Poznačia české škrty slovenský film?

Česká televízia počíta v stratégii na roky 2023 a 2024 s dočasným znížením koprodukčných vkladov do českých filmov až o 90 miliónov korún (zhruba 3,7 milióna eur), teda asi o polovicu, a počíta aj s obmedzením vlastnej tvorby. Ako tento krok ovplyvní slovenský film a koprodukčné projekty s Českom?

„Jeden konkrétny projekt nám to už zasiahlo. Pripravujeme 4-dielnu minisériu podľa knihy Žo Langerovej Vtedy v Bratislave (Žila som s oddaným komunistom). Projekt sme vyvinuli v spolupráci s RTVS i Českou televíziou. Tá sa mala na financovaní tejto historickej minisérie podieľať zásadne. Aktuálne nie je vôbec možné o financovaní takéhoto projektu ďalej rokovať. Česká televízia zastavila aj projekty už tesne pred spustením realizácie,“ hovorí pre Film.sk producentka Zuzana Mistríková.

Skôr než dáme priestor ďalším vyjadreniam producentov, ktorých sme oslovili, skúsme si načrtnúť obraz, koľko zo slovenských filmov Česká televízia podporuje. Hoci štatistika, samozrejme, zahŕňa aj väčšinovo české projekty, v ktorých je slovenský koprodukčný vklad minoritný. 

Kým v deväťdesiatych rokoch sa Česká televízia podieľala na desiatich hraných a dokumentárnych filmoch z celkovo 35 celovečerných majoritných a minoritných slovenských filmov pre kiná, o dekádu neskôr to bolo už 28 filmov z celkovo 70 slovenských snímok. V rokoch 2010 až 2019 podporila  rovnú stovku filmov z celkového počtu 216 slovenských diel. V posledných dvoch rokoch, keď na Slovensku vzniklo predvlani 28 a vlani 26 filmov, vstúpila Česká televízia do 9, resp. 11 z týchto projektov, no dva roky predtým to bolo 14, resp. 18 slovenských filmov.

„Česká televízia obmedzila investície do filmov už v minulých rokoch a toto obmedzenie sa dotklo aj slovenských filmov. Pokiaľ vo filme nevystupovali známe herecké mená alebo nešlo o divácky populárny žáner, bolo veľmi náročné získať podporu zo strany ČT. Vyžadovala sa aj česká jazyková verzia filmu. V poslednom čase sa aj znížil vklad ČT do projektov, ktorý bol často menší ako vklad RTVS,“ hovorí producent Peter Badač zo spoločnosti BFILM. 

Ak si odmyslíme minority typu Krajina ve stínu (r. Bohdan Sláma), Šarlatán (r. Agnieszka Holland) či Zátopek (r. David Ondříček), v posledných troch rokoch sa ČT ako koproducent podpísala aj pod tituly ako Muž so zajačími ušami (r. Martin Šulík), Správa (r. Peter Bebjak), Amnestie (r. Jonáš Karásek), Cesta do nemožna (r. Noro Držiak), Nech je svetlo (r. Marko Škop), Kryštof (r. Zdeněk Jiráský), Ako som sa stala partizánkou (r. Vera Lacková), Láska pod kapotou (r. Miro Remo) či Meky (r. Šimon Šafránek). 

Dôležitý zdroj financovania

Ako sa teda dočasné zníženie koprodukčných vkladov prejaví podľa slovenských producentov na domácej tvorbe? „Česká televízia je dôležitým zdrojom financovania pre naše koprodukčné projekty. To, ako tento krok ovplyvní naše produkcie, sa nedá povedať vo všeobecnosti, závisí to individuálne od každého filmu. Filmom, pri ktorých by sa za bežnej situácie rátalo s koprodukčným vkladom ČT a ktoré ho nakoniec nedostanú, to spôsobí problém a, samozrejme, budú musieť hľadať dofinancovanie niekde inde. V rámci Českej republiky nie je veľa iných zdrojov, takže to môže zväčšovať nároky na medzinárodnú koprodukčnú štruktúru,“ odpovedá na otázku producent Jakub Viktorín zo spoločnosti nutprodukcia. Na konte má filmy ako Ostrým nožom (r. Teodor Kuhn) či Obeť, celovečerný debut režiséra Michala Blaška, ktorý bude mať premiéru na festivale v Benátkach.

