Šťastný človek

Človek je šťastný, keď môže žiť pravdivo

Film Šťastný človek (2023) režisérky Sone G. Lutherovej hľadá na pôdoryse príbehu transrodového muža Marvina a jeho rodiny odpovede na otázky o fungovaní medziľudských vzťahov a šťastnom živote. Svetovú premiéru mal na prestížnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs v Toronte. Do slovenských kín príde v septembri.

„Dokumentárny film Šťastný človek je intímnym rozprávaním o transrodovej premene hlavného protagonistu Marvina zo ženy na muža. Ukazuje, ako sa situácia dotýka rozličných oblastí jeho života, ako ju prežíva on a jeho blízki,“ ozrejmuje režisérka Soňa G. Lutherová v autorskej explikácii pre Audiovizuálny fond a dodáva, že „prostredníctvom hraničnej situácie, v ktorej sa Marvinova, inak obyčajná rodina ocitla, môžu diváci filmu vnímať bazálne vzťahové a existenciálne súvislosti, ktoré sa týkajú každého z nás.“

Antropologička, dokumentaristka a spisovateľka Soňa G. Lutherová debutovala stredometrážnou snímkou Zatopené (2016). Šťastný človek je jej prvým celovečerným filmom. Okrem námetu napísala aj scenár. Pri jeho koncipovaní nadviazala na svoje poznatky o problematike rodinných vzťahov a procese vytvárania identít, ktorým sa venuje ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

„Ako sa hlavný hrdina filmu Marvin mení, mení sa aj jeho svet. Prestáva byť matkou, no zostáva rodičom. Už nie je manželkou, ale stále je partnerom,“ vysvetľuje režisérka, ktorá ku tranzícii vo filme pristupuje ako ku katalyzátoru vzťahov v rodine. Diváci a diváčky tak dostanú priestor, aby si kládli všeobecné otázky o podstate a fungovaní partnerstva, rodičovstva a toho, v čom spočívajú dobré vzťahy v rodine a medzi najbližšími.

Tému tranzície vníma slovenská spoločnosť stále ako niečo neznáme a cudzie. Aj preto sa jej tak vďačne venujú populistickí politici, keď hľadajú nejakého fiktívneho nepriateľa, ktorým by prekryli svoje zlyhania alebo skutočné hrozby. Soňa G. Lutherová sa snaží zobraziť bežný život transrodového človeka bez snahy o senzáciu, citlivo a zrozumiteľne aj preto, aby pomohla ľuďom pochopiť, že život, rodina a vzťahy majú mnoho podôb. To hlavné však majú spoločné. Šťastný človek je príbehom o láske a väzbách, ktoré k sebe viažu blízkych ľudí, a to sú hodnoty, ktoré sú univerzálne,“ opisuje Lutherová.

„Keďže ide o veľmi intímny príbeh, vytvorili sme malý kreatívny tím, ktorý bol od prvého momentu akceptovaný rodinou, v ktorej sa príbeh odohráva. Rodina nás pustila do svojho priestoru a dokonca nás akceptovala pri bežných každodenných situáciách. Filmový tím sa stal neviditeľným a stále prítomným pozorovateľom,“ približuje Lutherová, ktorá protagonistu Marvina poznala dávno predtým, ako sa jej v roku 2018 zdôveril so svojou transrodovou identitou. O rok neskôr oficiálne požiadal o zmenu pohlavia a zároveň sa začala časozberná práca na filme.

Filmový štáb tvorili kameraman Noro Hudec, zvukár Michal Stašák, strihač Peter Harum. Matej Gyárfáš zložil hudbu. Maja Hriešik sa na filme podieľala ako dramaturgička. Producentmi sú Maroš Hečko a Peter Veverka zo spoločnosti AZYL Production a koprodukčnými partnermi sú HBO Max a česká spoločnosť Company F.

Film Šťastný človek sa zúčastnil workshopu dok.incubator a predstavil sa aj na medzinárodných fórach ako Agora Docs in Progress, FIPADOC a Sunny Side of the Doc. Projekt prezentovali tiež na FEBIO Fest Industry Days a Dox in Vitro v rámci festivalu Cinematik, kde ho tento rok čaká slovenská premiéra. Do kín ho následne uvedie Asociácia slovenských filmových klubov.

Šťastný človek (r. Soňa G. Lutherová, Slovensko/Česko 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: cca 220 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 89 000 eur, podpora z programu 5: 25 000 eur)
DISTRIBUČNÝ FORMÁT: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
fotoMichal Stašák / Azyl Production, HBO Max

Všetci ľudia budú bratia

Keď sa povie Dubček... Komunista. Hrdina? Zbabelec?

