Do pôvodnej tvorby vstúpime s väčším rozpočtovým balíkom

Ľuboš Machaj sa pozície generálneho riaditeľa RTVS oficiálne ujal 2. augusta 2022. Ako hodnotí prvý rok vo funkcii, aké sú aktuálne priority telerozhlasu a aký je jeho pohľad na nový model financovania RTVS?

Ako by ste zhodnotili prvý rok vášho pôsobenia na čele RTVS?

Pohľad zvonku je vždy iný. V prostredí médií som prežil veľa rokov, najviac z nich to bolo práve v najskôr štátnom rozhlase, neskôr verejnoprávnom rozhlase a televízii, takže istý pohľad som mal, ale prirodzene odlišný, ako potom zvnútra. Rok od nástupu sme bilancovali, porovnávali s projektom, s ktorým som sa zúčastnil na voľbe. Hlavné piliere, ktoré sa týkali spravodajstva a onlinu, sa, myslím, podarilo zrealizovať. Urobili sme update spravodajskej :24-ky, celého systému, nezastavili sme túto programovú službu, ktorá bola uvedená do vysielania pomerne narýchlo a nám sa ju podarilo stabilizovať. Po májovom „liftingu“ sa blížime k tomu, ako by :24-ka mala vyzerať. Išlo o prvú etapu a druhá sa udeje v budúcom roku. Čo sa týka onlinu, tak napr. spravodajský online chceme posunúť ďalej. Naberali sme nových ľudí a zatiaľ sa to prejavuje práve v spravodajskom priestore, ale dúfam, že neskôr sa to prejaví i v tom ďalšom on demand priestore, aby si ľudia mohli vyberať veci z archívu flexibilnejšie, aby vznikli samostatné celky a nebolo to také komplikované. Zdokonaľujú sa platformy, to je ale náročnejší proces. Takže niečo sa podarilo, niečo zatiaľ nie. Veci, ktoré vyzerali zvonku jednoduchšie, boli napokon problémové. Najspokojnejší som s tým, že sa podarilo stabilizovať finančnú situáciu, čo je dôležité aj pre tvorivý priestor, pevne verím, že vzniknú aj náročnejšie projekty, ktoré patria do verejnoprávneho priestoru.

Nechýba vám kreatíva?

Chýba, samozrejme, ale niektoré veci sú tu veľmi kreatívne. Už predtým som bol aj na pozícii programového manažéra v rozhlase, chvíľu aj v televízii, robil som šéfdramaturga Dvojky v dobe, keď sa pre ňu vytváral nový programový priestor a ten funguje doteraz. Zažil som teda aj manažérske pozície, ale uvidím, možno kreatíva ešte príde, pretože mi niekedy naozaj chýba.

Počas vášho doterajšieho pôsobenia bolo najväčšou zmenou zrušenie koncesionárskych poplatkov, nastúpil iný spôsob finacovania. Keď ste si pripravovali projekt, pracovali ste už aj s variantom, že príde k zmene financovania?

Pracovali sme s viacerými alternatívami a táto bola jednou z nich. Jedna alternatíva bola, že sa zachovajú koncesie, ale musia byť zmysluplne zákonne realizované, aby sa nielen stále znižoval výber koncesií neustálym odkrajovaním z nich, napr. znížením či oslobodením ŤZP a dôchodcov od platenia koncesií. Krok B, aby štát stratu kompenzoval, už neprišiel, takže dochádzalo k znižovaniu výberu, čím klesal počet koncesionárov. Diskusie s politickými elitami o navýšení koncesií sa ukázali ako nereálne, vôľa tu nebola a vieme, že strana SaS mala dlhodobo v pláne tento projekt. Najmä Richardovi Sulíkovi sa zdalo, že koncesie sú zastaraný model a sú nepriamou daňou. Vysvetľovali sme mu, že to tak nie je. Z môjho pohľadu sú koncesie garanciou občianskeho priestoru, ale nepodarilo sa to vyargumentovať a 22. decembra bolo ich zrušenie takým prekvapivým vianočným darčekom. Avšak počítali sme s ním, a tak vznikol veľký priestor na diskusiu o tom, aký veľký bude odštep zo štátneho rozpočtu atď. Boli to štyri mesiace intenzívnych rokovaní a napokon som bol spokojný, že z 0,12 percent HDP, čo by bolo pre RTVS likvidačné, sme sa dostali nad 0,15, čo bol vládny pohľad, až k 0,17 cez poslanecké návrhy po tom, ako sa to dostalo do parlamentu. Negarantuje sa tým rýchle riešenie technologického a investičného dlhu, ktorý sa tu 20 rokov nabaľoval, ale je tu výhoda v tom, že budúci rok už vieme plánovať presnejšie. Prax predtým bola taká, že na pol roka sa nevedelo, čo bude do konca roka. Teraz to máme presne dané, vieme, aký bude rozpočet a vieme plánovať. I keď úplne spokojný by som bol, keby to bolo financovanie chránené ústavným zákonom, aby tam bola väčšia garancia. Poslancov sme sa o tom snažili presvedčiť, do istej miery sa to podarilo, no do ústavnej väčšiny chýbali 2 hlasy. Napríklad severské krajiny majú zákon o verejnoprávnych médiách a potom je financovanie kryté ústavou, ale tam je iná politická kultúra ako u nás, kde si môže nadpolovičná väčšina verejnoprávny priestor prispôsobiť… Uvidíme, ako to celé dopadne.

