“Moje prvé dotyky s umením smerovali skôr k divadlu než k filmu – od divadielka poézie v Piešťanoch až po moju prácu v divadle J. G. T. vo Zvolene. V roku 1992 som sa ocitol na vysokej škole medzi ľuďmi, z ktorých viacerí mali už prvý dotyk s filmom za sebou. Možno vôľa dobehnúť ich ma najprv viedla do STV a odtiaľ do rôznych produkcií, ktoré nakrúcali hlavne filmy na materiál. Tieto produkcie nevyžadovali teoretické znalosti, ale že sa to týkalo iba asistentov všetkého druhu, som zistil až v čase, keď som sa dostal k relatívne samostatnej produkcii reklám a dokumentov. Tam ich bolo treba, ale vtedy už mojou výhodou bola prax, ktorá teóriu suplovala. Radšej by som si to bol odsedel v škole, avšak....

Po skončení školy som mal s niektorými spolužiakmi, ktorí takisto nakrúcali, mierny náskok, takže realita po škole plynulo naviazala na už získané skúsenosti. Chabú teóriu, ktorú nám škola a jej pedagógovia ponúkali, sme, samozrejme, zvládali. Problémom však bolo a myslím si, že i v súčasnosti stále ostáva, hľadanie modelu a náplne výučby, dĺžky štúdia a kvality pedagógov, konkrétne v odbore produkcie. Kvalitná výučba na škole takmer nebola. A ak aj áno – na pár výnimiek – bola len taká, ktorá spravila zo študenta asistenta nosiaceho na pľaci kávu. Načo teda vysoká škola? Keďže časť pedagógov zväčša do školy nechodí, teória je slabá a prax mimo školy obmedzená, nečudujem sa, že nemáme mladých produkčných, ktorí zdvíhajú latku, majú snahu a schopnosť samostatne hľadať nápady, aj peniaze a tým pomôcť všetkým filmovým profesiám. Zodpovednosť štátu za to nevynímajúc.

Momentálne sa spoluvenujem postaveniu projektu istej scenáristickej súťaže (www.artscript.sk) a naďalej sa snažím objavovať na štátnych a súkromných kultúrnych inštitúciách ich klady. Film je pre mňa vášeň. Verím, že i naďalej budem stretávať aspoň toľko šikovných ľudí ako doteraz. Vôbec nezazlievam časti z nich, že sú v reklamných agentúrach. Treba sa zabezpečiť. Možno si raz aj oni odskočia a so sebadôverou, komunikáciou a úsmevom na tvári sa nám iste podarí ďalej nakrúcať filmy na pľaci a nie o ich nenakrúcaní len pri bare rozprávať!“

pripravila Veronika Pavlíková
(autorka je študentka
filmovej vedy FTF VŠMU)