Dokumentárny film o „utopistovi a politickej popovej hviezde Alexandrovi Dubčekovi v období železnej opony, aj zjednotenej Európy“ sľubuje synopsa nového filmu Všetci ľudia budú bratia režiséra Roberta Kirchhoffa. Po premiére na MFF v Karlových Varoch prichádza do slovenských kín snímka, ktorá rozpráva aj o tom, čo pre nás znamenajú utópie.

„Nejde ale o film o Alexandrovi Dubčekovi. Je to iba médium, skrz ktoré vám film prerozpráva dejiny 20. storočia. Vnímam ho ako symbol, ktorý problematizujem,“ povedal pri projekcii vo Varoch režisér Robert Kirchhoff. Predtým, než sa pustil do príprav filmu o Dubčekovi, si plne uvedomoval, že ide o osobnosť, ktorej sa už venovalo množstvo textov, kníh, monografií či pamätí, ale mal pocit, že aj tie texty, ktoré neboli priamo adoračné, boli nekritické. Tvorcovia sa chceli vyhnúť adoračnému hagiografickému modu. „Aj tie knihy, ktoré sa pokúšajú odhaľovať ,druhú tvárʻ Dubčeka v ľudskej a mravnej rozporuplnosti, ukazujú len akýsi prvý plán. Jednou z ambícií tohto filmu je objaviť pravdu o Alexandrovi Dubčekovi a dobe, ktorú žil. Toto hľadanie je zložitejšie o to viac, že mnohí aktéri tejto doby už nie sú medzi živými,“ napísal Kirchhoff v režisérskej explikácii k filmu. „Do projektu Dubček som vstupoval s vlastnou predstavou a istým predsavzatím, že tento film by mal, aj napriek očakávaniam iných, prekvapovať. Z môjho pohľadu sa najpozoruhodnejšia a paradoxne aj najrozporuplnejšia časť Dubčekovho života začína príchodom normalizácie, Chartou 77, jeho vnútornou emigráciou, pokusmi rehabilitovať sa až do roku 1989, keď sa nakrátko opäť vracia na politickú scénu,“ dodal režisér.

Robert Kirchhoff má na konte snímky ako Kauza Cervanová (2013), Para nad riekou (2015) či Diera v hlave (2016). Jeho novinku Všetci ľudia budú bratia charakterizoval portál karlovarského festivalu ako „doširoka rozkročenú intertextuálnu koláž, ktorá nevykresľuje iba chod histórie, ale zaoberá sa aj osudmi ľudí z Dubčekovho okolia“. Tvorcovia našli protagonistov filmu nielen na Slovensku a v Česku, ale nakrúcali aj v Nemecku, v Kirgizsku, kam sa Dubčekovi rodičia krátko po jeho narodení načas ako zakladajúci členovia družstva Interhelpo presťahovali, či v Turecku, kde Dubček v rokoch 1969 a 1970 krátko pôsobil ako veľvyslanec. Hľadanie protagonistov označil režisér za najobtiažnejšie na celom filme, niekedy išlo až o detektívnu prácu. Zo známych tvárí diváci vo filme uvidia a budú počuť okrem iných Karla Vachka, Eugena Gindla, Lordana Zafranovića, Pavla Kohouta, Petra Pitharta, Ľuboša Juríka, Romana Prodiho, Fedora Gála, Milana Kňažka či Jáchyma Topola.

Film vznikol v koprodukcii slovenskej spoločnosti atelier.doc, českej spoločnosti endorfilm a na jeho vzniku participovali aj RTVS, Česká televízia, Plaftik a Slovenský filmový ústav. Kameramanom filmu je Juraj Chlpík, strih mali na starosti Marek Šulík a Jana Vlčková, zvuk Václav Flegl, hudbu Miroslav Tóth a dramaturgom snímky je Jan Gogola ml.

„Svojimi poznámkami a návrhmi som chcel akcentovať nejaký moment kontextu, pretože sa domnievam, že k historickým postavám sme zvyknutí vzťahovať sa ako ku postavám do určitej miery všemocným. Keď sa hovorí o Benešovi, alebo o Dubčekovi, tak mám pocit, že sa z tých debát vytráca, že tí ľudia mali veľmi obmedzený manévrovací priestor. Súvisí s geopolitickou mocenskou situáciou a s tým, že síce mohli zájsť niekam, ale trebárs nie až tam, kam by si želali,“ povedal počas diskusie na festivale v Karlových Varoch Jan Gogola ml.

