19. PROJEKT 100 - 2013

Niekto by mohol povedať, že kiná už neponúkajú nič nezohnateľné. Že existuje veľa iných možností, ako si film pozrieť – v ponuke je široký výber televíznych kanálov, DVD nosičov, a nech je to s povesťou internetového zverejňovania filmov akokoľvek pošramotené, fanúšikov má neúrekom. To všetko vedie jediným smerom – k pozeraniu filmov doma. Načo chodiť do kina, keď sa dá takto vidieť trebárs aj štyridsaťpäť rokov starý titul Vtedy na Západe Sergia Leoneho? Zdá sa mi však, že exkluzivita kina sa v tejto situácii nevytráca, naopak, umocňuje sa. Pri všetkých tých možnostiach je výnimočné, keď človek dostane príležitosť vidieť Vtedy na Západe práve na plátne. Nevraviac o tom, že Leoneho film si veľké plátno priam žiada. Na Slovensku mu ho poskytne Projekt 100 – 2013.

Putovná prehliadka vo svojom programe opäť uvádza staršie tituly zo zlatého fondu svetovej kinematografie v kombinácii s novinkami. S novinkami, ktoré zväčša nemajú takú výraznú reklamu a mediálnu podporu, až je to otravné. Netreba ohŕňať nos nad mainstreamovou produkciou s komerčnými ambíciami, o nej sa dá takisto veľa a zaujímavo hovoriť. Netreba ani nikomu uberať právo pozrieť si film najmä preto, aby sa na dve hodiny odpojil od svojich skutočných problémov (hoci je to hlasné vymáhanie zabávačských filmov zo strany divákov často až úsmevné). No existujú aj diváci, ktorí si filmy nespájajú len s pasívnym relaxom. V princípe nie je potrebné vyčísliť, či ich je menej ako dajme tomu pred desiatimi rokmi, podstatné je, že sú a že takými môžu byť ďalší, pokiaľ sa budú mať čoho zachytiť. Alternatíva je v tomto smere nevyhnutnosťou – konkrétne prítomnosť (dobrých) filmových klubov, ktoré môžu vo svoj prospech využiť aj bonusy, aké so sebou každoročne prináša Projekt 100. Ten sa na Slovensku koná už po devätnásty raz.

Pre novinára, ktorý sa dlho zaoberal predovšetkým komerčnými snímkami, je prehliadka tohto druhu čosi ako vykoľajenie. Na jednej strane želané vytrhnutie zo stereotypu, no zároveň neľahká skúška v komunikácii s filmami, ktoré môžu klásť nezvyčajný odpor. Neraz sa však pri tomto stretnutí veľa udeje a človek sa k nemu vracia. Neraz má problém vtesnať svoj zážitok do slov, no zároveň ho to núti k reflexii a je povzbudivé, keď okolo seba vidí ďalších, ktorí sú na tom podobne (alebo inak). Na kine je výborné, že ste medzi ľuďmi, ktorí spracúvajú ten istý film, každý po svojom a všetci spolu. No a Projekt 100 obsahuje snímky, ktoré budú v divákoch takmer určite nejaký čas pracovať.

Daniel Bernát