Fentasy

Drogy vedú iba do pekla

Chce upozorniť na smrteľný svet tvrdých drog, no robí to formou filmového zážitku. Krimi triler Fentasy je celovečerný debut Samuela Vičana a Anastasie Hoppanovej, ktorí sa nechali inšpirovať skutočnými udalosťami. Film o fentanyle, závislosti, túžbe po peniazoch aj ľudskej ľahostajnosti príde do slovenských kín v marci.

Triler rozpráva príbeh podnikavej Sofie (Kristína Kanátová), ktorá miluje divoké párty, najmä tie, kde tempo večera určujú drogy silnejšie než alkohol. So svojím priateľom Pellerom (Noël Czuczor), amatérskym chemikom, rozbieha lukratívny biznis – keď akúkoľvek drogu zmiešajú s fentanylom, jej účinky sa znásobia. A tým aj zisk. Nezaujíma ich, že nová droga sa pre mnohých stáva smrtiacim koktejlom, oni teraz vládnu pouličnej scéne. Eufóriu z rýchlo rastúceho bohatstva vystrieda kruté vytriezvenie. Ich úspech priláka pozornosť polície aj ruskej mafie, ktorá konkurenciu netoleruje. Sofia sa rozhodne hrať vabank a nezáleží, koľko životov to bude stáť. 

Fentasy je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa udiali pred viac ako desiatimi rokmi v srdci východnej Európy, v Bratislave na Slovensku, avizujú tvorcovia, ktorí divákov v rýchlom slede udalostí dostávajú na miesto, kde sa s drogou žije, kde sa varí, no aj kde sa za ňu pyká. Životom alebo slobodou. 

Film dáva do pozornosti alarmujúci nárast užívania tvrdých drog a opioidov v spoločnosti a vrhá svetlo na naliehavosť riešenia tohto znepokojujúceho trendu, ozrejmujú autori. „Čím menej sa o drogách v spoločnosti rozpráva, tým viac rastie počet ich užívateľov. Takmer všetky filmy o drogách pochádzajú spoza našich hraníc a pritom tu ročne na závislosť trpí a zomiera množstvo ľudí. Filmom chceme ukázať odstrašujúci príklad, aké veľké smrteľné riziko je spojené nielen s fentanylom, ale aj celkovo s tvrdými drogami,“ uviedol režisér a producent Samuel Vičan. Námet na film k nemu „prišiel sám, a to v osobe spisovateľa Michala Čierneho, ktorý ho oslovil na spoluprácu. V tom čase aktívny policajt, píšuci pod pseudonymom, vybral niekoľko námetov. Vičana z nich najviac zaujala práve téma fentanylu – syntetickej drogy 50-krát silnejšej než heroín. Scenár písali v trojici s Anastasiou Hoppanovou.

Pre Vičana je Fentasy (predtým mal projekt názov Na prach) hraným debutom, aj keď sa vo filmovej a reklamnej oblasti pohybuje roky. Aj vďaka tomu sa mu podarilo pre film získať viacero známych hercov. Okrem Kanátovej a Czuczora napríklad českého herca Davida Švehlíka v role policajného vyšetrovateľa. „Napriek tomu, že väčšina z nás boli začínajúci filmári, ktorí sa snažia urobiť svoje prvé celovečerné dielo, tak záujem o casting a samotný projekt bol veľký. No mali sme aj náročnejšie situácie, napríklad získavanie českého herca Davida Švehlíka,” prezradil Vičan pre Film.sk. Osloviť mladšie ročníky by mala aj vizuálna stránka filmu, na ktorej sa výrazne podieľal kameraman Maroš Žilinčan. „Jeho prístup nie je silný len po kameramanskej, vizuálnej stránke, ale aj tej režisérskej. Dokáže si hercov korigovať a hľadať s nimi najlepšie pozície. Film vznikal na pľaci vlastne v takom tvorivom trojuholníku so mnou, Anastastiou Hoppanovou a Marošom Žilinčanom, vysvetľuje režisér a pokračuje: „Dôraz sme kládli hlavne na to, aby z filmu bolo cítiť to, čím má byť, a to intenzívnym trilerom, ktorý ide pod kožu, ktorý zaujme na prvý pohľad. Tiež sme sa snažili dostať vizualitu mimo čas. Aj keď sme začali nakrúcať pred štyrmi, piatimi rokmi, tak aj dnes film vyzerá nadčasovo, čo nám hovoria aj tí, ktorí film už videli. Podľa Vičana však temnú a ťaživú tému podávajú pestrými a farebnými obrazmi. 

