CHORÝ, I KEĎ V ZDRAVOM TELE?

Téma milostného vzťahu medzi osobami rovnakého pohlavia sa v posledných rokoch dostáva do popredia a čoraz výraznejšie zaujíma miesto na festivaloch a filmových prehliadkach. (Tento rok jej venovala priestor i Letná filmová škola v Uherskom Hradišti v programovej sekcii New Queer Cinema.) Filmy s touto tematikou si čoraz častejšie nachádzajú adresátov aj mimo artového publika: spomeňme za všetky aspoň nositeľa Zlatej palmy z Cannes z roku 2013 Život Adéle či úspešnú adaptáciu knihy Daj mi tvoje meno. Do žánru tzv. Queer Cinema patrí i nový film Jayra Bustamanteho Chvenie, ktorý sa venuje téme homosexuálneho vzťahu z pohľadu člena ortodoxnej kresťanskej komunity a zároveň z hľadiska rodinného prostredia.

Štyridsaťdvaročný rodák z rovnomenného hlavného mesta stredoamerického štátu Guatemala Jayro Bustamante sa vo filmovom prostredí pohybuje len zopár rokov a už sa môže popýšiť oceneniami z popredných európskych festivalov. Svojím celovečerným debutom Sopka Ixcanul, surovou drámou z plantážnického prostredia, zaujal porotu na festivale v San Sebastiáne (ktorá ho ocenila zvláštnym uznaním už v procese vývoja) i na Berlinale, odkiaľ si odniesol Strieborného medveďa – Cenu Alfreda Bauera. Podobne ako Mariin svet vo filme Sopka Ixcanul e i Pablov svet v snímke Chvenie determinovaný predstavami rodiny. Obaja, každý po svojom, sa snažia prekročiť dané hranice a žiť si život podľa vlastných predstáv. Pablo je muž v najlepších rokoch, milujúci manžel a otec dvoch detí, hlava dobre situovanej, navonok dokonalej rodiny. Jeho rodinné zázemie sa však otrasie v základoch, keď sa rozhodne vymeniť rodinnú idylu za náruč iného muža. Vtedy pocíti na vlastnej koži opovrhnutie a odmietnutie nielen od širšieho okolia, ale aj od svojich najbližších. Znechutená a nechápajúca rodina sa odmieta s Pablovým rozhodnutím zmieriť a snaží sa ho priviesť späť na „správnu“ stranu – za každú cenu.

Prejaviť potláčané emócie a náklonnosť k rovnakému pohlaviu iste nie je jednoduché. Nie každý má to šťastie, že môže predstúpiť pred svojich najbližších a so vztýčenou hlavou prehovoriť o svojej sexuálnej orientácii. Mnoho ľudí sa zo strachu pred nepochopením nikdy nevysloví alebo ujde pred zodpovednosťou, v najhoršom prípade sa uchýli k niečomu ešte drastickejšiemu. Inak na tom nie je ani Pablo. Sebavedome pôsobiaci muž sa v momente konfrontácie roztrasie a radšej utečie ako malý chlapec do svojej nedobytnej pevnosti pod prikrývkou, ako by čelil vlastnej rodine. Od chvíle odhalenia sa Pablo stáva jej čiernou ovcou. Z každej strany počúva výčitky a zažíva poníženie, čo nemá dosah len naňho, ale vo veľkej miere to zasahuje aj do životov jeho najbližších. Rodičia, súrodenci i manželka sa jednak z presvedčenia, jednak zo strachu pred reakciami okolia úpenlivo snažia Pablovi jeho chvíľkové poblúznenie iným mužom vyhovoriť. Bustamante prezentuje homosexualitu v prostredí konzervatívnej náboženskej komunity, ktorá nemá pre náklonnosť k rovnakému pohlaviu pochopenie. Pablova situácia je v očiach všetkých prejavom vnútornej zmätenosti, egodystonickou formou poruchy osobnosti, keď jedinec nedokáže nájsť súlad medzi vlastnými emóciami a pochopením samého seba: žiadne city, žiadna láska, len vnútorná rozorvanosť a nepochopenie. Silne veriaca spoločnosť, do ktorej je príbeh zasadený, „našťastie“ dokáže s týmto neduhom bojovať. Pablo sa pod nátlakom a s víziou straty toho najcennejšieho, čo preňho má zmysel, stane členom pravoverného spolku, ktorý sľubuje zaručené výsledky. V prvej fáze „liečby“ sa primkne k spoločenstvu a stáva sa jedným z jeho verných služobníkov. Stará sa o čistou a poriadok v obradnej miestnosti, počas bohoslužby obchádza príslušníkov obce a vyberá milodary. Keď však v tejto fáze zlyhá, prejde komunita k ráznejším praktikám. Bustamante zobrazuje náboženskú komunitu bez príkras v jej vrcholnej, až fanatickej podobe, od bizarných spôsobov „liečby“ homosexuality až po moderné výdobytky, ktoré prenikli do jej radov. V scéne, keď Pablo vyberá od veriacich peniaze, nedrží v ruke košíček, do ktorého by zbieral drobné, ale prenosný terminál, prostredníctvom ktorého posielajú členovia spoločenstva niekoľkociferné sumy cirkvi priamo na účet. V silne katolíckej krajine, akou je Guatemala, existuje len veľmi tenká hranica medzi chápaním homosexuality a pedofílie, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Pablo rozhodne podstúpiť liečbu. Motívom, ktorý ho presvedčí, aby opustil Francisca (Mauricio Armas) a svet, v ktorom môže byť konečne sám sebou, nie je krásna manželka či blahobyt, ale syn a dcéra, s ktorými sa v danej situácii nemôže stretávať.

