Okrem toho, že Lumière funguje sčasti ako archívne kino, ide tiež o kino zamerané na prezentáciu novších trendov svetovej kinematografie, aj najnovších diel z medzí tej slovenskej. A práve do septembrového programu sa dostali dva zaujímavé tituly, ktoré spolu vypovedajú o jednej z možných ciest, akými sa slovenský film uberie v nasledujúcich rokoch. Keďže letný program zapratali veselé až roztancované tituly ako Tigre v meste či Tanec medzi črepinami, september prináša pohľad aj na menej radostné stránky života v našom regióne.

Zvonky šťastia pripomenú až existenciálny rozmer nemožnosti prepojenia sveta „bielych“ a Rómov, a to všetko na pozadí transgendrovej psychodrámy dvoch príbuzných, ktorí obdivujú Karla Gotta a Darinku Rolincovú. Až do mesta Aš je hraný film vychádzajúci z reálnych skúseností a podobne ako Zvonky šťastia balansuje na hranici psychodrámy. Obidva filmy – Zvonky šťastia ako priznaná „dokumentárna hra“, aj Až do mesta Aš ako hraný film postavený na základe pôvodného úmyslu nakrútiť dokument – sa snažia dosiahnuť autentickejší obraz súčasného sveta zmazávaním hraníc medzi dokumentárnym, hraným a (v prípade Až do mesta Aš) aj animovaným filmom, pričom si zachovávajú takú dávku intimity, aká pre filmy pôvodnej zostavy tzv. Generácie ´90 nebola taká zrejmá.

V septembri sa Kino Lumière stane aj hostiteľom Projektu 100, vďaka ktorému sa okrem iného môžeme vrátiť aj k niekoľkým kultovým snímkam klubového filmu 90. rokov minulého storočia. Odporúčam ešte raz si na plátne pozrieť zrejme najlepší slovenský film tejto dekády, celovečerný debut Martina Šulíka Neha. Deväťdesiate roky s nemalou dávkou nostalgie pripomenie tým, ktorí v tom období trávili všetky voľné večery vo filmových kluboch, aj kultový film generácie X Trainspotting či z úplne iného súdka – Kaurismäkiho lakonický humor a melancholický hold parížskej umeleckej dekadencii z Bohémskeho života, ktorý odporúčam vhodne skombinovať s mimoriadnou septembrovou ponukou, kolekciou francúzskych trilerov z rokov 1953 – 1971 (Diamanty, Mzda strachu, Z a Bez motívu).

September je aj mesiacom zaujímavých a potešujúcich výročí. Mimoriadnu radosť mám z pripomenutia si jedného z najgeniálnejších filozofov filmu a modernity Wernera Herzoga, ktorého kritické vnímanie eurocentrizmu, imperializmu a démonickej nadvlády rozumu si môžeme oživiť aj vďaka projekciám filmov Fitzcarraldo a Zelená kobra. A keďže Bratislava ešte žije výstavou Prerušená pieseň, odporúčam dojmy z nej porovnať s projekciami dvoch slovenských filmov z 50. rokov minulého storočia – Priehrady a Dúhy nad Slovenskom.

odporúča
filmová teoretička
Jana Dudková