Eva Filová, filmová teoretička: „Je chvályhodné počuť, ako sa darí študentom VŠMU na zahraničných festivaloch, aké prestížne ceny si prinášajú domov, ako „sme“ konečne prerazili aj s nízkorozpočtovým, krátkometrážnym či stredometrážnym, animovaným, takým či onakým filmom… To bolo to veľké Plus. Mínusom je vedomostná úroveň študentov tzv. „realizačných“ katedier, ktorá vyráža dych pravidelne na semestrálnych testoch z Dejín svetového filmu. „Co je doma, to se počítá, pánové?“ A čo je ďalej než za bučkami, tým sa škoda zaoberať? Stane sa potom, že z Davida W. Griffitha sa vykľuje čarodejník, ktorý vynašiel stop-trik, medzi avantgardami sa znenazdajky ocitne francúzska nová vlna, a najväčší strašiak, prvý pioniersky martýr Pavlík Morozov sa priam záškodnícky infiltruje do Alexandra Nevského. V porovnaní s testami k prijímacím pohovorom, ktoré sú „veľkou neznámou“ a prevetrajú uchádzačov o štúdium zo všetkých strán, by mali byť testy z predneseného a premietnutého učiva malinou. Ale nie sú. Škoda.“

Kateřina Javorská, scenáristka a pedagogička: „(+) Pominiem súkromné pôžitky z inej proveniencie, ako napríklad nedávno uvedený dokument na ČT2 Byl jednou jeden film – Poslední tango v Paříži. Konkrétnu radosť, ktorú asi budú zdieľať aj ostatní, mi urobila tlačová správa, že na tohtoročnom Cinematiku budú v septembri súťažiť slovenské dokumenty o cenu Cinematik.doc a v rámci tejto novej sekcie sa bude konať aj seminár. Tým opäť vzrástla moja afinita k tomuto festivalu, zvýšená už pred približne mesiacom, pretože sa tento rok s festivalom a Piešťanmi pretne aj odovzdávanie najstaršej slovenskej audiovizuálnej ceny Igric. Vďaka usporiadateľom! (-) Neviem, či tragickú udalosť možno iba označiť ako mínus. Žiaľ, musím spomenúť, že 16. januára zahynul pri autonehode Andrzej Traczykowski, riaditeľ lodžského filmového štúdia a hlavný organizátor tamojšieho výborného Festivalu filmov o prírode Włodzimierza Puchalskiego. Môj dobrý priateľ a skvelý človek...“

Vladimír Štric, režisér: „Plusy: potešili ma pozitívne (a veľmi emotívne) ohlasy na môj film o Karpatských Nemcoch Hostia – Hauerland, premiérovaný koncom minulého roka. Čím ďalej, tým viac som presvedčený, že robiť dokumentárne filmy o neznámych alebo nepopulárnych témach je dôležitejšie, než robiť hrané filmy. Teší ma úžasný rast nášho festivalu Cinematik v Piešťanoch (na 4. ročníku sme mali takmer 16 000 divákov!) a tiež ma tešia moji študenti na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktorí sa búria kvôli tomu, že majú pocit, že sa málo učia! Za plus tiež považujem prvé štatistiky Audiovizuálneho fondu: na prvú výzvu prišlo 169 žiadostí, z toho najviac (61) v kategórii hraný film! Nebolo to tak dávno, kedy sa za najväčší problém slovenskej kinematografie považoval nedostatok scenárov – ukázalo sa, že pravdu mali tí, ktorí tvrdili, že skutočným problémom je nedostatok finančných prostriedkov (bol medzi nimi aj autor týchto riadkov). Mínusy: dal som si novoročné predsavzatie, že nebudem hovoriť na verejnosti o svojich zlých skúsenostiach so slovenskými filmami a ešte je skoro na to, aby som ho porušil.“