Takže zmenu financovania s vami nikto nekonzultoval?  Došlo k zrušeniu spôsobu financovania RTVS naozaj „od stola“?

Predtým sme o tom debatovali, ale že by sa viedla diskusia vyslovene k tejto možnosti, to nie. Vzniesli sme výčitku, že takáto vec by mala byť riešená odborne alebo by sme o nej aspoň mali byť informovaní, k čomu však nedošlo. Všetko sa začalo riešiť ex post, keď už bol zákon prijatý.

Čo ste si ako prvé pomysleli o tom, že ním SaS podmieňuje svoje hlasovanie za štátny rozpočet na rok 2023?

Pre mňa to bola prekvapujúca podmienka, pretože keď to porovnáte s ostatnými podmienkami, ktoré sa pohybovali v miliardách, tak toto bola podmienka, ktorá sa pohybovala v miliónoch. Je neštandardné, že politický subjekt, ktorý by mal hájiť občianske priestory, práve jeden z týchto občianskych priestorov, dá sa povedať, zlikvidoval. S pánom Sulíkom a zástupcami SaS sme diskutovali, ale až po prijatí zákona, a bolo povedané, že tých spôsobov financovania v Európe je viacero, čo je pravda, a nie všetky sú napojené na koncesie.

Expremiér Eduard Heger sa po schválení okrem iného vyjadril, že nový zákon prináša zabezpečenie nezávislosti RTVS, vy ste sa v minulosti vyjadrili, že práve koncesionárske poplatky sú odpolitizovanou formou financovania. Hrozí politizácia RTVS? Dá sa povedať, že koncesionárske poplatky boli garanciou nezávislého financovania?

Prikláňam sa k tomu, že to môže byť problém, ale chápem aj vyjadrenie bývalého premiéra, že keď sme každý mesiac museli riešiť zmluvy so štátom, každý mesiac sa o financie zaujímať a do istej miery bojovať, tak je to tým pádom priestor pre politický boj alebo politické argumentácie. Nový spôsob je jednoduchší, čistejší, ale na druhej strane, tým že nemá oporu v ústave, je to problémovejšie.

Ako bude garantovaná nezávislosť RTVS?

Myslím si, že zákon platí rovnako, čo sa týka redakčnej nezávislosti, tá je garantovaná štatútom a zákonom. Hovorí sa, že politici sa na to budú dívať inak, taká možnosť tu je. Ak dajú občania priestor takým politikom, ktorí budú chcieť nejakým spôsobom do toho vstúpiť, tak to tak bude. V tom prípade by vznikol podobný model ako v Maďarsku, kde badať prvky etatizmu, teda  snahy o zasahovanie štátu aj do nezávislosti médií.

Ste na to pripravený?

Samozrejme, tak to je, je to vôľa ľudí a treba sa na to pozerať racionálne. Ak ľudia povedia „zoštátniť RTVS“ alebo „priniesť iné riešenie“, tak na to majú právo, je to ich rozhodnutie, za ktoré berú zodpovednosť.

Po voľbách by nová koalícia opäť mohla zmeniť spôsob financovania RTVS a rozpočet nastavený na budúci rok, o ktorom ste hovorili, napokon nemusí byť...

Všetko sa môže stať. Nechcem predbiehať udalosti, ale pochybujem, že by v tejto situácii bola, ak by som to mal tak nazvať, RTVS až natoľko v hľadáčiku politikov... Na to bude čas. Určite sa budú RTVS venovať, ale ja sa tým teraz nechcem zaoberať.

Bude výška nárokovateľného príspevku dostatočná, aby pokryla vysokú infláciu, zákonné povinnosti RTVS, prípadné investície a aby sa pozitívne prejavila v oblasti výroby programu?

