Katarína Mišíková, filmová teoretička: „Teší ma priehršť nových slovenských filmov a ich žánrová rozmanitosť. Dáva predpoklady, aby sa istá kvantita premietla nielen do kvality filmov, ale aj do kvality diskurzu o nich. Môj optimizmus momentálne hádže do mínusu suterénna úroveň dišputy k webovým recenziám, ktorá otvára rad nepríjemných otázok: Koľkí slovenskí filmári stoja o skutočnú reflexiu svojej tvorby? Je v našej filmárskej obci kritika vnímaná ako svojbytná inštitúcia alebo len ako služobnícka skupina tých menej talentovaných? Ako sa k tomu postaví samotná kritika, ktorá neraz siaha po kulantných formuláciách a opatrníckych súdoch? Nazdávam sa, že optimistické verzie odpovedí na tieto otázky predpokladajú riadnu dávku solidarity audiovizuálneho prostredia. Napríklad takej, aká sa prejavila v reakcii na “kauzu” filmu Posledný autobus. Mám radosť z jeho víťazného festivalového ťaženia. Nie preto, že je to slovenský film, ale preto lebo je to skvelý film. A ešte pár osobných plusov: vydarená realizácia prvých dielov cyklu o dejinách kinematografie Kino-Ucho, ktoré s E. Filovou a M. Mikušovou píšeme pre Rádio Devín, a prvý kinozážitok mojej dcéry vďaka Kinu pre deti a mamy a otcov z iniciatívy A4 - nultého priestoru. Chcem veriť že podobné aktivity dokážu stimulovať rastúcu generáciu divákov, ktorá si už vyššie formulované otázky jednoducho nebude musieť klásť. Aj preto ma mrzí, že napriek vysokému hodnoteniu projekt Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl, ktorý Katedra audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU pripravila s cieľom popularizovať filmové umenie a poskytnúť učebné texty pre výuku filmu, dostal na realizáciu od ministerstva školstva rovnú nulu. Takže hektický školský rok vlastne končím s vyrovnanou bilanciou.“

Jaro Vojtek, dokumentarista: „Plus: teší ma, že po dlhšej dobe tu prichádza študentská vlna mladých tvorcov, ktorý robia a chcú robiť dobré filmy, teším sa že televízia má stále snahu vyrábať zaujímavé dokumentárne cykly, a že ľudia ako napr. Ivan Kočner sa v televízii snažia dať filmárom priestor na tvorbu. Mínus: stále neviem, za čo tí mladí filmári budú nakrúcať, lebo stále je tu mizivá situácia s peniazmi na to, aby tu silne žil slovenský film.“