Producentku Katarínu Kerekesovú, podpísanú pod úspešnými animovanými seriálmi Mimi a Líza či Websterovci, správa takisto znepokojila. „Určite to bude mať dosah aj na naše projekty. Takmer všetky väčšie filmové či seriálové diela sú koprodukčnými česko-slovenskými projektmi. A nielen to, aj bez koprodukčných vzťahov sú filmové štáby často česko-slovenské tímy,“ hovorí pre Film.sk Kerekesová. Aktuálne rozbehla spolu s kolegami poslednú etapu výroby 20. až 26. epizódy seriálu Websterovci, . „Pri produkcii epizód 14 až 19 bola ČT koprodukčným partnerom. Seriál sme doplnili o dlhometrážny formát, ktorý bude uvedený v českých a slovenských kinách už v októbri tohto roku. Websterovci sa práve týmto vstupom ČT a podporou Štátneho fondu kinematografie stali naozaj prepojeným slovensko-českým projektom. Pracujeme na jeho zviditeľnení aj s českým distribútorom Aerofilms, ako aj prostredníctvom českých vydaní kníh Websterovi. Do prvých trinástich epizód vstúpila ČT akvizične,“ hovorí Kerekesová. „Takže obmedzenie prostriedkov určených na vstup do pôvodnej tvorby môže byť naozaj zásadné aj vo vzťahu k nášmu projektu, keďže vstup ČT sa predpokladal aj v poslednej produkčnej fáze Websterovcov,“ dodáva producentka. Má však aj „plán B“. „Ako producent musíte vždy počítať s možnými výpadkami vstupov. Jedným z našich záložných plánov bol vstup slovinskej strany do projektu. V tomto zmysle sme aktuálne získali podporu na seriál Websterovci zo strany RTV Slovenia prostredníctvom slovinského koproducenta štúdia Invida. Prirodzene sa tak rozširuje distribučné územie Websterovcov a so Slovinskom sme už dlhodobejšie plánovali spolupracovať na výrobe. RTV Slovenia takisto akvizične vstúpila do prvých trinástich epizód,“prezrádza Kerekesová. Dúfa však, že Česká televízia už berie Websterovcov ako svoj vlastný projekt. „Stále verím, že Websterovci budú pre ČT už akousi domácou hodnotou, na ktorú sa aspoň nejaká podpora nájde. Je to zásadné aj vo vzťahu k našim ďalším koprodukčným a autorským partnerom z Česka, ktorí už do projektu investovali veľa úsilia a energie.“

Zdanlivo zbytočná podpora 

„Okrem ,malýchʻ filmov a špeciálnych projektov prakticky nie je možné zafinancovať film či väčší televízny projekt z čisto slovenských zdrojov. A českí producenti sú našimi tradičnými a ,najlogickejšími‘ partnermi. Ich problémy sú preto aj našimi problémami. Ak by nepriaznivý trend v Česku pokračoval, nebudeme prakticky schopní získavať odtiaľ koprodukčné zdroje,“ myslí si aj producentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Česká televízia bola pred dvomi rokmi jedným z koproducentov ich dokumentu Meky a PubRes sa v posledných rokoch podpísal aj pod menšinovo slovenské snímky, ako výpravné Pomaľované vtáča (r. Václav Marhoul), rozprávka Hodinárov učeň (r. Jitka Rudolfová), romanca Chyby (r. Jan Prušinovský), komédia Posledná aristokratka (r. Jiří Vejdělek) či dokument Rekonštrukcia okupácie (r. Jan Šikl), ktoré vznikli všetky s podporou Českej televízie. 

Zníženie koprodukčných vkladov a obmedzenie vlastnej tvorby ovplyvní podľa Mistríkovej slovenský film a koprodukčné projekty s Českom zásadne. „Česká televízia je dôležitým partnerom českých filmov vrátane koprodukčných a nebolo neobvyklé, že vstupovala aj do majoritne slovenských filmov,“vysvetľuje pre Film.sk„Treba si uvedomiť, že producent skladá financie na film z viacerých zdrojov a Česká televízia bola stabilný a predvídateľný partner. Navyše vstup Českej televízie do koprodukcie neznamená ,len‘ finančné zdroje. ČT mnohokrát poskytuje aj vecné plnenie (archívne materiály pri dokumentoch, fundusy – kostýmy, rekvizity, postprodučné kapacity) a počas kinodistribúcie (ale nielen vtedy) je absolútne kľúčovým marketingovým partnerom. V neposlednom rade vstup Českej televízie do projektu zásadne zvyšuje šance projektu získať európske zdroje – napríklad z Fondu Rady Európy Eurimages,“ hovorí Mistríková. 

Ilustruje to aktuálnym príkladom filmu Ema a smrtihlav. Dramatizáciu rovnomennej novely mal pôvodne nakrútiť jej autor Peter Krištúfek, po jeho tragickej smrti v roku 2018 projekt prevzala režisérka Iveta Grófová. „V prípade filmu Ema a smrtihlav nám partneri z Českej televízie pomohli veľmi. Vstúpili s nami do koprodukcie s vecným plnením vo výške 35 000 eur, čo je, samozrejme, pri filme s rozpočtom vyše 2 milióny eur zdanlivo ,zbytočné‘. Lenže vďaka nim a tomuto malému koprodukčnému vkladu sme sa vôbec mohli uchádzať o podporu vo fonde Eurimages (lebo sme zmluvou s ČT mali potvrdené verejné zdroje v ČR) a napokon sme vďaka nim podporu vo výške 330 000 eur skutočne získali. Potvrdzuje to ich neustály kontakt s prostredím a snahu pomáhať filmovým projektom, aj keď sú na tom finančne mizerne,“ hovorí producentka.