Film vznikal niekoľko rokov, avšak natáčací plán sa musel zmestiť do 30 dní. Nakrúcanie prebiehalo v Bratislave na viacerých lokalitách. „Nebudem menovať všetky lokácie, no cez všetky tie miesta, architektúru a štruktúry je výrazne cítiť Bratislavu. Zaujímavou lokáciou bol napríklad Kostol klarisiek, kde sme vytvorili scénu párty pre smotánku, veľa sme nakrúcali napríklad v prístave,“ priblížil Vičan. Do vzniku projektu zasiahla aj pandémia a obmedzenia, no filmári toto „hluché obdobie“ dokázali využiť vo svoj prospech. „Mali sme viac priestoru v strižni, aby sme dokončili film do podoby, ktorá bude pre nás čo najlepšia. Film prešiel aj viacerými zmenami názvov. Ako sme menili samotnú dramaturgiu filmu, tak nám z toho vychádzali aj nové inšpirácie na názvy.“ Fentasy je podľa režiséra varovaním, že tvrdé drogy a závislosť na nich nevedie nikam inam, len do pekla, no film je podľa neho aj ukážkou toho, čo dokážu naši filmári. „Chcem divákov pozvať do kina aj preto, aby videli, že tu máme úžasné talenty, tvorcov, ktorí, keď sa spoja, tak dokážu vytvoriť filmy schopnékonkurovať aj zahraničnej produkcii.

Fentasy (r. Samuel Vičan, Anastasia Hoppanová, Slovensko 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 497 480 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 120 000 eur v programe Minimal, 74 253 eur v rámci podpory z programu vratiek)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

zs
foto: BeOnMind

Vysvetlenie na všetko

Dve podoby národnej hrdosti 

Skúška dospelosti, ktorá sa zmení na skúšku národnej hrdosti. Maďarsko-slovenský film Vysvetlenie na všetko režiséra Gábora Reisza reflektuje polarizáciu a napätie v maďarskej spoločnosti, čo ocenili aj na prestížnom festivale v Benátkach, kde vlani získal hlavnú cenu sekcie Horizonty. Snímka vstupuje tento mesiac do slovenských kín a možno ju, vo víre aktuálneho diania, považovať za akýsi varovný prst aj pre Slovensko.

Budapešť sa kúpe v letných lúčoch, keď sa stredoškolák Ábel pripravuje na maturitu. Učenie mu nejde podľa predstáv, pretože má hlavu plnú svojej spolužiačky Janky. Tá je však platonicky zamilovaná do svojho ženatého učiteľa dejepisu, ktorý mal v minulosti nepríjemnú konfrontáciu s Ábelovým otcom. Tak ako rastie napätie medzi protagonistami, rastie aj napätie v spoločnosti, ktorá sa delí na tých s nami a tých proti nám. Z Ábelovej maturitnej skúšky z dejepisu sa stáva celonárodný škandál. Jablkom sváru je odznak v maďarskej trikolóre, ktorý sa nosieval pri príležitosti výročia vojny za nezávislosť v roku 1848, no neskôr sa stal symbolickým nástrojom nacionalistickej strany. Zástupný problém odhaľuje hĺbku priepasti, v akej sa naša susedná krajina ocitla. „Už dlhší čas ma ťaží atmosféra mojej rozdelenej krajiny, ktorá preniká do môjho každodenného života,“ prezradil v Benátkach Gábor Reisz, ktorého sa dotkla aj situácia ohľadom Univerzity divadelného a filmového umenia v Budapešti. Tá v roku 2021 stratila svoju autonómiu a bola reorganizovaná podľa pokynov štátu, čo vyvolalo vlny demonštrácií a protestov z radov mnohých profesorov, študentov i verejnosti. „Ako filmár a bývalý študent univerzity som sa pripojil k ich boju a jedného dňa, cestou domov z demonštrácie, mi napadlo, že musíme hovoriť o situácii, ktorá nás obklopuje, a že každá forma umenia vrátane filmu, by mala byť médiom, prostredníctvom ktorého sa to dá robiť. To ma priviedlo k hlavnej myšlienke filmu Vysvetlenie na všetko,“ uviedol. Scenár vyvíjal spolu s Évou Schulze, svojou bývalou profesorkou. „Dôležitým aspektom počas procesu písania bolo pochopiť a ilustrovať zámery a stratenosť oboch strán,“ ozrejmil režisér.

