Júlia Sherwood

prekladateľka

Z hraných filmov sa mi najhlbšie zapísali do pamäti Ružové sny Dušana Hanáka, poetický, no súčasne drsný príbeh novodobého Romea a Júlie – mladého poštára Jakuba a cigánskej dievčiny z osady. Film prišiel do kín v roku 1976 počas najhlbšej normalizácie a Hanákova citlivá, pravdivá a nič neprikrášľujúca výpoveď o živote na slovenskom vidieku a o neprekonateľnosti kultúrnych rozdielov vtedy zapôsobila ako zjavenie. No ani keď som tento film opäť videla po mnohých rokoch, nestratil nič zo svojej sviežosti a autenticity aj vďaka mimoriadne vydarenému obsadeniu. Iva Bittová a Juraj Nvota sa tu objavili v hlavných úlohách ešte predtým, ako sa preslávili vo svojich dnešných inkarnáciách experimentálnej hudobníčky a speváčky či divadelného a filmového režiséra.

A jeden z mojich najobľúbenejších filmov vôbec je dokument Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny z roku 2008 – dvanásť nápaditých, vtipných i poučných, miestami mrazivých alebo dojímavých rozhovorov s dvanástimi vojenskými kuchármi: od kuchára, ktorý sprevádzal francúzsku armádu počas druhej svetovej vojny, cez pekára chleba počas blokády Leningradu a dvorného ochutnávača juhoslovanského prezidenta Tita až po kuchárku, ktorá varila sovietskym jednotkám okupujúcim Československo.