Jakub Spevák

autor a programový riaditeľ Fest Anče

Výber začnem filmom, ktorý ma okúzlil svojou vizuálnou stránkou a nezameniteľnou poetikou. Ide o snímku Eduarda Grečnera Drak sa vracia, adaptáciu rovnomenného románu Dobroslava Chrobáka. Grečner nielenže vystihol predlohu, ale dovolím si povedať, že ju aj mierne pozdvihol. Hudobná a obrazová zložka spolu krásne komunikujú a aj keď sa v tomto filme veľa nerozpráva, veľa je povedané. Medzi pohľadmi postáv, medzi riadkami, medzi horami. Tento štylizovaný, lyrický film ponúka výstižný obraz slovenskej nátury.

Zbožňujem filmy, ktoré sa odohrávajú v uzavretom časopriestore. Takúto limitáciu naznačuje už názov filmu Kým sa skončí táto noc od Petra Solana, ktorý zobrazuje udalosti jednej noci v tatranskom nočnom podniku. Ide o nenútený, hravý a vtipný film s perfektným scenárom od Tibora Vichtu. Pamätám si, ako som ho videl prvýkrát a ubehol mi tak rýchlo, že som si sotva všimol, že sa tá noc už skončila. Vo filme je veľa odpozorovaného, herci a herečky improvizujú a divák sa cíti akoby nakúkal cez kľúčovú dierku. Pre mňa je to však najmä film o radosti zo života a z tvorby.

Môj zoznam zakončím filmom, ktorý bol uvedený len pár mesiacov pred nežnou revolúciou a natočil ho nedávno zosnulý Juraj Jakubisko. Na Jakubiskovej tvorbe som vyrastal odmalička, dokonca mi moja mama dala meno podľa Jakubka z Perinbaby. Keď som už o čosi starší objavil Sedím na konári a je mi dobre, všetko sa zázračne spojilo. Je to film, ktorý rozpráva o láske, o rodine, ktorú si vyberáme, ale aj o útočisku, ktoré nachádzame, keď sú všetci proti nám. Sadneme si na konár, nelietame vysoko, no hlavu máme stále v oblakoch a je nám dobre, lebo máme jeden druhého.