Keď jedného dňa roku 1889 začal nemecký filozof Friedrich Nietzsche objímať koňa a zúfalo plakať, bolo jasné, že sa zbláznil. Je to známa historka, menej známe je to, čo sa stalo s koňom. O viac ako sto rokov neskôr nakrútil maďarský režisér Béla Tarr film s názvom Turínsky kôň (2011) a v úvode filmu hlas rozprávača povie historku o Nietzscheho „turínskom zbláznení“ a krátke rozprávanie sa končí slovami: „Čo sa stalo s koňom, nevieme.“ Po tomto lakonickom konštatovaní nekompromisne preberajú iniciatívu pohyblivé obrazy, ktoré nechávajú slovám minimálny priestor. Tarr totiž verí obrazom. Verí, tomu, že obrazu dokážu ukázať príbeh sugestívne a zaujímavo. Jeho príbeh je skutočne minimalisticky zaľudnený, v tomto malom svete vidíme otca, dcéru a na krátky čas k nim ešte zavíta sused. A samozrejme je tu ešte kôň. Obrazy nám ukazujú život neúplnej rodiny, deň po dni sa opakujú tie isté úkony spojené s prežitím. Na prvý pohľad život plynie monotónne a rovnako, ale skutočne len na prvý pohľad, pretože každý nasledujúci deň sa odlišuje od predchádzajúceho, divák si môže všimnúť vývoj, ktorý nie je progresívny, ale regresívny. Každý deň niečo definitívne mizne z tohto sveta, ľudia starnú, strácajú nádej, kôň chradne, a všetko speje ku koncu. Tarrov film vlastne ukazuje „plazivý variant“ apokalypsy, teda zániku, ku ktorému ľudstvo speje pomaly bez toho, aby vedeli, kam speje. Navyše túto apokalypsu ukazuje to spôsobom, ktorý treba vidieť na filmovom plátne.

Dokumentárny film Buena Vista Social Club (1999) je z celkom iného súdka. Je to film o živote a hudbe starých kubánskych muzikantov, ktorých dali znovu dokopy slávny gitarista Ry Cooder a režisér Wim Wenders. Sú to úžasní muzikanti. Hoci dlho spolu nehrali a každý z nich sa živil tým, čím sa dalo, keď ich Cooder priviedol do štúdia, hrali presne tak dobre, ako keď sa pred rokmi rozišli. Treba obdivovať ich hudbu, avšak ešte viac treba obdivovať ich radosť z nej.

Šťastie evidentne chýba rodine z filmu Zdeňka Jiráskeho Poupata (2011). Rodina žije v prostredí, ktoré industrializácia zmenila na nepoznanie. Otec je gambler, dcéra čaká dieťa, syn si „kúpil“ striptízovú tanečnicu. Byt je už v rukách úžerníka, peňazí niet ani na bežný život a úsilie matky nestačí na zvládnutie situácie. Zúfalá situácia plodí zúfalé činy a tak otec uzavrie životnú poistku a potom chce spáchať sofistikovanú samovraždu.

odporúča
filozof a estetik
Peter Michalovič