Rudolf Urc, dramaturg a publicista: „Plus: Veľkým zážitkom je Kerekesov dokument Ako sa varia dejiny. Už dávno som nevidel antimilitaristickú myšlienku spracovanú s toľkou noblesou, nadhľadom, humorom (aj čiernym). Držím palce aj jeho manželke Katke, aby jej vyšiel dokončovaný bábkový film Kamene, ktorý sľubuje byť objavným dielom v európskom kontexte. Osobným plusom je pre mňa príležitosť zrekonštruovať prvý slovenský animovaný príbeh Konzerva, nakreslený priamo na filmový pás ešte v roku 1950. Niekoľkosekundový „filmík“ (vlastne torzo) sa náhodou našiel v pivnici medzi pohármi kompótu a vďaka porozumeniu vedenia SFÚ ho okrem autorov budú môcť vidieť aj diváci... Mínus? Ubúdajúce sily a pribúdajúce roky. Mám ešte nemálo plánov a teším sa z každého úspechu mojich študentov a kolegov. A to je vlastne opäť plus!“

Marek Šulík, dokumentarista: „Mínusom pre mňa je, že na dôležitých postoch, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život, sedia rôzni gauneri, klamári, nekompetentní, nekultúrni či zbabelí ľudia. Sme rukojemníkmi nemorálnych karieristických „sráčov“ bez svedomia. Tých čestných je žalostne málo a bez relevantného vplyvu. Moje pocity prázdnoty mi pripomínajú atmosféru morálneho marazmu 70. rokov – prítomnú v mnohých slovenských filmoch tej doby. Mínusom je, že nie som schopný presadiť vlastné projekty v STV. „Nieto peňazí, nieto peňazí...“ (stará pesnička). Kde sú tie milióny EUR? Koľko tunelov už z televízie postavili a akým smerom? Mínusom je, že Česká televízia (opäť stará pesnička) vysiela dva výborné programy o literatúre, zatiaľ čo STV jeden „všeumelecký“ kompilát. (Rybári, poľovníci a farmári majú v STV každý po jednom magazíne!) Aké sú priority tejto spoločnosti? Plusom je, že mám rodinu a veľa blízkych priateľov, ktorí mi tento stav takmer beznádeje pomáhajú prežiť. I keď to tak opticky nevyzerá, to jedno plus prevyšuje všetky mínusy.“

Michal Drobný, distribútor: „Teší ma vznik Audiovizuálneho fondu a verím, že čoskoro začne reálne fungovať a bude napĺňať cieľ, pre ktorý vznikol. Rovnako ma teší fakt, že slovenské kiná dosiahli najlepšiu návštevnosť za posledných desať rokov. Napriek tomu, že štát tento druh audiovizuálneho priestoru dlhodobo ignoroval, podarilo sa vybudovať štyridsaťtri kvalitných sál v desiatich mestách mimo Bratislavy. Konečne tak majú diváci možnosť vychutnať si film v kvalitnom prostredí. Je príjemné sledovať úspech slovenských filmov uvedených v kinách v poslednom období. Pevne verím, že aj tie, čo nás čoskoro čakajú, budú tento trend nasledovať. Dúfam, že všade prítomná kríza neohrozí činnosť a aktivity tých, ktorí pracujú na niečom zmysluplnom.“