„Kto očakáva, že pôjde o nejakú biografiu, asi nebude celkom spokojný. Povedal by som, že tento film je o Alexandrovi Dubčekovi ako téme,“ vyslovil sa v rovnakej diskusii Kirchhoff. „Je to také moje rozprávanie o postave Dubčeka ako symbole, postave Dubčeka, ktorý mohol byť hrdina, ktorý bol zbabelec, postave Dubčeka ako podľa mňa jednej z najvýznamnejších postáv alebo tvárí 60. rokov a samozrejme aj neskôr. Toto rozjímanie je o tom, ako niekoľko jeho súputníkov, historikov, svedkov jeho života rozpráva o tej postave aj o jej zlyhaniach,“ dodal. „Príbeh Dubčeka je poučný, alebo fascinujúci v tom, že je to príbeh prehry,“ doplnil ho producent Jiří Konečný..

Všetci ľudia budú bratia (r. Robert Kirchhoff, Slovensko/Česko, 2023)
Celkový rozpočet filmu: 376 379,56 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 101 000 eur, vklad RTVS: 40 000 eur + vecný vklad 3515,66 eur, vklad Slovenský filmový ústav: vecný vklad 6000 eur)
Distribučné formáty: XXXX

mak
foto: Film Expanded

Bod obnovy

Máme budúcnosť vo vlastných rukách?

Na začiatku bolo zamyslenie sa nad tým, ako vyzerá spoločnosť, ktorá sa nebojí zomrieť, lebo má zaručený dlhý život, na konci je kriminálny sci-fi triler, ktorý spája divácky atraktívny žáner detektívky s otázkami, ako vývoj technológií zasiahne do našich životov a ako zmení našu civilizáciu. Bod obnovy je celovečerným debutom režiséra Roberta Hloza, ktorý vznikol v česko-slovensko-poľsko-srbskej koprodukcii. Premiéru mal na festivale v Karlových Varoch, teraz vstupuje do našich kín a v najbližších mesiacoch ho uvidia aj diváci vo svete.

Predstavte si, že žijete v roku 2041 a ústava vám zaručuje, že budete oživení v prípade nehody alebo inej neprirodzenej smrti. Stačí si len pravidelne vytvárať digitálnu zálohu svojej osobnosti – bod obnovy. V takejto spoločnosti je „absolútna“ vražda takmer nemožná. Až kým ambicióznej detektívke Em nepristane na stole prípad, v ktorom bol bod obnovy obeti zmazaný a ona sa dostáva do centra výnimočného zločinu. „Keď som bol malý, tak som bol posadnutý tým, že nechcem zomrieť príliš skoro. Hovoril som si, že čím dlhšie budem žiť, tým viac toho zažijem. Keď sme sa potom stretli so scenáristom Tomislavom Čečkom, premýšľali sme, ako bude vyzerať náš prvý celovečerný film. Vždy som si myslel, že to bude jeden herec a jedna lokácia, niečo veľmi jednoduché, ale padol nápad na film o spoločnosti, kde ľudia nemajú strach zo smrti a vďaka tomu môžu žiť dlho,“ približuje režisér začiatok svojej niekoľkoročnej tvorivej cesty. „Prišlo mi to zaujímavé a lákavé, pretože mám pocit, že ľudia v Česku milujú sci-fi, ale veľmi sa tu nenatáča. Ako malý som zbožňoval Macourkove filmy a zrazu tu bol námet, ktorý sa mi zdal podobný,“ dodáva.

