Autonomous Sensory Meridian Response), ktorá vyvoláva príjemné pocity ako odpovede na určitý spúšťač. Šepot, šelest, praskanie, chrumkanie orieškov, škrabanie železného vešiaka o koľajničky v šatníku, vŕzganie kuchynského výťahu, prskanie smažiacej sa papriky na rozpálenej panvici. Monotónne recitovanie podrobného technického opisu fungovania práčky alebo jej opravy privádza postavy do tranzu. Strickland spolu so zvukovým dizajnérom Martinom Paveym a soundtrackom Tima Gana a skupiny Cavern of Anti-Matter vytvára plochy, ktoré narúšajú hranice medzi diegetickým a nediegetickým zvukom.

Inšpiráciou na Také krásne šaty bola satira na módny priemysel Kto ste, Polly Maggoo? (Qui êtes-vous, Poll y Maggoo?, 1966) o americkej modelke žijúcej v Paríži od Williama Kleina či Karneval duší (Carnival of Souls, 1962) Herka Harveyho, odkiaľ si Strickland požičal ponurú, plazivú atmosféru a scénu v obchodnom dome. Najvýraznejším vplyvom boli však inštalácie v životnej veľkosti, asambláže amerického sochára Edwarda Kienholza, ktorý tvoril v rokoch 1959 až 1994, najmä The Hoerengracht (Kanál kuriev), rekonštrukcia vykričanej amsterdamskej štvrte v mierke 1 : 1, ktorú Kienholz vytvoril spolu s manželkou Nancy Reddin Kienholz v rokoch 1983 až 1988. „Kienholzove figuríny sa stali spúšťačom mojich nočných môr, ktoré som mal z obchodných domov v detstve. Rodičia často nakupovali v obchodnom dome Jackson’s v Thames Valley. Tie figuríny boli také desivé, že som ich volal ,bábiky z kríža‘. Zlovestnými fi gurínami poliatymi živicou a nabitými sexuálnym napätím vo mne Kienholz oživil strach z detstva. Svojou zvláštnou, strašidelnou krásou ma desili a zároveň priťahovali. Atmosféra sálajúca z figurín a prostredia, do ktorých ich Kienholz vložil, do veľkej miery ovplyvnili svet filmu Také krásne šaty,“ vraví Peter Strickland.

Také krásne šaty sú jednoliata obrazová asambláž stmelená zvukovou živicou, zmyselná a taktilná kinematografická haute couture. Nesnažte sa ju za každú cenu racionálne pochopiť či logicky vysvetliť. Také krásne šaty si oblečte, poradila by vám slečna Luckmorová. „Ty, kto ma nosíš, o mne sa dozvieš.“ Dovoľte tejto zvláštnej, nádherne znepokojivej nočnej more, nech sa vás dotýka, nech vám jej dialógy, zvuky a hudba znejú v hlave. Vtedy na vás začne pôsobiť jej ozajstné kúzlo.

Ing. Rastislav Steranka (1977) je kurátorom archívneho kina Filmotéka – študijnej sály Slovenského filmového ústavu. Príležitostne publikuje vo filmových časopisoch (Cinepur, Kino-Ikon, Film.sk) a zborníkoch. Od januára 2017 pôsobí ako riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu.

 

TAKÉ KRÁSNE ŠATY (IN FABRIC)

Spojené kráľovstvo ▶ 2018 ▶ 118 min. ▶ MN ▶ české titulky ▶ mysteriózny horor/komédia

réžia: Peter Strickland ▶ scenár: Peter Strickland ▶ kamera: Ari Wegner ▶ hudba: Cavern of Anti-Matt er ▶ strih: Mátyás Fekete ▶ hrajú: Marianne Jean-Baptiste (Sheila), Hayley Squires (Babs), Leo Bill (Reg Speaks), Gwendoline Christie (Gwen), Fatma Mohammad (slečna Luckmoore), Barry Adamson (Zach), Caroline Catz (Pam), Sidse Babett Knudsen (Jill ), Richard Bremmer (pán Lundy), Julian Barratt (Stash), Steve Oram (Clive), Susanna Cappell aro (slečna Lull worth), Jaygann Ayeh (Vince)

ocenenia (výber) ▶ 2018: Fantasporto, Porto (Portugalsko) – Zvláštna cena poroty; Festival európskych filmov Les Arcs (Francúzsko) – Cena 20 minút odvahy, najlepšia kamera; Filmový festival Saratosa (USA) – Zvláštna cena poroty

Peter Strickland (21. 5. 1973 Reading, Spojené kráľovstvo)
Po niekoľkých krátkometrážnych filmoch nakrútil celovečerný debut Katalin Varga (2009), vidiecku drámu pomsty, ktorá získala mnoho ocenení vrátane Strieborného medveďa na Berlinale a ceny Európskej filmovej akadémie za objav roka. Nasledovalo Berberian Sound Studio (2012), odohrávajúce sa v 70. rokoch v talianskom filmovom štúdiu, kde sa britský zvukár podieľa na dokončení krvavého giall o hororu. Film získal štyri Britské nezávislé filmové ceny a Združenie londýnskych kritikov ho zvolilo za Britský film roka. Kinofilskú lahôdku s podmanivou erotickou atmosférou a odkazmi na sexploatačné filmy 60. a 70. rokov Motýle (2014) poznáme i z klubovej distribúcie. V tom istom roku Strickland režíroval aj hudobný dokument Björk: Biophilia Live.