Povolanie: Reportér
V dvadsiatom storočí sa osud stal produktom masovej výroby. Stali sme sa číslami a tak sme sa aj cítili. Keď sa po dvoch vojnách svet trochu ukľudnil, umelci sa začali odcudzeniu búriť. Hľadali cesty von z jeho sputnávajúcej prázdnoty. Najväčší básnik nudy z existencie bol Michelangelo Antonioni. Posledné dejstvo jeho mnohostenu odcudzenia bol film Povolanie: Reportér. V ňom sa znudený muž pokúsi vymeniť jednu prázdnu existenciu za inú. Výsledku sa nemožno čudovať. Film, ako aj herectvo Jacka Nicholsona a Marie Schneider, je vzrušujúci aj v storočí, v ktorom sa o zmysle existencie už ani nebavíme. Nikto si nepamätá ani otázku. Fascinujúca je mágia záverečnej scény, v ktorej kamera zobrazuje v jedinom, nekonečnom zábere posledné dejstvo drámy tak, že sa celý čas díva inam. A my s ňou.

Nekonečnosť konca
V tridsiatke dosiahol vrchol tvorby aj uznania, v päťdesiatich piatich sa postavil do čela revolúcie, v osemdesiatke dostal Oscara za celoživotné dielo a ešte sa mu neprestalo chcieť nakrúcať. Andrzej Wajda je posledný z najmocnejšej vetvy európskej kinomatografie. Je nielen súputnikom Viscontiho, Bergmana či Tarkovského, ale aj rovnaká liga. Svätá tráva (2008) je film o stratách, ktoré sa nedajú nahradiť. Je hlboký, viacrozmerný a melancholicko krásny. Je Wajdovou rozlúčkou: s tvorbou milovaného spisovateľa Iwaskiewicza, s priateľom a kameramanom Edwardom Kłosińskym, s herečkou Krystynou Janda a možno aj s nami.

Drobné klenoty
Sú nenápadné filmy, ktoré je chyba nevidieť. Piesočnú ženu Hiroshi Teshigahara som videl pred tridsiatimi rokmi a nepýtajte sa ma, o čom je. Ale na krásu jej obrazov nezabudnem nikdy. 35 pohárov rumu je film radostný, ľudský. Človečina, aj tá obyčajná, nesmrdí.

Svetové Slovensko
V krátkom intermezze 1968 prišiel na Slovensko nakrúcať jeden z najslávnejších francúzskych spisovateľov nového románu Alain Robbe-Grillet. Priniesol si Jean-Louisa Trintignanta, aby medzi krásnymi slovenskými herečkami hral Muža, ktorý luže. Rozumieť sa tomu nedá, ale poteší. Kameru tomuto artistnému flirtu robil slovenský kameraman Igor Luther, ktorého zanedlho vytlačili spriatelené tanky do pozície jedného z najlepších kameramanov Západu. Plechový bubienok je toho najprominentnejším príkladom.

odporúča
filmový publicista
František Gyárfáš