Robert Hloz, ktorý je zároveň aj spoluscenáristom filmu, skúsenosti s týmto žánrom naberal počas štúdia v Južnej Kórei. „Keď už človek chce začať točiť krátke filmy, aby sa to naučil, tak zistí, že v Česku robíme príliš mnoho romantických komédií a že nie je ani veľmi kde sa učiť. Mal som rád kórejské filmy, ktoré mi prišli zaujímavé, žánrové a zároveň to bolo umenie. A tak som tam odišiel študovať a to mi otvorilo oči. Svet v Kórei vyzeral veľmi futuristicky a ja som chcel natočiť niečo, čo by som priviezol späť do Európy. Vedel som, že to musí byť funkčné celosvetovo, nielen pre české publikum. To bol ten moment, kedy som pochopil, že to je tá cesta,“ vysvetľuje Hloz, ktorému dvere k možnosti natočiť celovečerné sci-fi v našich podmienkach otvoril jeho krátky film Numbers. Priviedol ho k ľuďom, s ktorými začal neskôr pracovať na projekte Bod obnovy. Nasledoval niekoľkoročný proces písania scenára a príprav. „Písalo sa mnoho verzií, scenár sa vyvíjal rôznymi smermi. Hľadali sme zakončenie, ktoré bude veľkolepé, silné a nesklame divákov. Dôležité bolo, aby do seba všetko logicky zapadalo. Je jednoduché napísať prekomplikovaný scenár, ktorý človeka začne nudiť, pretože už nestíha sledovať všetky možné vzťahy, ale zároveň je ľahké spadnúť k povrchnosti. Hľadali sme balans,“ približuje režisér, podľa ktorého dobré sci-fi vždy odovzdá divákovi nejakú správu, poučenie. „Pozeráte sa na nejakú rozprávku, ale zároveň tá dilema postáv môže rovnako dobre fungovať v nejakom dramatickom filme zo súčasnosti. Sci-fi je kúzelné v tom, že je schopné odovzdať nejakú myšlienku o nás samých cez populárny žáner. Málokto chodí na nejaké depresívne drámy, ale sci-fi je cool žáner, ktorý si každý rád večer pustí. Takže, keď do toho človek zakomponuje nejakú hĺbku, tak vznikajú dobré filmy,“ dodáva Robert Hloz.

V hlavnej úlohe detektívky Em sa predstaví Andrea Mohylová, pre ktorú je Bod obnovy tiež debutom. Okrem nej vo filme hrajú Matěj Hádek, Václav Neužil či slovenskí herci Milan Ondrík a Richard Stanke.

„Sci-fi je v našom regióne dosť opomínaný žáner a to aj napriek tomu, že vo svete tieto filmy už rozhodne nie sú orientované na úzku cieľovú skupinu, ale cielia na mainstreamové publikum. Bod obnovy sa síce odohráva v budúcnosti, ale tá nie je až taká vzdialená. Každý z nás si dokáže predstaviť, že nová realita, ktorú zobrazuje, skutočne môže nastať a väčšina z nás by ju ešte mohla zažiť. Prináša rozvinutie tém, o ktorých sa dnes začína veľmi intenzívne diskutovať. To, ako spoločnosť reaguje na zmeny, ktoré by mohli chrániť ľudský život, však so sebou nevyhnutne prináša aj potenciál konfliktu a obáv zo zneužitia týchto technológií. Práve tento konflikt je základom detektívneho príbehu odohrávajúceho sa na pozadí technologického pokroku blízkej budúcnosti,“ hovorí pre Film.sk slovenský koproducent Rasťo Šesták z DNA Production.

Bod obnovy sa premietal na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. „Reakcie divákov boli fantastické, ukázalo sa, že tento žáner v rámci domácej tvorby naozaj chýbal. Film si prišiel pozrieť aj český prezident a to bolo skutočne príjemné prekvapenie,“ približuje Šesták, podľa ktorého má film naplánovanú aj zaujímavú distribučnú púť: „Podarilo sa získať distribútorov v USA, Kanade, Austrálii, Nemecku, Rakúsku, svetovú premiéru mal film na filmovom festivale v Pučchone v Južnej Kórei a zaujal aj na festivaloch vo Švajčiarsku, Kanade, Chorvátsku a Srbsku. Severoamerické uvedenie do distribúcie je naplánované na január 2024.“

Bod obnovy (r. Robert Hloz, Česko/Slovensko/Poľsko/Srbsko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1,7 mil. eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 80 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Zuzana Sotáková
foto: FILM KOLEKTIV

Brutální vedro

Ako sa roztápajú charaktery?

Keď sa civilizácia končí, čo budeš robiť ty? – pýta sa autorský film Brutální vedro debutujúceho režiséra Alberta Hospodářského, ktorý vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Ako naznačuje názov, jeho zámerom je zhmotniť pocity úzkosti, ktoré v súvislosti s klimatickými zmenami a budúcnosťou prežívajú najmä mladí ľudia. Podľa režiséra však možno za environmentálnu úzkosť dosadiť aj iné témy. Film Brutální vedro uvidia slovenskí diváci v kinách už tento mesiac.

