Bez akýchkoľvek hraníc
Film.sk No.12/2002

V priebehu posledných dvoch mesiacov sa na Slovensku konali premiéry dvoch slovenských filmov. Obidva boli zasadené do minulosti, hoci pre obidva doba, v ktorej sa odohrávali, zohrávala iný význam. Film Kruté radosti Juraja Nvotu bol zámerne od svojej doby 30-tych rokov minulého storočia odtrhnutý a na vykreslenie vzťahov jednotlivých postáv nemali dobové reálie žiaden vplyv. Naopak minulý mesiac premiérovaný film Útek do Budína Miloslava Luthera zobrazoval obdobie 20-tych rokov minulého storočia ako dobu, práve na pozadí ktorej sa vzťahy medzi jednotlivými postavami formovali. V tejto súvislosti bolo pre mňa zaujímavé opýtať sa ľudí pôsobiacich v oblasti filmu: „Nakoľko podľa vás film Útek do Budína vystihuje dobu, do ktorej je zasadený a v čom predovšetkým je aj dnes aktuálny, čím môže osloviť súčasného diváka?“ Takého boli ohlasy priamo po premiére.

Stanislav Szomolányi, kameraman: „Nie je dôležité, v akej dobe sa film odohráva, pretože film je nadčasový. O diváka sa zasa nestarám, pretože mne sa Útek do Budína veľmi páčil. Som spokojný a gratulujem tvorcom. Bodaj by sa im aj ďalšie filmy takto darili...“
Milan Kňažko, prezident MFF Bratislava: „Nežil som v dobe, ktorú film zobrazuje, ale film je vždy ilúziou. V každom prípade je postavený na reálnych historických udalostiach. A v čom je zaujímavý pre dnešnú dobu? Možno v bezprostrednom prepojení medzi Prahou, Viedňou, Budapešťou, pretože je to aj čosi, čo nás čaká v budúcnosti. Európa skrátka bude fungovať bez akýchkoľvek hraníc. Osudy strednej Európy, napriek tomu, že sa vyvíjali aj z hľadiska technického rozloženia, sú celým teritóriom strednej Európy oveľa hlbšie prepojené.“

Marian Urban, producent: „Útek do Budína je profesionálne urobený film. Je to adaptácia literárneho textu, ktorý bol kvalitný a autori filmu sa s ním pokúsili vyrovnať, hoci nemôžem posúdiť ako, pretože ten text som čítal tak dávno, že si už nepamätám, aký bol. Evokácia zobrazovanej doby v ňom bola nesmierne presvedčivá vo všetkom, čo na Slovensku nebýva častým zvykom. Mám na mysli detaily, akými sú výprava, kostýmy, masky. Pre film Útek do Budína platí aj to, čo zo Sláva Luthera robí jedného z najvýznamnejších slovenských režisérov, že nezanedbal žiadnu maličkosť a film funguje ako koncízny celok. Keď k tomu pridám aj to, že ak by sa niekto chcel zaujímať o to, akým spôsobom fungovali vzťahy, vášne a povedzme hľadanie samého seba tesne po prvej svetovej vojne na prechode od štátneho útvaru monarchie do predchodcu Slovenskej republiky – Československa, tak to tam nájde presne a presvedčivo. Nájde tam však aj niečo naviac. Rozhodne tam nájde vzťahy, s ktorými sa môže nejakým spôsobom stotožniť alebo ich spoluprežiť, pretože sú urobené presvedčivo a neobyčajne profesionálne.“

Richard Krivda, kameraman: „K tomuto filmu mám zvlášť osobný vzťah. Pripravoval som ho dvakrát na nakrúcanie s režisérom Ivanom Balaďom. Prvýkrát v roku 1989 a druhýkrát v roku 1992, obidvakrát sa nám to však z finančných dôvodov nepodarilo. Ale ten scenár, ktorý bol pôvodný, ktorý som dostal do rúk, bol jeden z najlepších scenárov, aký som kedy vôbec čítal. A čo sa týka doby, do ktorej je tento film zasadený, myslím si, že ju vystihuje. Samozrejme, že osloví aj dnešného diváka, pretože zmeny, ktoré prebiehali vtedy, prebiehajú aj teraz. Nie je o čom pochybovať.“

Ondrej Šulaj, scenárista: „Doba, o ktorej film Útek do Budína rozpráva, je pre mňa vzdialená, poznám ju len z literatúry alebo z filmov. Príjemne ma však prekvapilo, že vo filme bolo veľmi veľa zaujímavých detailov, ktoré mi tú dobu priblížili tak, ako som to doteraz v slovenskom filme ešte nevidel. Teším sa na ten päťdielny televízny film, ktorý divákovi pravdepodobne isté motívy prehĺbi, ešte viac zvýrazní a priblíži. Aktuálnosť filmu Útek do Budína vidím v tom, že to, čo sa odohrávalo v čase, o ktorom rozpráva, je nám blízke v rovine psychologickej, aj politickej. Rozpadala sa rakúsko-uhorská monarchia, vznikal nový štátny útvar. Pred pár rokmi sme zažívali niečo podobné, aj keď akoby obrátene. Rozpadávala sa nám republika a z toho chaosu a zmätku sa podobné osudy a príbehy vyskytovali aj v našej súčasnosti. Tento film teda zachytáva niečo, čo je nám dostatočne zrozumiteľné.“