Česť práci – aj tej pomalej

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Unikátna observačná a časozberná kompozícia Stavba (1966) režiséra Ladislava Kudelku a hudobného skladateľa Romana Bergera spracúva večnú tému nielen z čias socializmu – nedodržiavanie termínov.

Satirické glosy o plánovaní a následnom posúvaní termínov sa v slovenských krátkych filmoch objavujú od začiatku 60. rokov minulého storočia, nepochybne aj v reakcii na budovateľské 50. roky s ich premotivovanou rétorikou a plánmi plnenými na 140 %. V roku 1961 vytvoril Miro Horňák nenápadný filmík Pred prvým septembrom o škole v istej slovenskej obci, kam mali v septembri nastúpiť žiaci – no nenastúpili, lebo školu nestihli dostavať. Predčasná reportáž Jaroslava Pograna (1963) zasa využila postupy, vrátane hudby a tónu komentára, typické práve pre budovateľské filmy ospevujúce nové stavby, až na to, že fabrika Duslo Šaľa, ktorú oslavovala, do určeného termínu výrobu nespustila. Nedodržiavanie termínov stavebného plánu je leitmotívom aj neskorosocialistického filmu Najlepšie roky života majstra Luptáka (1987, r. Ľubomír Štecko); ostatne, dodnes nedokončená diaľnica z Bratislavy do Košíc by si tiež zaslúžila aspoň jeden dokumentárny film...

Kudelkova snímka Stavba je výnimočná už tým, že si nepomáha hovoreným slovom – ani v komentári, ani vo výpovediach v obraze. V úvode ponúkne len lakonický titulok, že základy stavby – garáží pri novom sídlisku na bratislavskom Štrkovci – v položili v lete 1965, a na konci potom ešte jeden, že „v čase premietania tohto filmu stavba ojha slúži svojmu účelu“. Úlohu komentára tu preberajú statické zábery na titulky novinových článkov, ktoré sa sporadicky objavujú medzi dokumentárnymi zábermi, no ich funkcia je komplexnejšia a ešte sa k nej vrátime. 

Okrem observačných záberov snímaných prevažne z diaľky a s malou hĺbkou ostrosti, pričom dôraz je na robotníkoch a ich akciách, hrá vo filme dominantnú úlohu inštrumentálna hudba Romana Bergera. Atonálna kompozícia výrazne stavia na bicích (vrátane zvonkohry), trúbkach a iných dychových nástrojoch; významné miesto v nej majú aj ženské hlasy. Hudobná stopa postup stavebných prác rytmizuje. V takmer kakofonických častiach evokuje frenetické tempo a zároveň vysokú dezorganizovanosť činností robotníkov a, naopak, pri záberoch ich bezúčelného postávania zasa zdôrazňuje až clivú meditatívnosť ich záhaľky. (Rovnakú figúru robotníka opierajúceho sa o lopatu či krompáč o pár mesiacov neskôr použil aj Dušan Hanák v slávnom a divácky vďačnejšom, t.j. na vnímanie menej náročnom, satirickom filme Prišiel k nám Old Shatterhand.) 

V invenčnej strihovej skladbe tvorcovia využívajú viacero figúr. Predovšetkým ide o vizuálne paralely, ktoré napríklad robotnícke oháňanie sa lopatami pripodobňujú k hokejovej hre sídliskových chlapcov, alebo nechávajú škôlkarov, aby sa priamo na stavenisku, tak ako robotníci, hrali s vedierkami a lopatkami. Paralela sa objavuje aj pri klbčiacich sa chlapcoch a doberaní sa robotníkov, alebo keď sa v zábere objaví kočík s bábätkom a tvarovo podobný vozík s cementom, ktorý žeriav vyťahuje na strechu garáží. O paralely v obraze a zvuku sa zasa stará hudba: pri sude s horiacou smolou naznačí bicími nástrojmi čosi ako kmeňový tanec. Hudba však sprostredkúva publiku aj emócie – podistým tých, ktorí a ktoré v tesnej blízkosti staveniska denne zažívajú buchot a hluk. V sekvencii venovanej zvýšenej prašnosti vidíme ženy z okien a balkónov vytriasať prachovky či v spolupráci s robotníkmi prášiť koberce, zatiaľ čo vo zvuku sa objavuje jediný spevný motív, ktorý (nie náhodou) evokuje clivé (rómske) piesne. Komentujúce titulky z novín zatiaľ poukazujú na potrebu „susedskej pomoci“ i potrebu kontrol a previerok, ale aj na – také časté – zdôvodňovanie nestíhania nedostatkom súčiastok, problémami, ktorých je „ako tých tehál“, dokonca jarnou únavou. Keďže však články, na ktorých titulky sa Kudelka v Stavbe sústreďuje, so stavbou garáží na Štrkovci nesúvisia, voľky-nevoľky do filmu necháva popri domácej situácii presiaknuť aj tú medzinárodnú: či už cez spory medzi Čínou a Kubou, alebo americké nálety na Vietnam. Záhadným prvkom zostanú štyri fotografie – dve z toho sú fotomontáž: bombardovaný Kremeľ a vybuchujúce newyorské mrakodrapy. Naznačoval tým Kudelka, že aj úzkosť z hroziacej svetovej katastrofy nutne ovplyvní pracovný výkon, alebo je to už moje, výsostne dnešné čítanie?

Mária Ferenčuhová
foto: archív SFÚ