Francisco a Pablo stoja na protichodných stranách hodnotového a spoločenského rebríčka. Pablo je slušný, usporiadane žijúci typ, zodpovedne vykonávajúci svoju kancelársku prácu, milujúci manžel a otec, zbožňovaný syn a brat so zázemím v honosnom sídle so služobníctvom. Francisco, povolaním masér, žije v byte bez luxusu a drahého vybavenia (namiesto postele má len matrac na zemi), voľný čas trávi v ošumelej putike, kde je všeobecne známou postavičkou. Napriek tomu sa Pablo rozhodne vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a vstúpiť do Franciscovho voľnomyšlienkarského sveta, do komunity, v ktorej sa na rozdiel od domáceho prostredia stretáva s pochopením a pomerne rýchlo si v nej nachádza priateľov. 

Hoci v centre príbehu stojí muž, ktorého kamera sníma temer neustále a stavia ho do centra pozornosti, hlavné slovo majú vo filme ženy. Pablova manželka Isa (v podaní Diane Bathen) diktuje podmienky ich vzťahu. V rodinnom kruhu sa zase najvýraznejšie prejavuje Pablova matka. A, samozrejme, celej kongregácii i „ozdravnému“ procesu kraľuje pastorova žena. Minimalistickým hereckým prejavom Juana Pabla Olyslagera v úlohe Pabla udržuje Bustamante určitý dištanc medzi protagonistom a divákom. Ponecháva tak divákovi dostatok priestoru na vytvorenie vlastného pohľadu na ortodoxnosť a podivné praktiky cirkvi bez toho, aby ju cez postavu Pabla ospravedlňoval alebo hanil.

Chvenie rozhodne nepatrí medzi odľahčené tituly na oddych. Práve naopak, je až zarážajúcim obrazom náboženského fanatizmu, ktorý ide ruka v ruke so zaslepenosťou. Aj v 21. storočí, v globalizovanej vyspelej spoločnosti stále pretrvávajú utkvelé predstavy, že homosexualita je choroba, ktorú možno liečiť podobne ako chrípku. Hrdé dúhové pochody a vlajočky povievajúce vo vetre pravdepodobne ešte nadlho zostanú pre niektoré krajiny verejným tabu.

Mgr. art. Zuzana Štefunková (1985) vyštudovala filmovú vedu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Dnes pracuje v Národnom filmovom archíve v Prahe. Príležitostne publikuje (Film.sk, Kinema, Kino-Ikon).

 

CHVENIE (TEMBLORES)
Guatemala/Francúzsko/Luxembursko ▶ 2019 ▶ 107 min. ▶ mp 15 ▶ české titulky ▶ dráma

réžia: Jayro Bustamante ▶ scenár: Jayro Bustamante ▶ kamera: Luis Armando Arteaga ▶ hudba:Pascual Reyes ▶ strih: César Diaz, Santiago Otheguy ▶ hrajú: Juan Pablo Olyslager (Pablo), Diane Bathen (Isa), Mauricio Armas (Francisco), María Telón (Rosa), Sabrina de La Hoz (Pastor), Rui Frati (Pastor), Magnolia Morales (Cristina), Sergio Luna (Salvador), Pablo Arenales (Abel), Mara Martinez (Eva) 

ocenenia (výber) ▶ 2019: MFF Guadalajara (Mexiko) – najlepšia kamera

Jayro Bustamante (1977 Guatemala, Guatemala)
Začínal ako režisér v reklamnej agentúre Ogilvy & Mather. Študoval filmovú réžiu na Conservatoire Libre du Cinéma Français (CLCF) v Paríži a scenáristiku na Centro Sperimentale di Cinematografi a v Ríme. Po návrate do Guatemaly založil produkčnú spoločnosť La Casa de Producción, v ktorej vzniklo niekoľko jeho krátkych filmov i celovečerný debut Sopka Ixcanul (Ixcanul, 2015). Film bol uvedený v hlavnej súťaži MFF v Berlíne, kde získal Cenu Alfreda Bauera; následne sa mu ušlo vyše 60 ďalších ocenení. V roku 2017 ním otvorili prvé kino v Guatemale premietajúce nezávislé filmy La Sala de Cine. Jeho druhý film Chvenie(Temblores, 2019) mal svetovú premiéru v sekcii Panorama na MFF v Berlíne.