Animátori, s ktorými spolupracujem, sú majstrami v odbore, ťažko nájsť lepších.

Režisér, animátor a ilustrátor Dávid Štumpf zaujal už svojou študentskou tvorbou, známy je najmä jeho krátky film Sh_t Happens v spoluréžii s Michaelou Mihályi. Po skončení štúdia na FAMU začal pracovať tak v komerčnej sfére, ako aj pre spoločnosti ako Netflix či Marvel. Začiatkom roka získal (spolu s ostatnými kolegami) ocenenie Emmy za výnimočnú animáciu v seriáli Ms. Marvel od spoločnosti Disney. 

Tento rozhovor robíme na diaľku, vy ste v New Yorku, na čom aktuálne pracujete?

Momentálne spolupracujem so štúdiom Hornet na animovanej reklamnej kampani, o ktorej zatiaľ nemôžem hovoriť. Ale je to naozaj zábava, máme super tím a pomerne voľnú ruku v dizajne a animácii. Už teraz sa teším, keď to bude hotové.

Vplýva na vás genius loci mesta, je inšpiráciou? 

Určite áno, New York je skvelé mesto, kde sa cítim prirodzene. Baví ma jeho energia a ruch. Určite viac, ako napríklad Los Angeles. Rád sa tam z času na čas vraciam. Väčšinou pracujem s ľuďmi a štúdiami na diaľku z Prahy, tak je super sa niekedy stretnúť naživo s kamošmi z práce. Momentálne mám v New Yorku pomerne veľa kamarátov a známych, takže keď som v meste, snažím sa byť s nimi.

Než ste v rámci profesijnej cesty prišli až k zahraničným spoluprácam, vráťme sa na začiatok – čo vás priviedlo práve k animovanému filmu?

Najprv som chcel byť hokejistom. Bratovi Danielovi sa to podarilo, mne to veľmi nešlo. Keď som sa po základnej škole rozhodoval, čo ďalej, rodičia ma podporili v mojom koníčku – kreslení. Tak som teda spojil kreslenie s mojím ďalším koníčkom – filmom. A odvtedy sa toho držím. Z bratislavskej VŠMU som prestúpil na pražskú FAMU, takže by sa dalo povedať, že som sa vyvíjal aj na Slovensku, ale aj v Česku. A práve štúdium v Prahe malo na mňa veľký vplyv. Do takej miery, že som tam ostal bývať doteraz.

Bola pre vás tradícia českého a slovenského animovaného filmu inšpiratívna? Alebo vás skôr inšpirujú iné školy a štýly?

Určite bola, nemyslím si však, že viac ako tradícia iných krajín. Keď som študoval, filmová aj festivalová scéna boli už pomerne globalizované internetom. Takže som mohol čerpať z prístupov rôznych škôl zo sveta. A veľmi veľa som sa inšpiroval na festivaloch animovaného filmu.

Kto boli vaši pedagógovia na VŠMU a potom na FAMU? A čo – okrem remesla – vás naučili? 

Obidve katedry sú pomerne malé, takže v podstate som bol v styku so všetkými vtedajšími pedagógmi. Myslím si ale, že viac ma formovali spolužiaci a komunita okolo katedry, kde sa stretli pomerne silné generácie animátorov a režisérov. Z týchto kamarátstiev čerpám veľa dodnes. Spolu sme sa snažili prísť na to, ako veci fungujú, a navzájom sme si odovzdávali skúsenosti a vedomosti. Myslím si, že aj vďaka tomuto je veľa ľudí z môjho okolia úspešných.

Už vaša študentská tvorba mala úspech v zahraničí. Bola škola obdobím experimentovania, hľadania? Pretože niekto nájde svoj štýl, rukopis skoro, niekto k nemu dospeje až neskôr…

Bola. Svoj rukopis stále hľadám, alebo skôr formujem. Najviac som sa však vyvinul práve na školách. Ďalej je tu fakt, že ma baví obmieňať štýly a postupy. Takže som pomerne verzatilný animátor a viem sa prispôsobiť viacerým projektom. Preto ma aj baví robiť na krátkych komerčných videách. Produkcia je kratšia, a projekty sa častejšie striedajú. Tým je to pre mňa zábavnejšie. V každom prípade je škola bezpečným miestom, kde má človek veľký priestor na skúšanie nových vecí a hľadanie prístupov, ktoré ho bavia.