„Režiséra Gábora Reisza poznám veľmi dlho a s producentkou Juli Berkes spolupracujeme už dlhšie. V ich prípade viem, že s každým novým projektom prichádzajú s dôležitými témami a ich doterajšia práca je zárukou kvality. Konkrétne Vysvetlenie na všetko ma zaujalo svojou témou. Myslím, že v tomto filme veľmi empaticky a citlivo mapujú tému rozdelenej krajiny bez toho, aby niekoho súdili, ale aj bez toho, aby sa na rozdelenú krajinu iba alibisticky pozerali,“ povedal pre Film.sk slovenský koproducent snímky Mátyás Prikler zo spoločnosti MPhilms. „Prijatie filmu v Maďarsku sledujem z Bratislavy, ale najlepšia správa je, že film má v kinách cez 80-tisíc divákov. Určite to súvisí s cenou z Benátok a ďalšími oceneniami, s témou, ale aj s tým, že režisér má svoj okruh fanúšikov, lebo jeho prvé dva filmy boli divácky úspešné. Smutné na tom je, že napríklad Maďarský filmový inštitút i oficiálna vládna kultúrna politika sa tvária, že tento film neexistuje,“ dodáva Prikler. Tak ako mnohé kritické či vládnej strane nevyhovujúce filmy za ostatné roky, ani Vysvetlenie za všetkonezískalo v Maďarsku žiadnu podporu. Snímku ako koprodukciu podporil slovenský Audiovizuálny fond. Film vznikal s nízkym rozpočtom, no vďaka producentke Berkes, tímu mladých tvorcov, ktorí boli na začiatku kariéry, či priateľom a rodine sa ho podarilo za 20 dní natočiť a dokončiť. V snímke sa predstavia Gáspár Adonyi-Walsh (získal cenu pre najlepšieho herca na festivale v Les Arcs), István Znamenák, András Rusznák, Rebeka Hatházi, Eliza Sodró, Lilla Kizlinger či Krisztina Urbanovits.

Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisz, Maďarsko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 132 500 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 45 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4

Zuzana Sotáková
foto: MPhilms

Sucho

Vyschnutá krajina, vyprahnuté vzťahy

Scenár písal v čase pandémie, ktorá u neho prehĺbila premýšľanie o medziľudských vzťahoch či pute medzi človekom a krajinou. Český režisér Bohdan Sláma zasadil svoj siedmy film, Sucho, do zvlnených poľnohospodárskych plání južnej Moravy. Názov filmu odkazuje na viacvrstvovú symboliku, za ktorou divák nájde odkaz na klímu, rodinu, medzigeneračné pnutie, hodnotový konflikt i zodpovednosť za krajinu. Sucho si slovenskí diváci môžu pozrieť v kine už tento mesiac. 

