Matthieu Darras odchádza z MFF Bratislava

Vedenie MFF Bratislava sa po diskusiách ohľadom ďalšieho smerovania festivalu rozhodlo pre zmenu na pozícii umeleckého riaditeľa. Doterajší umelecký riaditeľ Matthieu Darras tak v decembri 2010 ukončil svoju spoluprácu s festivalom. Darras počas dvoch rokov pôsobenia presadil viacero prvkov, ktoré MFF Bratislava posunuli bližšie k štandardom renomovaných festivalov v Európe. Podľa vyjadrenia festivalu Darras program pripravoval s dôrazom na jeho kvalitu a s cieľom priniesť najnovšie filmové projekty k slovenskému divákovi. Cieľom MFF Bratislava je v súčasnosti vytvoriť programový tím zložený z medzinárodných aj domácich profesionálov a zapojiť nové talenty do procesu tvorby festivalu. „MFF Bratislava bude pri tvorbe programu s väčším dôrazom reagovať na špecifiká slovenského diváka a tiež prostredia, v ktorom už dvanásť rokov prináša kvalitné filmy a vytvára každoročne jedinečnú festivalovú atmosféru,“ uviedlo vedenie festivalu v oficiálnej tlačovej správe.

(ts)

Kameramani oceňovali

Asociácia slovenských kameramanov v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty VŠMU odovzdala ceny 5. ročníka súťažnej prehliadky KAMERA 2010. Cenu za celoživotné dielo si prevzal kameraman Dodo Šimončič. V kategórii celovečerný hraný film získal ocenenie Ján Ďuriš „za pravdivé vytvorenie dobovej atmosféry a jednoty reči kamery v celku diela“ za snímku Nedodržaný sľub. V kategórii televízny hraný dlhometrážny a krátky film dostal ocenenie Martin Žiaran „za vizualizáciu a orientovanie sa kamery v žánrovom rozprávaní filmu“ v televíznom filme Voices. Juraj Chlpík si prevzal cenu v kategórii dokumentárny film za „mimoriadne citlivý prístup k téme a výtvarné zobrazenie identity prostredia“ v dokumente Identity Petržalky. Cenu v kategórii reklama a videoklip dostal Richard Žolko za „výtvarné svetlo – tonálne riešenie atmosféry“ v reklame Spiš originál. V kategórii študentský film získal ocenenie Ivo Miko „za vizuálne a emotívne rozprávanie príbehu“ vo filme Otec. Porota pracovala v zložení: režisér Vlado Balco, filmový teoretik Martin Ciel, kameraman Dodo Šimončič, strihač Ludovít Labík a dramaturg a scenárista Miloš Končok.

(ts)

Nový priestor pre mladé umenie HotDock

V decembri 2010 začal v Bratislave fungovať nový kultúrny priestor s názvom HotDock. V HotDocku sa spája výtvarné umenie s audiovizuálnym, organizátori chcú rozvíjať informovanosť o kultúre formou organizovania výstav spojených s kurátorským výkladom, prednáškami, seminármi, konferenciami a tvorivými workshopmi. Program budú popri výstavách tvoriť jednorazové aj cyklické filmové večery na rôzne témy, projekcie, diskusie s tvorcami a prednášky. HotDock chce spolupracovať so slovenskými aj zahraničnými mladými umelcami a združeniami, chce sa stať priestorom, otvoreným pre každého, koho zaujíma súčasné umenie. Za vznikom HotDocku stoja dve združenia – OZ HotDock, ktoré tvoria mladí slovenskí výtvarníci Juraj Rattaj, Pavol Prekop a Matej Bezúch, a nezisková organizácia Early Melons Festival, ktorá organizuje Medzinárodný festival študentských filmov Early Melons, zameraný na mladé umenie a medzikultúrnu spoluprácu. Podrobný program kultúrneho priestoru HotDock nájdete na adrese www.hotdock.sk.

(uwe)

Patrik Pašš sa vzdal funkcie

Predseda Rady Audiovizuálneho fondu (AVF) Patrik Pašš sa vzdal funkcie. Písomne o tom informoval ministra kultúry SR Daniela Krajcera dňa 7. decembra 2010. K tomuto kroku sa rozhodol po opakovanom verejnom spochybňovaní jeho pôsobenia v rade fondu. Vo svojom vyhlásení Pašš vyjadril zásadný nesúhlas s tým, ako „niektorí členovia filmárskej obce verejne spochybňujú nielen moje pôsobenie vo fonde, ale priamo ohrozujú fond a jeho činnosť. Ich opakované konštatovania o porušovaní zákona či vnútorných predpisov fondu nemajú právny základ a ich výzvy na konanie zo strany ministra kultúry či orgánov fondu prezrádzajú prinajmenšom neznalosť právnych predpisov.“ Takýto postup Pašš vníma ako nekalý spôsob konkurenčného boja, pokus o zneužívanie politických činiteľov na nedemokratické presadzovanie skupinových záujmov a tiež ako poškodzovanie dobrého mena. Ako ďalej pripomenul, prípravu a zrod Audiovizuálneho fondu považoval za svoju dobrovoľnú verejnú službu, ktorej venoval mnoho rokov zo svojho pracovného života. Rovnako mu podľa vyjadrenia záleží na dobrom mene fondu a zachovaní jeho politickej aj odbornej nezávislosti: „Nechcem vystavovať ministra kultúry ani svojich kolegov vo fonde tomu, aby pod neprimeraným tlakom a nepodloženými obvineniami jednej záujmovej skupiny rozhodovali o mojom údajnom porušení zákona alebo vnútorných predpisov fondu,“ ozrejmil Pašš. Podľa vlastných slov sa rozhodol odstúpiť z funkcie, aby prispel k upokojeniu situácie okolo Audiovizuálneho fondu.

(ts)