Na počiatku je chémia

Systematická filmová obnova má kľúčový význam pre archívny proces – uchovávanie, konzervovanie, digitalizáciu a sprístupňovanie filmov. Dlhodobý Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR, ktorý realizuje Slovenský filmový ústav (SFÚ), prebieha vo filmových laboratóriách v Zlíne. Je naplánovaný do roku 2033, ale SFÚ má eminentný záujem na tom, aby tento proces pokračoval aj v nasledujúcom období, nakoľko je kľúčový pre uchovávanie filmového dedičstva.

Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky (ďalej len Systematická obnova) sa začal realizovať v roku 2004 a po schválení vládou od roku 2006 ako dlhodobý projekt (s výhľadom do roku 2033). V rokoch 2006 až 2017 bolo obnovených 351 krátkometrážnych dokumentov, 233 krátkych animovaných filmov a 175 dlhometrážnych titulov. Obnovou prešli aj kompletné fondy spravodajských filmov (Nástup, Týždeň vo filme, Poľnohospodársky mesačník, Letopis, Sonda, Svet vo filme), fond Školfilmui fond historických materiálov. „Cieľom projektu je systematická ochrana a postupné obnovenie fondu audiovizuálneho dedičstva primárne na filmových nosičoch pri zachovaní pôvodnej kvality, pričom je nevyhnutné dodržať všetky normy a štandardy dlhodobej archivačnej činnosti,“hovorí Štefan Komorný, špecialista Slovenského filmového ústavu pre laboratórne filmové technológie, ktorý pôsobí aj ako pedagóg Ateliéru kameramanskej tvorby FTF VŠMU v Bratislave. „Rád by som zdôraznil, že SFÚ ako jediná inštitúcia v SR dôsledne pracuje s úplným archívnym filmovým technologickým reťazcom, rešpektujúcim kompletnú obnovu jednotlivých druhov filmových materiálov, maximálne zohľadňujúc v súčasnosti dostupné najvyššie kvalitatívne aspekty a nároky na novovyrobené filmy – archívne nosiče, a to i z pohľadu budúcich technológií s extrémne vysokým rozlíšením,“pokračuje Komorný, ktorý bol spoluzakladateľom špecializácie U13 – reštaurovanie diel filmového umenia v Komore reštaurátorov.

Na začiatku vytvárania odbornej bázy celého procesu systematickej obnovystál aj rešpektovaný odborník Miroslav Urban, bývalý riaditeľ spoločnosti Filmové laboratóriá Barrandov a dlhoročný pedagóg FAMU. „V období, keď sme formulovali technologickú bázu projektu Systematickej obnovy, bol vo všeobecnosti postačujúci formát záznamu HDTV. Jedine práca s filmom a filmovou laboratórnou technológiou, založenou na imerznom optickom krokovom kopírovaní na moderné filmové materiály, umožnila s veľkým výhľadom do budúcna prekonať dané limity rozlíšenia HDTV,“ ozrejmuje Štefan Komorný.„Boli sme si vedomí, že film je schopný poskytnúť omnoho vyššie rozlíšenia a vývoj, požiadavky na poli digitálnych technológií nám dávajú za pravdu. V roku 2006 boli totiž objemy postprodukčných dátových kapacít a dátové toky digitálnych zariadení v rozlíšení 4K a viac naozaj veľkou záťažou.Druhým nezanedbateľným aspektom je, že sa podarilo v daných kvalitatívnych parametroch v rámci Systematickej obnovy úspešne spracovať požadovaný objem filmových titulov, ktorý by za daného stavu digitálnych technológií v našich podmienkach nebol zvládnuteľný.“

Ako samotný projekt prebieha? Na úplnom začiatku stoja odborní pracovníci SFÚ, ktorí sa podieľajú na výbere konkrétnych filmových titulov zo zbierok Národného filmového archívu. V depozite je potrebné pripraviť a skompletizovať všetky dostupné druhy relevantných filmových materiálov k daným titulom a dokumentáciu. Následne sa do filmových laboratórií odovzdajú tzv. východiskové materiály, teda priamo tie, z ktorých tam vyrobia nové filmové pozitívne kombinované kópie a duplikačné materiály na modernej a časovo stálej polyesterovej podložke. Okrem toho však treba vybrať aj tzv. vzorové kópie, ktoré (ak sú v dobrom stave) poslúžia na farebné a hustotové korekcie – grading.

