Maja Štefančíková

vizuálna umelkyňa

Záhradasla kone na betóneSlnko v sietiDémoniHana a jej bratiaAž do mesta AšSlúžkaKozaLíštičkyMôj pes KillerHotel ÚsvitČiaryBiela na bielej. Vybrať zo všetkých obľúbených filmov len jeden či dva je komplikované. Aký kľúč zvoliť? Napokon som vybrala tie, ktoré narábajú s témami feminizmu, kvíru a tanca, konkrétne vo filmoch Juraja Jakubiska. 

Perinbaba a jej skrytý feminizmus v surreálnom rozprávkovom svete – v tejto rozprávkovej ríši, ktorá ma v detstve uhranula vizualitou, ľúbostným príbehom, ale aj originalitou a hlbšími odkazmi, sa odhaľuje skrytý feminizmus. Postava Perinbaby mi otvorila dvere do úžasného sveta pod vedením silných a múdrych žien. Perinbaba, tá, čo riadi atmosféru a počasie, symbolizuje moc a kontrolu nad prírodou samotnou. Druhá postava, Zubatá, starena a mladé dievča v jednom, preberá vedenie v spoločenských záležitostiach. Určuje zrod a zánik. Obe svojím charizmatickým vplyvom formujú nielen svetský poriadok a dynamiku, ale ukazujú, že základom stability a rozkvetu je ženská sila. Pre mňa ako dieťa bola fascinujúca najmä záverečná scéna, v ktorej hlavné postavy tancujú na svadbe. Ich tanec sa mi zdal neskutočne moderný a nie veľmi rozprávkový. 

Do filmu Vtáčkovia, siroty a blázni Jakubisko vniesol množstvo provokatívnych nápadov, akoby chcel využiť posledné okamihy slobody pred nadchádzajúcimi obmedzeniami. Film v mnohom skryto apeluje na politickú situáciu, keďže bol nakrútený po invázii v auguste 1968 a po tragickom čine Jana Palacha. Sloboda sa tu manifestuje bustou Milana Rastislava Štefánika a piesňou Kto za pravdu horí. Dovolím si upriamiť pozornosť na scénu, ktorá sa odohráva vo vykričanej štvrti Vydrica. V miestnom podniku sa tancuje. A tancujú nielen muži, ale aj divoká mládež. Nie je dôležité, kto je on a kto ona. Všetci tancujú a bavia sa spolu.