Zo slnka sa odštiepi kus žeravej hmoty a rúti sa smerom k Zemi. Jej povrch sa pomaly ohrieva na hranicu znesiteľnosti. Svet, ktorý sa dostáva do hraničného bodu, zachvacuje podivná nálada. Vesmírnu hrozbu, kvôli ktorej celý svet hľadá odpovede na základné existenciálne otázky, pociťuje aj devätnásťročný Vincek, ktorého navyše trápi jeho stagnujúca mladosť bez jasnej budúcnosti. Kamarát ho z rozpáleného mesta zláka na chalupu, kde sa pred dusným letom ukrývajú jeho priatelia. To, čo malo byť obyčajnou cestou do prírody, sa zmení na zhustený iniciačný proces. Vincek sa stretáva s násilím aj láskavosťou a čelí zástupu nečakaných a nepríjemných výziev.

„Kým iným filmárom by katastrofická premisa poslúžila na rozprávanie o panike a animálnom strachu človeka, čerstvý tvorivý pohľad Alberta Hospodářského sa obracia inam. Kto v krajnej situácii zdivie a kto skrotne? A môže slnečná erupcia vyniesť na povrch aj súznenie?“ pýta sa Martin Horyna, filmový kritik a programmer festivalu v Karlových Varoch, kde Brutální vedro uviedli v Súťaži Proxima.

Podľa Hospodářského, ktorý je aj autorom scenára, „je dôležité hovoriť o úzkosti, byť otvorený a nehanbiť sa tento pocit zdieľať a čeliť mu“. „Nájsť si komunitu, priateľov, pretože dnešná doba je veľmi individualizovaná, čo k úzkostiam podľa mňa prispieva,“ doplnil ho v Karlových Varoch producent snímky Ondřej Lukeš. Projekt začali vyvíjať ešte počas štúdií. „Čiastočne sme ho robili ako Albertov absolventský film na FAMU. Väčšina štábu sú naši kamaráti odtiaľ a doplnilo ich pár skúsenejších členov. Celkovo to vznikalo v priateľskom punkovom mode. Všetci tomu venovali veľmi veľa energie, pretože sme na to nemali zase tak veľa peňazí, honoráre boli často skôr symbolické. Práve preto si veľmi vážime, že nám s tým všetci pomohli,“ priblížil Lukeš. Produkčné zázemie im poskytli Lukáš Kokeš a Tomáš Hrubý z nutprodukce. Na koprodukcii sa zo slovenskej strany podieľala spoločnosť  Punkchart Films. „Snímka Brutální vedro nás zaujala výrazným autorským rukopisom režiséra Alberta Hospodařského, ktorý prinášal veľmi svieže uchopenie tém a narácie, a mladý, nadšený tvorivý tím, ktorý za projektom stál. Film je určite originálnou generačnou výpoveďou, prináša pohľad najmladšej skupiny dospelých, ktorý ešte v našej kinematografii nie je úplne bežne spracovávaný. Rezonuje jednak svojimi elementami žánru filmu o dospievaní, ako aj motívmi absurdnej road movie, zároveň však adresuje témy, ktoré sú väčšie ako jednotlivec, pretože sa venuje aj otázkam týkajúcim sa klimatickej krízy, mieste človeka v nej, pýta sa na to, čo je vlastne ľudské,“ uviedla pre Film.sk Katarína Tomková z Punkchart Films.

V hlavnej úlohe sa predstaví režisérov brat Vincent Hospodářský. „Zdaloé sa mi, že je skvelý zástupca svojej generácie, teda nielen tej svojej, ale v niečom aj tej mojej. V tom, že je transparentný, zrozumiteľný, že človek sa len natiahne a získa z neho tú informáciu, ten pocit,“ hovorí režisér a pokračuje: „Keď som napríklad na pľaci stratil vieru v niečo, čo bolo v scenári, tak som mohol ťažiť z toho, ako ho poznám, že viem, čoho je schopný a podobne.“  V debate Českého rozhlasu, ktorá sa konala pred premiérou filmu, padla aj otázka, či by tvorcovia boli radi súčasťou generačnej obmeny v českom filme. „Boli a myslím si, že sa o to aj treba snažiť. Osobne, veľmi subjektívne, mi robí problém tendencia neustále sa vracať do histórie a utápať sa v dobových problémoch. Mám dojem, že to veľmi zaberá priestor súčasným príbehom, ktoré sú nám všetkým bližšie, a vo finále si myslím, že aj ďaleko podstatnejšie v tom, ako sa môžeme postaviť k realite a životu, aký žijeme,“ reagoval Albert Hospodářský.

Brutální vedro (r. Albert Hospodářský, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 384 287 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 80 000 eur)
DISTRIBUČNÝ FORMÁT: DCP, mp4 

Zuzana Sotáková
foto: Artcam Films