Treba sa na to pozerať racionálne. Niektoré poslanecké návrhy boli na 0,19 percenta, čo by znamenalo väčší prísun peňazí, ale myslím si, že v tejto situácii by to bolo neštandardné. Pohybujeme sa v priestore, ktorý je balansom medzi verejnoprávnym a súkromným. S 0,19 by možno prišla požiadavka zníženia reklamy, ťažko povedať. S 0,17 percenta som v podstate spokojný, i keď, pochopiteľne, každé euro navyše by bolo fajn, ale tam sa to navyšuje o zvyšovanie HDP. Z Ministerstva financií SR máme predbežný výhľad na najbližšie 3 roky, podľa ktorého sa HDP bude zvyšovať dosť výrazne, čiže rozpočet sa bude upravovať podľa zvýšenia HDP.

Odhliadnuc od veľkej zmeny financovania, čo považujete za prioritu pre RTVS do konca roku 2023?

Voľby. Aby sme obstáli vo volebnom vysielaní.* A potom nastavenie budúcoročnej štruktúry, aby bola pre divákov a poslucháčov zaujímavá, atraktívna. Rovnako opätovná valorizácia platov zamestnancov, aby sme boli konkurencieschopní aj v tejto oblasti. Určite by sme chceli rozbehnúť niektoré projekty, ktoré sa týkajú seriálov, minisérií, hranej tvorby, koprodukcií, kvalitných dokumentov. Čo sa týka rozhlasu tak začiatok vysielania nových programových služieb, najmä  prijímaných v digitálnom priestore. Rozhlas je dlhodobo trhovou dvojkou a urobili sa aj programové zmeny, aby lepšie cielil na poslucháčske skupiny. Pätnásť rokov sa nevytvoril ďalší internetový rozhlasový okruh ako boli Litera, Junior a Pyramída. Tieto chceme zachovať a k tomu vytvoriť rozhlasový okruh, ktorý by sa zameriaval na informácie, spravodajstvo a publicistiku. Sústredíme sa aj na oblasť podcastov, kde máme čo dobiehať. Určite chceme poslucháčom ponúknuť väčšiu možnosť výberu programových služieb. Práce je dosť, no finančných prostriedkov nie je toľko, aby všetko pokryli.

Pri centrálnom registri námetov na stránke RTVS svietil v minulosti dlho oznam: „z dôvodu aktuálnej finančnej situácie RTVS, a tým spojenými rozpočtovými možnosťami, až do odvolania RTVS nebude finančne vstupovať do žiadnych nových projektov“ a „námety zaregistrované do Centrálneho registra námetov budú posudzované v nezmenenom režime, avšak tie úspešné projekty, ktoré si budú vyžadovať finančný vstup zo strany RTVS, budú umiestnené na zoznam obsahovo schválených projektov, ktorým sa RTVS bude ďalej venovať až v čase, keď bude zo strany RTVS možné do nich vstupovať aj finančne“. Vo Film.sk sme sa vlani v septembri pýtali, či „ten čas“ nastane po nástupe Ľuboša Machaja. Oznam tam už dlhšie nesvieti, znamená to, že RTVS môže do projektov vstupovať aj finančne? Že už ten čas nastal?

Podporujeme nové projekty, intezívne komunikujem s dramaturgiou, čo pripravíme na budúci rok. Chcel by som minimálne začať realizovať jeden väčší seriál. Momentálne sa dokončuje 8-dielny historický seriál Čas nádejí (pôvodný názov Niekde v Európe), z čoho sa veľmi teším. Považujem za dobré, že niektoré koprodukčné filmy nepripravujeme iba ako filmovú verziu, ale aj ako televíznu, väčšinou v dvoch častiach. Pripravuje sa tiež seriál k 30. výročiu republiky, s Českým rozhlasom je rozbehnutá koprodukcia televízneho projektu Tisíc hlasov, pohľad na vznik Čs. rozhlasu. O 3 roky si budeme pripomínať storočnicu rozhlasu aj televízie, Český rozhlas ju oslávil tento rok. Pripravuje sa film Vlny v réžii Jiřího Mádla so silnou slovenskou stopou, ktorý sa zaoberá situáciou v rozhlase v roku 1968. Chystáme dva hrané filmy, jeden venovaný prvému guvernérovi Slovenskej národnej banky Imrichovi Karvašovi a druhý generálovi Jánovi Golianovi, oba veľmi zaujímavé osudy. Na stole sú scenáre k štyrom seriálom a rozhoduje sa, do ktorého sa pustíme.