Päťdesiatnik Josef opustil život v meste a s rodinou sa presťahoval na vidiek. Založil si ekofarmu, snaží sa žiť alternatívne a vedie donkichotský boj proti miestnemu agropodniku. Jeho nekompromisný postoj zasahuje aj do života rodiny, najmä detí, ktorým zakazuje počítače, mobily i internet. V blízkosti ekofarmy stojí miestny agropodnik na čele s Viktorom, ktorý pokračuje v šľapajach svojho dominantného otca. Pôda je pre neho len nástrojom na dosiahnutie zisku, bez ohľadu na ekologické dopady a dlhodobú udržateľnosť. Na prázdniny k nemu prichádza jeho 18-ročný syn Míra, ktorý sa s otcovým prístupom nestotožňuje. Za otcovým chrbtom sa zblíži so Žofkou, dospievajúcou dcérou Josefa. Otcovia sa snažia ich vzťah sabotovať, rovnako ako sabotujú jeden druhého. Mladí sa preto rozhodnú z dediny ujsť. 

Téma sucha sa dotýka krajiny, rovnako ako aj vzťahov medzi ľuďmi. Bohdan Sláma v nich vníma silné prepojenie. „Je to vec, nad ktorou premýšľam už dlho. V čase pandémie, keď som to písal, sme si uvedomili s takou nahou úprimnosťou to, že ako ľudské bytosti sme súčasťou biosféry a v momente, keď sami likvidujeme biosféru, alebo obmedzujeme naše prostredie, tak obmedzujeme sami seba, naše životné možnosti i schopnosť existovať. Myslím, že obdobie covidu priviedlo nielen mňa k hlbším otázkam vo vzťahu ku krajine. Je to dosť dôležitá téma, nielen dnes – vždy ňou bola,“ povedal režisér v rozhovore pre Český rozhlas„Krajina sa stáva ďalšou postavou príbehu nielen tým, čo sa v nej deje. Ide tu o názorový rozpor dvoch susedských rodinných klanov, v ktorých dominujú otcovia. Snažíme sa pochopiť obe strany. Otázka prijatia zodpovednosti za krajinu je tu prepojená s témou zodpovednosti za medziľudské vzťahy. Chcem, aby film kládol otázky s veľkou emocionálnou naliehavosťou a zároveň viedol k nádeji, ktorú vidím v existencii lásky a trvalej starostlivosti o ňu,“ rozvinul Sláma motívy filmu, ktorý zdôrazňuje aj medzigeneračné vzťahy a úlohu generácie Z, do ktorej vkladá nádej. „V Suchu sa pretnú tri generácie. Tá najstaršia reprezentuje bezohľadnosť, tá najmladšia dáva nádej na zvládnutie medziľudských vzťahov navonok i vo vnútri rodiny, ale i v spojení s krajinou, v ktorej žijeme. Príbeh sváru dvoch rodinných klanov sa dotýka i citlivých momentov, ako prijatie choroby blízkeho človeka alebo lásky v napätých vzťahoch odlišne žijúcich susedských rodín.“ Pri písaní sa Sláma obával, aby sa jeho príbeh nestal akousi ekologickou propagandou. „Chcem čo najviac pochopiť obe strany konfliktu. Chcem skúmať pravdu a nevykladať svet podľa ideológie,“ uviedol pre Českú televíziu. 

V snímke Sucho pracuje s prvkami humoru a smiešnosťou životných postojov, no je to i dráma ľudských citov. Vo filme sa predstavia Martin Pechlát, Marek Daniel, Bolek Polívka, Magdaléna Borová, Gabriela Míčová, Tomas Sean Pšenička, Dorota Šlajerová, Marie Ludvíková či Judit Pecháček (predtým Bárdos). Nakrúcalo sa prevažne v Krumvíři, Šardiciach a okolitej krajine prezývanej Moravské Toskánsko, no niektoré scény sa nakrútili napríklad aj v Berlíne. „Morfológia južnej Moravy je neskutočne krásna. Šlo nám o zachytenie kontrastu krásy krajiny a dopadov ničivej erózie pôdy, ktorá sa obrábaním mení na púšť,“ vysvetlil Sláma, podľa ktorého hovoriť o vzťahu k pôde mohlo ešte donedávna pôsobiť archaicky, ale dnes, vo svetle globálnej klimatickej krízy, je to veľmi naliehavé. V tejto česko-nemecko-slovenskej snímke má slovenská strana zastúpenie aj v kreatívnych profesiách – autorom hudby je Jakub Kudláč, na špeciálnych efektoch ako hlavný SFX supervízor pracoval Tibor Meliš s jeho tímom a spoločnosťou KOLEKTIVFX.t

