Peter Nágel, riaditeľ Art Film Festu: „Plus a mínus sa mi tentoraz spojilo s odovzdávaním filmových cien Slnko v sieti. Ceremoniál svojím vyznením akoby nechtiac evokoval úroveň domácej tvorby. Isté filmy sa aj vydaria, a tie ďalšie, diplomaticky povedané, nenaplnia svoje umelecké ambície. Pozitívom ostatného bienálneho večera bolo, že sa konečne dostal na tú správnu televíznu obrazovku, dokonca na prvý program, a tak sme boli ušetrení nielen nekonečných komerčných prestávok, ale aj množstva tvárí, z ktorých viaceré nemajú s filmom takmer nič spoločné. Program išiel v jednom kuse, ale musel sa uspokojiť s utorkovým vysielaním, keďže víkendový prime-time zrejme aj v RTVS okupujú lukratívnejšie formáty. Rovnako potešil nápad so strihovými výbermi desaťročí slovenskej kinematografie, ale priznám sa, že ich dramaturgiu som už nie celkom pochopil. Hlavne zo 70. a 80. rokov som nadobudol pocit, že nič iné ako ľahké žánre sa vtedy na Kolibe nenakrúcali. Ale ja si pamätám aj snímky, ktoré vtedy držali slovenský film ako-tak nad vodou, najmä snímky Miloslava Luthera a Dušana Trančíka, tie sa však v strihákoch neobjavili. A taktiež som nedešifroval „highlightovú pointu“ s prítomnosťou Richarda Müllera v závere tohto niekedy prehnane vážneho, až pietneho večera.“

Martin Snopek, animátor: „Veľké plus je, že filmári majú konečne svoje kino - Kino Lumiére. V poslednom čase som tam strávil veľa času na Febiofeste a videl veľa dobrých filmov. Úspešne sa tam rozbehla aj distribúcia nášho filmu Posledný autobus, ktorý sa premieta ako predfilm filmu Le Havre Akiho Kaurismäkiho. Teším sa z úspechov Posledného autobusu na veľkých zahraničných animovaných festivaloch, bol vybraný do Grand Panorama programu Svetového festivalu animovaného filmu Animafest Záhreb, na Medzinárodný festival animovaných filmov AniFest 2012 Teplice a na Medzinárodný festival animovaného filmu v Stuttgarte, kde je nominovaný aj na cenu Meckatzer Lena Weiss-Prize, ocenenie filmu s osobitným dôrazom na otázky ľudskosti. Plus je, že na Slovensku vznikla mladá generácia animátorov, ktorí majú chuť po škole robiť animované filmy, držím im palce, aby im to vydržalo čo najdlhšie.“

František Krähenbiel, strihač: „Život ma naučil, že za každým mínusom treba hľadať plus. Niekedy sa zdá, že je to takmer nemožné, alebo tie plusy sú poznačené toľkým trápením či bolesťou, že cesta späť k harmónii je dlhá. A čo potom v situácii, keď začne víťaziť pocit, že konaniu iných, často aj blízkych ľudí chýba základná logika. Jednoducho, že svet sa zbláznil. Lenže aj blázni majú svoju logiku, s tým sa tiež dá vyrovnať. V ostatnom období však pozorujem, akoby už niektorým počinom chýbala akákoľvek logika. Vraví sa, že najlepšie je počúvať vlastné srdce, ktoré je napojené na vesmírnu pravdu. Nie je to už predzvesť predpovedaného konca tohto sveta, keď dualita má zaniknúť, plus a mínus budú jedno? A túto rubriku bude treba premenovať, napríklad na „Čo nového vo vašej záhradke?“ A moje srdce radostne pomyslí na práve vykúkajúcu mrkvičku, kvitnúcu zuzičku, zakopanú slivovičku, dozrievajúci posledný autobus. Alebo som sa zbláznil ja?“