To je perspektíva, čo aktuálne uvidíme už na jeseň?

V septembri sa začne vysielať 4-dielny televízny cyklus Voda spieva, ktorý  divákom predstaví ľudí, spoločnosti, ale aj dobrovoľníkov, vďaka ktorým máme na Slovensku čistú a zdravú vodu. Sám som na to veľmi zvedavý, v októbri bude odvysielaný posledný diel a rozhodne sa o víťazovi. Uvedieme množstvo dokumentov, dokončuje sa rozprávka Tri zlaté dukáty, ktorá pôvodne vznikala v réžii Stanislava Párnického, po jeho úmrtí projekt prevzala Mariana Čengel Solčanská. Premiéru bude mať na Vianoce a verím, že záver roka bude rovnako silný ako ten minuloročný.

Dlhodobo je problematický projekt veľkofilmu a televíznej minisérie Generál, ktorý vznikal v koprodukcii RTVS. V akej fáze sa projekt aktuálne nachádza a koľko do neho RTVS investovala?

Generál je uzavretý. S jeho producentom Milanom Stráňavom som niekoľkokrát diskutoval a môj záujem bol, aby sa Generál dokázal nejakým spôsobom zmobilizovať. Keď sme však prerátali, koľko by sme ešte do projektu mali vložiť, aké má požiadavky Audiovizuálny fond, tak sme sa rozhodli, že RTVS nebude v projekte pokračovať, a dal som to pánovi Stráňavovi na vedomie. Do projektu bolo vložených veľa investícií, prebieha spor a uvidíme, ako to dopadne.

Mení sa nejako kurz RTVS čo sa týka podpory domácej filmovej tvorby pre kiná?

Sme otvorení diskusiám, je tu viac projektov rôzneho charakteru, do ktorých chceme vstúpiť. Rozprávali sme sa napr. s Rudolfom Biermannom, ktorý pripravuje zaujímavú adaptáciu Čapkovej Vojny s mlokmi, čo je podľa mňa dielo, ktoré si v tejto situácii zaslúži pozornosť, pretože je opäť aktuálne. Otázka smeruje skôr na programového riaditeľa Vincenta Štofaníka. O každom titule veľa diskutujeme, pretože nemáme neobmedzený finančný priestor, ale chceme vstúpiť do tých projektov, ktoré uznáme za najzaujímavejšie a najvhodnejšie.

Vo vašom projekte, s ktorým ste sa uchádzali o post riaditeľa RTVS, sa píše, že budete hľadať zdroje na zvýšenie podielu kvalitnej pôvodnej filmovej a seriálovej produkcie. Kde ich chcete nájsť?

Je to rôzne. Napríklad v prípade už spomínaného filmu o Imrichovi Karvašovi jednáme aj s Národnou bankou Slovenska, ďalší producent je z externého prostredia. RTVS je v tomto projekte koproducentom. Momentálne sa riešia už detaily koprodukčnej zmluvy.

Ako sa pod produkčné a koprodukčné aktivity RTVS v oblasti pôvodnej filmovej tvorby pre kiná podpíše nový spôsob financovania RTVS?

Nový spôsob financovania RTVS zasahuje a ovplyvňuje všetky oblasti. My si zatiaľ nastavujeme pohľad na financovanie budúceho roka, na konci augusta budeme mať pripravené už všetky požiadavky jednotlivých sekcií. Je tu množstvo priorít. Spravodajská :24-ka by mala prejsť zmenou k plnohodnotnej spravodajskej službe, pretože veľa obsahu tvoria reprízy. Hovoril som už o inovácii onlinu, navyše sa dlho neinvestovalo do technológií, prenosových vozov a mnohých ďalších vecí. Požiadaviek je veľa a možnosti financovať ich sú obmedzené. Budeme teda musieť hľadať priority, optimalizovať všetky záujmy. Čo sa týka aktivít pôvodnej filmovej tvorby pre kiná, tak už vieme, že do toho vstúpime s väčším balíkom, ale ku konkrétnym sumám a projektom by som sa zatiaľ nechcel vyjadrovať. 

V projekte ste tiež spomínali spoluprácu s nezávislými tvorcami a podporu koprodukčných projektov, kde ako najprirodzenejšieho partnera vidíte Českú televíziu. Tá v stratégii na roky 2023 a 2024 počíta s dočasným znížením koprodukčných vkladov do českých filmov až o 90 miliónov korún, teda asi o polovicu, a počíta aj s obmedzením vlastnej tvorby. Bude to mať nejaký vplyv na pozíciu RTVS ako najväčšieho koproducenta filmov v slovenskom audiovizuálnom prostredí?