Sucho (r. Bohdan Sláma, Česko/Nemecko/Slovensko, 2024)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 400 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4

Zuzana Sotáková
foto: Artileria

Samota

Vyrovnávanie sa s potlačovanými emóciami

Príbeh farmára, ktorý sa musí z vidieka presťahovať do mesta, kde nájde nové priateľstvo, rozpráva snímka Samota. Celovečerný debut režisérky Ninny Pálmadóttir vznikol v islandsko-slovensko-francúzskej koprodukcii a od marca je v slovenských kinách. 

„Snažím sa navštevovať rôzne koprodukčné fóra, kde okrem toho, že prezentujeme naše pripravované projekty, hľadám aj projekty, na ktorých môžeme spolupracovať ako minoritní koproducenti a poskytnúť im okrem možného financovania zo Slovenska aj miestne kreatívne plnenie,“ vysvetľuje pre Film.sk slovenský koproducemt filmu Jakub Viktorín zo spoločnosti nutprodukcia, ako sa dostal k spolupráci s islandskou režisérkou Ninnou Pálmadóttir. „Ninnu som prvýkrát stretol na koprodukčnom fóre Les Arcs, kde sme sa začali rozprávať o tom, ako by sa dal film urobiť v spoločnej koprodukcii. Samotná spolupráca mala, myslím, klasické parametre európskej koprodukcie, takže na práci ako takej nič ,exotickéʻ nebolo,“ odpovedá na otázku, či bola spolupráca v niečom špecifická – vzhľadom na to, že ide o koprodukciu s „exotickým“ Islandom.

Ninna Pálmadóttir na seba upozornila už krátkymi filmami. Jej snímka Paperboy (2019) získala ocenenie pre najlepší krátky film na islandských cenách Edda, z festivalu v Reykjavíku si odniesla cenu pre najlepší islandský krátky film a z Euroshorts v Poľsku zase Grand Prix pre najlepší krátky film. Scenár k jej celovečernému debutu napísal islandský režisér a scenárista Rúnar Rúnarsson, ktorý má na konte nomináciu na Oscara aj na Európsku filmovú cenu a získal ocenenia na festivaloch ako Locarno, San Sebastian, São Paulo, Varšava, Les Arcs či Montreal. 

„Medzi mojimi predchádzajúcimi dielami a ústrednou témou filmu Samota vnímam hlboké paralely. Tému vyrovnávania sa s potláčanými emóciami považujem za veľmi dôležitú a verím, že dokážem príbeh vypovedať silným a divácky pútavým spôsobom. Keď som si prečítala Rúnarov scenár, uvedomila som si, ako veľmi sme si ako rozprávači podobní. Postava Jóna má veľa spoločného s protagonistom môjho filmu All Dogs Die, a Ari svojou srdečnosťou zasa pripomína hlavnú postavu filmu Paperboy,“ napísala Pálmadóttir v režisérskej explikácii. „Nie je celkom bežné, aby ženy-režisérky vo svojej tvorbe pracovali na filmoch, ktoré sa zaoberajú prevažne mužskými pocitmi. Pre mňa je ale táto téma srdcovou záležitosťou a verím, že ju dokážem uchopiť silným spôsobom. Z vlastnej rodiny dôverne poznám, aké to je, keď sa celé generácie nedokážu citovo otvoriť a vyrovnať sa so svojimi traumami či vlastnými výčitkami. Cítim, že moje korene sú tak v meste, ako na vidieku, a že rozumiem mentalite oboch svetov,“ dodala.