Je tu aj rozdiel medzi festivalovým a komerčným „svetom“? Ak áno, v čom?

Rozdiely určite sú, ale tieto svety sa navzájom nevylučujú. Komerčný trh sa za posledné roky zmenil. Agentúry a klienti si uvedomili, že umenie môžu využiť vo svoj prospech. Začali spolupracovať s autorskými umelcami, ktorým sa zrazu otvoril nový svet. Finančný aj tvorivý. Do veľkej miery to ovplyvnilo, ako dnes vyzerajú kampane pre veľké firmy, napríklad YouTube. Dalo by sa povedať, že 2D komerčná animácia a motion design dnes zažívajú rozmach. Na druhej strane, oproti festivalovej animácii tu určité obmedzenia sú. Kampane väčšinou musia byť zrozumiteľné pre široké publikum, čo do veľkej miery obmedzuje filmové a animačné postupy a techniky. No a v neposlednom rade, v komerčnom svete má posledné slovo klient, takže ak natrafíte na neskúseného alebo namysleného klienta, tak to môže celkom slušne pokaziť výsledok. Autorský film si môžete urobiť viac-menej podľa seba, alebo je to minimálne jednoduchšie dosiahnuteľné.

Ak by sme zostali v komerčnom priestore – napríklad reklamy – aké sú vaše skúsenosti? Je tu častejšie požiadavka inovátorských postupov, experimentovania, alebo je to častejšie o konvencii, istote? Progresivita? Konzervativizmus?

Reklamné kampane ma bavia, lebo sú to kratšie projekty, takže ma nezačnú tak skoro nudiť. Mám rád zmenu. Čo sa týka inovatívnosti, tak to neviem úplne zovšeobecniť. Stále platí, že najviac záleží od klienta, respektíve od štúdia. Klienti si vyberajú agentúry alebo štúdiá na základe ich portfólií. Čo znamená, že ak je štúdio inovatívne, je veľká pravdepodobnosť, že klient, ktorý chce takú vec, s ním bude spolupracovať. Potom sú tu ale klasici, klienti a štúdiá, ktoré robia tuctovejšie kampane a videá. Osobne oveľa radšej spolupracujem so štúdiami a režisérmi, ktorí majú svoj osobitý štýl. Je ale pravda, že takéto projekty sú náročnejšie na výrobu. Technicky aj mentálne. Vzniká tam väčší tlak. Z času na čas dobre padne pracovať aj na niečom jednoduchšom a menej zaujímavom. Človek si vie oddýchnuť.

Ideálnou prácou je asi tá, keď máte naozaj voľnú ruku. Vyberáte si spolupráce aj podľa toho?

Určite je to pre mňa dôležitý faktor. Je to trochu komplikovanejšie, lebo väčšinou pracujeme v tíme. Mám radšej projekty, ktoré majú malý tím, ale aj napriek tomu si musím s ostatnými ľuďmi sadnúť. Hlavne čo sa týka názorov a kreatívnych rozhodnutí. Ak má každý v tíme voľnú ruku, a nerozumejú si, väčšinou je to chaos a projekt nedopadne dobre. V podstate sú dve hlavné možnosti, ako sa tomuto chaosu vyhnúť. Buď človek pracuje bez tímu, ale takto sa dajú zvládnuť iba menšie projekty a trvajú dlhšie. Alebo sa na zosúladenie používa takzvaný lead animator. Spolu s režisérom vyberá ľudí, ktorí sa hodia do tímu. Lead animator potom dáva pozor na to, aby bola práca rozdielnych animátorov konzistentná. Táto pozícia je niečo, čo ma baví, a chcem sa jej v budúcnosti venovať viac. Nevýhoda je, že lead animator má potom menej času na samotné animovanie, a viac sa venuje manažovaniu a dávaniu spätnej väzby.