Chcem, aby to tak bolo aj naďalej. S Petrom Dvořákom sme intenzívne rokovali o všetkých možnostiach a verím, že v nich bude pokračovať aj nový generálny riaditeľ Českej televízie, ktorý sa ujme funkcie v októbri. Chceme zachovať napríklad vzájomnú koprodukciu rozprávok, ktoré uvádzame na konci roka. Od Českej televízie máme viacero zaujímavých koprodukčných ponúk. Viem, že nastupujúci riaditeľ má trochu iný pohľad na niektoré priority, ale budeme diskutovať. Teraz sa čaká na jeho nástup. Viac budeme vedieť na konci roka.

Neuvažujete o zaradení študentských filmov do vysielania? Mnohí študenti sú so svojimi snímkami úspešní aj na medzinárodnom fóre a ľudia ich tvorbu nemajú šancu vidieť, iba ak v rámci špeciálnych sekcií na festivaloch. Možno by stálo za úvahu vytvoriť takýto formát.

RTVS v minulosti spolupracovala s Festivalom Áčko, ktorý je súťažnou prehliadkou školských audiovizuálnych diel, vytvorených ako súčasť výučby študijných programov v odbore filmové umenie a multimédiá. V rámci tejto spolupráce sme odvysielali ocenené študentské filmy. Aj naďalej sme otvorení podpore študentských filmov, a v prípade, že vznikne priestor na spoluprácu, radi študentov a ich tvorbu podporíme v rámci programových služieb RTVS.

Ako hodnotíte spoluprácu RTVS so Slovenským filmovým ústavom?

So Slovenským filmovým ústavom, samozrejme, intenzívne komunikujeme. RTVS ako jediná pravidelne vysiela archívne slovenské filmy, na ktoré diváci veľmi pozitívne reagujú, takže v tom chceme pokračovať. Je dôležité, aby sme vytvárali alternatívu komerčnému prostrediu, a toto je jedna z vymožeností, ktoré môžeme divákom poskytnúť. Teraz sme kúpili od SFÚ ďalšie tituly.

Aký ohlas majú archívne tituly?

Som milo prekvapený diváckym záujmom o klasické slovenské filmy. Pred pár mesiacmi sme odvysielali Dáždnik Svätého Petra (1958). Myslel som si, že toto už je taká hranica vzhľadom na rok vzniku, smerom k sledovanosti, ale ukázalo sa, že by sme mali divákom ponúkať aj takéto tituly. Rovnako ako napríklad aj film Varuj...! (1946) mal veľmi pozitívnu divácku odozvu.

Čo hovoríte na aktuálne dianie v Audiovizuálnom fonde?

Sledujem ho, aj preto, že sa nás dotýka. Novým predsedom Rady Audiovizuálneho fondu bol zvolený programový riaditeľ RTVS Vincent Štofaník, ktorý bude funkciu zastávať až do doby zvolenia nového riaditeľa. Diskutovali sme o tom, či to nebude vnímané ako problém, konflikt záujmov, ale aj pre nás je dôležité, aby AVF fungoval, takže osobne som súhlasil, aby prijal túto pozíciu, kým nebude zvolený nový riaditeľ AVF. Pozorne to sledujeme, diskutujeme o tom a pevne verím, že AVF sa stane spolu s RTVS pilierom audiovizuálneho prostredia.

A ak by sa kríza prehĺbila?

Ťažko povedať. Pokiaľ viem, záujem ministerstva kultúry je stabilizovať situáciu, všeobecný záujem tvorcov aj RTVS je, aby situácia bola stabilná a AVF realizoval projekty širokospektrálne.

Ktorý film vás v poslednej dobe najviac oslovil?

Mňa potešil film Piargy, ktorého je RTVS tiež koproducentom a patrí k našim medzinárodne najúspešnejším snímkam. Hovoril som si, či ľudia prijmú čiernobiely film. Piargy majú silný dramatický náboj, v etickej rovine bol film výborne urobený, plus skvelá hudba a herecké výkony. Videl som aj Invalida, ten sa mi tiež veľmi páčil. Takže to sú filmy, ktoré budú na dlhé roky pozitívnymi príkladmi audiovizuálnej tvorby.

*rozhovor vznikol pred odvysielaním sporne vnímanej relácie Sobotné dialógy zo dňa 19. 8. 2023

Mariana Jaremková, filmová publicistka, redaktorka a moderátorka Rádia Devín
foto: Miro Nôta