Samota rozpráva príbeh farmára Gunnara, ktorý je po tom, ako prežil celý život na vidieku, prinútený predať svoju farmu a presťahovať sa do mesta. Tu sa spriatelí s chlapcom Arim, ktorý roznáša noviny. „Príbehy, v ktorých sa mestské prostredie konfrontuje s vidieckym, majú v islandskej filmovej tvorbe výraznú tradíciu. Sú to príbehy o nevypovedaných traumách, pretrhaných putách, toxickej maskulinite či o vzťahu medzi človekom a prírodou. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že generácia, ktorú dnes označujeme za ,staršiuʻ, sa v mladosti naučila, že zoči-voči problémom, smútku a citovému zmätku sa treba zatvrdiť,“ hovorí režisérka. „Myslím si, že ťažiskovým konfliktom príbehu je strach zo zraniteľnosti a potreba vyrovnať sa so svojimi pocitmi. Na jednej strane je tu Gunnarova neschopnosť vyrovnať sa so stratou svojho niekdajšieho samotárskeho života či otvoriť sa novým vzťahom, na strane druhej vidíme Ariho neschopnosť vyrovnať sa so smútkom z rozchodu rodičov. Spôsob, ako svoje emócie spracovať, nájdu obaja protagonisti jeden vďaka druhému,“ vysvetľuje. 

Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali kameraman Dušan Husár, umelecká maskérka Andrea Štrbová, alebo majster zvuku Adam Kuchta. „V postprodukcii sa zapojila ešte Lucia Kovaľová, ktorá mala na starosti farebné korekcie,“prezrádza Jakub Viktorín. „Keď som sa zoznámila so slovenským kameramanom Dušanom Husárom, okamžite sme si porozumeli a zhodli sme sa aj na vízii tohto filmu,“ uviedla režisérka v žiadosti pre Audiovizuálny fond.

Samota mala premiéru na filmovom festivale v Toronte, kde ju uviedli v sekcii Discovery. „Myslím si, že tým, že ide o celovečerný debut mladej režisérky, boli ohlasy celkom dobré. Po premiére na festivale v Toronte má film slušnú festivalovú šnúru – bol vybraný na festival v Talline, na Palm Springs International Film Festival alebo Göteborg Film Festival,“ dodáva Jakub Viktorín. Nakrúcalo sa na Islande v Reykjavíku a okolí v priebehu jesenných mesiacov septembra a októbra 2022.

Samota (r. Ninna Pálmadóttir , Island/Slovensko/Francúzsko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 414 364 eur – vyúčtovanie finálneho filmu sa ešte dokončuje (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 112 500 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

mak
foto: nutprodukcia

Manželia Stodolovci

Zničujúca skúsenosť totálnej nadvlády nad inými

Začiatkom tisícročia Českom otriasol príbeh sériových vrahov – manželov Stodolovcov. Podobu filmu mu dal v hranom debute režisér Petr Hátle. 

„Aj keď sa môže zdať, že film o dvoch českých sériových vrahoch je silno lokálny, sme presvedčení, že všeobecná téma nezáujmu o seniorov a manipulácie vo vzťahu bude rezonovať medzi divákmi kdekoľvek vo svete,“ napísal v producentskej explikácii slovenský koproducent Jakub Viktorín zo spoločnosti nutprodukcia. 

„Oslovilo ma nastavenie príbehu, v rámci ktorého sa scenáristi zamerali na dve hlavné tematické línie – vzťah Stodolovcov a vzájomnú manipuláciu a neschopnosť vymaniť sa zo špirály vrážd a postupného padania akýchkoľvek zábran, a v druhej rovine šokujúci nezáujem a apatiu spoločnosti, a to vrátane inštitúcii, ktoré sa svojou nečinnosťou vlastne stali komplicmi týchto hrozných zločinov,“ hovorí pre Film.sk Jakub Viktorín. „To, že film vychádza zo skutočných udalostí, pre mňa nehralo zásadnú úlohu. Pre slovenského diváka, ktorý pravdepodobne reálie skutočného prípadu nepozná, to vôbec nemusí byť určujúce. Som práve veľmi rád, že film funguje aj pre niekoho, kto skutočný prípad vôbec nepozná,“dodáva.