Čo je pre vás kľúčové, aby ste do projektu vstúpili? 

Dobrý tím a dobrý projekt. Ideálne, keď má projekt oboje. Potom je tu, samozrejme, faktor peňazí. Americké štúdiá majú vo všeobecnosti väčšie rozpočty ako štúdiá z iných krajín, vrátane napríklad Veľkej Británie. Pokiaľ sa bavíme o autorskej animácii, tak tam, samozrejme, rozpočet nehrá pre mňa až takú veľkú rolu. Ale keď robím na kampani, napríklad pre YouTube, tak sa určite nechcem cítiť zneužitý obrovskou korporáciou, ktorej mojou prácou zarábam peniaze. (smiech)

Ak hovoríme o tejto časti vašej tvorby, máte aj obľúbené štúdio, s ktorým rád spolupracujete? Ak áno, prečo?

Najviac si cením spolupráce s legendárnym štúdiom BUCK, ktoré bolo mojím absolútnym snom, keď som sa učil animovať. Zároveň je to štúdio, ktoré zadefinovalo podobu komerčnej animácie tak, ako ju poznáme teraz, a neustále posúva hranice. Podľa mňa do veľkej miery zmazali hranicu medzi nezávislou a komerčnou animáciou, keďže ako prví začali používať nezávislých umelcov na budovanie kampaní pre veľké značky. To pred 20 rokmi neexistovalo. S BUCKom sme spolupracovali na kampaniach pre veľké firmy ako Google, Nike, Meta, Apple a podobne. 

Ďalej sú tu jednotlivci – umelci, dizajnéri, animátori a režiséri, s ktorými sa mi dobre spolupracuje, a som rád, že ich mám možnosť poznať a pracovať s nimi.

Je nutné sledovať trendy? A ako ich – pokiaľ je to nutné – akceptovať a byť pri tom odlíšiteľný od iných tvorcov?

Tento priemysel je jednoznačne založený na trendoch, či sa to niekomu páči, alebo nie. Mimochodom, aj nezávislá filmová animácia je založená na trendoch. Niekto však tieto trendy musí posúvať a vytvárať. Vo všeobecnosti sú to buď komerčné štúdiá, ktoré majú identitu založenú na inovatívnosti (napríklad už spomínaný BUCK) a na tomto s radosťou spolupracujú s nezávislými animátormi, freelancermi alebo filmármi. No a na druhej strane, veľa trendov príde do komerčnej sféry skrz nezávislú animáciu, čo je skvelé. Veľké značky rady spolupracujú na kampaniach s nezávislými režisérmi v snahe vyniknúť v konkurencii.

Hovorme o vašich spoluprácach na seriáloch pre Netflix. Do akej miery to bola kreatívne atraktívna práca?

S Netflixom som robil viackrát, naposledy som režíroval 2 krátke animované hudobné videá pre detský seriál Storybots. Aj tento seriál získal Emmy. Má skvelého showrunnera, ktorý podporuje nezávislých umelcov. V každom dieli sú 3 hudobné vsuvky, ktoré režíruje vždy iný umelec vo svojom vlastnom štýle. Bola to skvelá a slobodná spolupráca, bodaj by bolo viacej takých! Predošlá spolupráca bola na animovanom seriáli Guide to Sleep, kde každý diel režíroval vo svojom štýle iný autorský režisér. Ja som spolupracoval na epizóde s poľským režisérskym duom Kijek – Adamski. Bola to skvelá spolupráca a projekt vyzerá parádne.

Keď hovoríme o Netflixe či Disney, asi už hovoríme aj o väčších tímoch a o väčšom množstve vecí, ktoré podliehajú konkrétnym požiadavkám. Aký bol rozdiel medzi spoluprácou s Netflixom a Marvelom?

Rozdiely vyplývajú z mojej roly pre každý projekt. Na projekte pre Marvel pracovalo veľa tímov a štúdií. Bol to hraný seriál kombinovaný s animovanými pasážami. A ako taký mal pomerne veľkú vertikálnu štruktúru, na vrchole ktorej boli režiséri a samotný Marvel ako producent. Na projekty pre Netflix som mal šťastie, väčšinou išlo o malý tím, alebo dokonca som na niektorých veciach pracoval sám pod showrunnerom dôverujúcim umelcom, s ktorými spolupracuje.