SFÚ spolupracuje s Filmovými laboratóriami Bonton, a. s., v moravskom Zlíne. „Dôležitá je profesia technológa filmových laboratórií, s ktorým neprestajne konzultujeme. V jeho kompetencii je optimálne nastavenie tzv. mokrých i suchých procesov. K mokrým patrí napríklad spracovanie vo vyvolávacích strojoch či v odplesňovacích strojoch, ktoré skonštruovali špecialisti z Barrandova. Toto unikátne zariadenie na rozdiel od iných technológií, ktoré pracujú napríklad na báze rádioaktivity, nielenže odstráni pleseň, ale zároveň filmový materiál vyčistí a ten je potom spôsobilý na ďalšie laboratórne postupy a digitálne skenovanie. K suchým procesom patrí napríklad kopírovanie a ďalšie technológie, kde sa s filmom narába mimo kúpeľa, riadenie senzitometrie a návrh technologických odporúčaní, ktoré sú individuálne pre každý film. Ďalšou dôležitou profesiou sú pracovníci farebných korekcií. Početne najväčšou skupinou sú pracovníci tzv. nálezu, ktorí vykonávajú inšpekčnú činnosť na všetkých kotúčoch filmu a jej výsledky zapisujú do protokolu.“

Čo je na začiatku ako vstup do procesu systematickej obnovy a čo je jeho výstupom? „Škála vstupov je naozaj bohatá – najpočetnejšie sú 35 mm farebné i čiernobiele negatívy obrazu na horľavej nitrocelulózovej i nehorľavej triacetátovej podložke, nasnímané s rôznymi pomermi strán. Duplikačné farebné i čiernobiele pozitívy a negatívy tvoria o niečo menšiu skupinu. Negatívy zvuku s rôznymi druhmi zvukovej stopy sú neoddeliteľnou súčasťou titulu pred výrobou kombinovanej kópie. Každý diel filmu, ale aj jeho jednotlivé zábery majú často rozdielne scvrknutie. Z materiálu, z ktorého je vyrobená podložka filmovej suroviny, sa totiž postupne vyparujú substancie, ktoré sú v nej prítomné od jej výroby, a v dôsledku toho materiál stráca pôvodný rozmer. Z tristometrového kotúča filmu môže po desaťročiach ,chýbať‘ aj viac ako desať metrov bez toho, aby sa stratilo jediné obrazové pole.Prekopírovaním na nové materiály však vrátime filmom ich pôvodnú dĺžku.“Čo sa týka defektov, ktoré treba pri filmoch riešiť, Komorný spomína aj rozsiahlu škálu poškodení povrchových plôch od zasiahnutia zákernou plesňou cez drobné vlasové ryhy a rysky až po hlboké vrypy a ryhy. „Výnimkou nie je ani emulzia, nesúca obraz, ktorá sa odlupuje od filmovej podložky. Žiaľ, mnohé farebné filmy sú výrazne postihnuté blednutím farbív, ktoré tvoria obraz. Tento proces nezastaviteľne plynie, na pôvodných filmoch sa nedá zastaviť. Riešením je iba včasné prekopírovanie na nové, stabilnejšie moderné materiály. Zničená perforácia, rozlepujúce sa zlepky, chýbajúce časti filmu, vystrihnuté a čistým blankom nahradené políčka filmu už len kompletizujú závažnosť deformácií a postihnutí, s ktorými prichádzame do styku.“

Platí pritom, že práca s každým jednotlivým filmovým titulom je individuálna a to, že niektorý vznikol dajme tomu v 80. rokoch, neznamená, že bude z hľadiska Systematickej obnovy menej náročný než titul z 50. rokov 20. storočia. V úvodnej fáze prichádza filmový materiál do styku so zariadeniami pre nález a diagnostiku, ako sú napríklad prevíjacie stoly, synchronizačné stoly alebo moderné inšpekčné stoly, vybavené kamerami a monitormi. Pokiaľ je film napadnutý plesňou, odplesní sa na zariadení, ktoré skonštruovali na objednávku špecialisti z barrandovských laboratórií. „Chcel by som dodať, že to, čo je pre iné archívy pri práci s relatívne mladými titulmi skôr výnimočné – odplesňovanie, dezinfekcia –, bolo u nás vinou nevhodných podmienok skladovania na Kolibe pravidlom.Teória jasne formuluje, a my to, žiaľ, môžeme iba potvrdiť, že na celý vývoj stavu kópie v archíve majú zásadný vplyv počiatočné podmienky uloženia,“poznamenáva Štefan Komorný.