Manželia Jaroslav a Dana Stodolovci v rokoch 2001 a 2002 zavraždili osem dôchodcov a dôchodkýň. Z prvotného nápadu, že by si mohli prilepšiť lúpežou u nejakého seniora, sa stala séria brutálnych vrážd. Stopy sa im aj vďaka pochybeniam kompetentných darilo zametať. Film, ktorý vychádza z ich kriminálneho prípadu, vznikal niekoľko rokov. „Z prvotnej fascinácie sériovými vrahmi, ktorí aj vďaka strnulosti a nezáujmu policajných inštitúcií v priebehu rokov 2001 – 2002 zavraždili svojich osem starých susedov, vznikol najskôr námet na dokumentárny film. Mal byť atmosférickým portrétom izolovanej dediny, v ktorej dožívajú v osamení opustení starí ľudia, o ktorých sa nikto nezaujíma, a sú tak vydaní napospas útokom. Sám si podobnú dedinu, v ktorej žili moji starí rodičia, naživo vybavujem – bol to pomalý a smutný svet vzdialený môjmu životu mladého aktívneho človeka,“ vysvetlil v režisérskej explikácii Petr Hátle, ktorý scenár k filmu napísal spolu s Tomášom Hrubým, keď postupne dospel k záveru, že forma hraného filmu bude pre námet vhodnejšia. Usúdil tak po tom, ako nadviazal bližší kontakt s hlavným vyšetrovateľom prípadu manželov Stodolovcov a po oboznámení sa so spisovými materiálmi prípadu. „Vznikol tak scenár o manželskom páre, ktorý spoločne ukrýva temné tajomstvo a postupne prepadá závislosti, ktorú nie je schopný prekonať – víziu ľahkých peňazí, a najmä skúsenosti totálnej nadvlády a moci nad druhým človekom. Môj film ale nie je len vzťahovým filmom o Stodolovcoch – ich osobný život zasadzuje do konkrétneho prostredia a spoločenských súvislostí, ktoré ich činy umožňujú,“ vysvetľuje režisér Hátle.

Petr Hátle mal doteraz skúsenosti najmä s dokumentárnou tvorbou, ktorú vyštudoval na FAMU. V roku 2014 debutoval celovečerným dokumentom Veľká noc (2014) o pražskom nočnom živote, za ktorý získal cenu za najlepší český dokument na MFDF Ji.hlava. Na konte má aj ďalšie dokumenty a napriek tomu, že Manželia Stodolovci sú hraným filmom, aj tu zvolil dokumentárny prístup. „Formálna stránka filmu vychádza z mojej dokumentárnej skúsenosti. Autenticita prostredia a hercov sú pre mňa zásadné,“hovorí. 

Jaroslava vo filme stvárňuje Jan Hájek, jeho ženu Danu hrá Lucie Žáčková. „Jaroslavove činy úzko súvisia so vzťahom k jeho manželke Dane – sú obrazom závislosti a vzájomnej manipulácie, z ktorých ani jeden nemôže vyjsť víťazne. Ich vražedné počínanie je od začiatku odsúdené na neúspech. Ich rozhodnutia a činy sú zlé a ešte horšie, vydávajú sa na slepú cestu, ktorá končí v temnote. Ale napriek tomu sa Jaroslav v priebehu filmu ocitá na križovatkách, keď má na výber – odísť od Dany a vrátiť sa do normálneho života, ale zlyháva,“ píše v explikácii Hátle a dodáva, že Dana, na rozdiel od Jaroslava, v priebehu filmu neprechádza vývojom. „Je to jednotná psychopatická osobnosť, ktorá sa skvele prispôsobuje všetkým prostrediam a dokáže vždy presadzovať svoju vôľu.“

Film sa nakrúcal v Českej republike od konca roku 2021 do polovice roka 2022. Zo slovenských tvorcov na Manželoch Stodolovcoch spolupracovali strihač Jakub Podmanický, umelecká maskérka Michala Frimmerová-Sekáčová a v rámci postprodukcie zvuku sa na snímke podieľal aj Viktor Krivosudský. Film mal premiéru na festivale Tallinn Black Nights.

Manželia Stodolovci (r. Petr Hátle, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 832 039 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 50 625 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

mak
foto: nutprodukcia