Marvel je veľkým svetom, môžeme ho nazvať továrňou – bolo ťažké zvyknúť si na jeho fungovanie, kde sa na jednej strane vyžaduje kreatívnosť, ale potom je tu druhá strana – pravidlá, byrokracia...

Z mojej strany ani veľmi nie. Môj pracovný deň sa veľmi nelíši v závislosti na štúdiách, s ktorými spolupracujem. Je pravda, že byrokracie a zabezpečení bolo viac pre Marvel, ale okrem toho som hlavne komunikoval s mojím tímom, ktorý sa skladal zhruba z 10 ľudí. To, že som mohol robiť na tomto TOP SECRET projekte diaľkovo z domu, bolo iba vďaka tomu, že bol covid. Inak by som sa musel presťahovať na dobu trvania projektu do Londýna. Je to hlavne kvôli bezpečnosti a úniku dát.

Hovoríme o väčších tvorivých tímoch, veľkých produkciách. Keď som sa rozprávala napríklad s Jurajom Krasnohorským, tak hovoril, že svet animátorov je v niečom odlišný od sveta hranej, dokumentárnej tvorby, že je oveľa pokojnejší, že ľudia sú viac v pohode. Tiež to tak vnímate? 

Toto, bohužiaľ, neviem posúdiť, keďže nemám veľa skúseností s hranou produkciou. Ale súhlasím s tým, že animátori sú vo všeobecnosti milí ľudia (smiech). Animátori, s ktorými spolupracujem, sú majstrami vo svojom odbore, ťažko nájsť lepších. Napriek tomu sú to väčšinou skromní ľudia. 

Je to aj tým, že v animovanom filme je to o veľkej trpezlivosti a veľa vecí skončí nepoužitých, a pritom si vyžadovali veľa práce ? 

Možno. Dobré však je, keď sa veci využijú. 

Stíhate sa popri zaujímavých a kreatívne podnetných zákazkách venovať aj vlastnej tvorbe? 

V poslednom čase pomenej, chcel by som však v budúcnosti robiť viac menších osobných projektov. Dosť to závisí od toho, ako veľa mám voľného času, a, samozrejme, aj energie. Pri mojom poslednom krátkom filme som na konci produkcie vyhorel a trvalo dosť dlho, kým som sa z toho dostal. Pripraviť krátky film trvá dlho a pre mňa osobne je to o dosť stresujúcejšie ako animovať pre niekoho iného. To je dôvod, prečo sa posledných pár rokov venujem komerčnej tvorbe. Som si ale istý, že skôr alebo neskôr príde čas na ďalší krátky film alebo hudobné video.

Neuvažujete o celovečernom animovanom filme?

Nie. Formát krátkeho filmu je mi bližší.

Aké témy vás zaujímajú ako tvorcu? Akú tému by ste rád otvorili vo svojom filme? 

V každom období riešim iné témy, z ktorých potom čerpám. Takže si nie som istý, o čom bude ďalší film. Zatiaľ mám v hlave techniku, vizuálny štýl a režijný prístup. Na túto otázku vám odpoviem, keď sa raz do toho pustím.

Máte za sebou úspešný rok, čo vás čaká v tomto roku?

Neviem, dúfam že niečo zábavné a zaujímavé. Freelancerom sa ťažko plánuje dopredu. Minulý rok som stretol veľa zaujímavých ľudí, tak dúfam, že tento rok to bude rovnako. Chcel by som viac viesť projekty. Chcel by som pracovať trochu menej. Chcel by som sa viac venovať osobným projektom. S priateľkou sa chystáme na prerábku bytu, na čo sa veľmi neteším. Ak to bude hotové, budem to pokladať za veľký úspech. Pôjdeme do Mexika. A tento rok mám v pláne vrátiť sa ešte do New Yorku.

Mariana Jaremková, filmová publicistka
foto: archív D. Štumpfa