Kľúčový technologický význam má archívna kroková optická filmová kopírka TAI Debrie s nenahraditeľnou imerznou technológiou. Táto kopírka musí zvládnuť veľký rozsah zmrštení. Zlínske laboratóriá vlastnia kvalitné austrálske vyvolávacie automaty a samozrejmosťou je gradovacie zariadenie spoločnosti ColorMaster na farebné a hustotové korekcie. 

Výstupom celého reťazca činností v procese obnovy sú novovyrobené čiernobiele alebo farebné kombinované filmové kópie a predovšetkým duplikačné materiály na filmovej polyesterovej podložke typu ESTAR s excelentnými časovými archívnymi parametrami. „Študentom na prednáškach hovorím, že filmy na nitrocelulózovej a na súčasnej triacetátovej podložke – napríklad všetky negatívy obrazu z kamery – majú už od výroby zabudovaný autodeštrukčný mechanizmus. Je to len zvýraznenie faktu, že pôsobením tzv. octového syndrómu dochádza k rozkladu farbív tvoriacich obraz filmu, ale aj podložky, ktorá ho nesie. Proces sa dá iba veľmi prácne spomaliť, nedá sa však spoľahlivo zastaviť. Aj tieto neželané faktory sme definitívne vylúčili z archívneho procesu v SFÚ tým, že všetky novovyrobené filmy sú na polyesterovej podložke.“

Z pohľadu finalizácie je veľmi dôležité pracovisko kontrolnej filmovej projekcie. Od bežného kina sa odlišuje možnosťou vidieť vedľa seba na plátne obraz a počuť zvuk z dvoch synchrónne premietaných filmových obrazov – zachovanej vzorovej filmovej kópie a novovyrobenej filmovej kópie.

Spolupráca žijúceho kameramana filmu, prípadne kameramana, ktorý pozná štýl práce a tvorby zosnulého kolegu, je potrebná najmä v prípade absencie tzv. číslovacej pásky, teda média, na ktorom sú zaznamenané všetky farebné korekcie zvolené kameramanom filmu v čase vzniku diela. Neoceniteľné sú skúsenosti, poznatky, dlhoročná vzájomne korektná spolupráca a odborná pomoc významných kameramanov z Asociácie slovenských kameramanov.

Podstata, hodnota a zásadný význam prebiehajúceho procesu systematickej obnovy spočíva najmä v dlhodobých aspektoch uchovania filmov. Slovenskí tvorcovia z oblasti kinematografie, ktorých diela sú uložené vo filmovom archíve SFÚ, môžu mať istotu, že ich filmy (za dodržania podmienok archívneho uloženia) bez deformácií úspešne prečkajú obdobie niekoľkých storočí. Ťažko odhadnúť, ako takéto časové rozpätie zvládnu súčasné digitálne dáta.„Z tohto pohľadu je film – ako bezpečný nosič, uložený v depozite filmového archívu s vopred známymi parametrami a časovou charakteristikou uchovania archívnej informácie – neprekonaný a nenahraditeľný,“konštatuje Štefan Komorný.

No nielen pre uchovávanie a konzervovanie filmov má Systematická obnova význam, platí to aj vo vzťahu k sprístupňovaniu kinematografických diel, a to formou tradičnej filmovej projekcie z 35 mm kópií. SFÚ realizuje takéto projekcie vo Filmotéke Kina Lumière, ale takisto ho oslovujú so žiadosťami o projekcie z 35 mm kópií aj zo zahraničia, či už sú to inštitúcie filmového dedičstva, alebo filmové festivaly.

Miro Ulman
foto: Štefan Komorný