Nielen filmom je producent živý

Zuzana Mistríková prízvukuje, že filmoví producenti nepracujú iba na celovečerných filmoch pre kiná. „Z toho by sa prakticky (až na výnimočné prípady) nedalo ,vyžiť‘. Pracujú aj na televíznych obsahoch (minisériách, televíznych filmoch či formátoch) a aj túto oblasť postihne v Českej televízii zásadná redukcia,“ pripomína. „Partnermi producentov v oblasti televíznej produkcie, samozrejme, ostávajú súkromné televízne stanice, ich obsahové zameranie však poskytuje priestor len na určité žánre. Streamovacie platformy v Česku ešte hľadajú svoju obsahovú tvár, pri obmedzení tvorby zo strany Českej televízie budú však v najbližšom období pre producentov pravdepodobne najdôležitejším partnerom.“

Producent Peter Badač zo spoločnosti BFILM, hovorí, že v ich finančných plánoch s účasťou Českej televízie na projektoch nepočítajú. „Žiadny náš majoritný projekt nebol koprodukovaný ČT a mám pocit, že v našej spoločnosti sa nevenujeme projektom, ktoré by mohli byť pre ňu zaujímavé, pretože si všíma najmä veľké autorské mená a žánrové filmy, ktoré sú populárnejšie u divákov. Pri seriálovej tvorbe uprednostňuje svojich stabilných autorov a je veľmi náročné presadiť sa s látkou od menej skúsených autorov,“ myslí si Badač. „Nájsť iných koprodukčných partnerov v Česku je náročné, lebo to takisto nie je veľmi veľký trh a možnosti sú obmedzené. Som rád, že na nový koprodukčný film Amerikánka sa nám podarilo získať spoluprácu s Voyo, ktoré čoraz viac investuje do pôvodnej tvorby a hľadá projekty, ktoré nemusia byť primárne určené pre diváka komerčných staníc. Uvidíme, ako dlho im táto stratégia vydrží,“ dodáva producent filmov ako Špina (r. Tereza Nvotová), Tvojazem (r. Peter Budinský) či úspešného celovečerného animovaného filmu Michaely Pavlátovej Moja afganská rodina, ktorý koprodukovala aj Česká televízia. 

Šetrí aj HBO Europe

Škrty nechystá iba Česká televízia. Televízia HBO Europe nedávno oznámila, že prestáva vyrábať pôvodný obsah v Česku. Na ňom sa takisto často podieľali slovenskí tvorcovia. Ovplyvní nejako aj táto zmena slovenský audiovizuálny priestor? „Pravdepodobne áno, nemám však presné informácie, aký podiel napr. postprodukčných prác sa realizoval na Slovensku. Vo všeobecnosti si myslím, že výroby boli prepojené najmä na úrovni spolupráce profesionálov z praxe. Takže vplyv to určite bude mať,“ myslí si Katarína Kerekesová. 

Pridáva sa aj Zuzana Mistríková. „HBO Europe zdanlivo nevyrábala v Česku a na Slovensku veľa. Ale vyrábala veci kvalitné a poskytovala na ich vznik absolútne profesionálne zázemie. Dovolila by som si povedať, že na európskej úrovni,“ hovorí Mistríková. Pripomína, že stanica sa ako koproducent podpísala nielen pod niekoľko kvalitných minisérií. „HBO vnímame zvyčajne najmä cez Horiaci ker či Pustinu, ale HBO bolo a ešte chvíľu je zásadným koprodukčným partnerom pre vysoko kvalitné české a slovenské dokumentárne filmy.“ Medzi dokumenty, na ktorých sa HBO podieľalo, patrí napríklad Mečiar režisérky Terezy Nvotovej, ktorý Mistríková produkovala. 

Podľa Petra Badača bude mať zmena v HBO Europe vplyv najmä na televíznu tvorbu. „Nemyslím si, že to bude mať veľký vplyv na filmy pre kiná alebo dokumenty, pretože tie podporuje HBO aj teraz len akvizične, v prípade dokumentov ako minoritný koproducent a podľa mojich informácií by táto podpora mala ostať zachovaná,“ hovorí Badač. „Iná je situácia s pôvodnou tvorbou, kde sa HBO nebránilo ani námetom zo Slovenska, a dá sa povedať, že v ich prípade išlo o tzv. HQTV projekty, takže ich rozhodnutie určite ovplyvní aj slovenské audiovizuálne prostredia, lebo s HQTV nebudú mať tvorcovia veľa možností preraziť,“ dodáva. Jakub Viktorín podľa vlastných slov skúsenosť s výrobou pre HBO nemá. „Takže na túto otázku neviem relevantne odpovedať. Pokiaľ viem, na Slovensku HBO veľmi nevyrábalo, takže to existujúci priestor zásadne neovplyvní, ale predpokladám, že tu bol práve potenciál, že by projekty pre HBO mohli náš priestor obohatiť.“

Matúš Kvasnička
foto: Fool Moon

Aké očakávania vzbudzuje nový riaditeľ RTVS?

Pri centrálnom registri námetov na stránke RTVS svieti už dlhší čas oznam: „z dôvodu aktuálnej finančnej situácie RTVS, a tým spojenými rozpočtovými možnosťami, až do odvolania RTVS nebude finančne vstupovať do žiadnych nových projektov“ „námety zaregistrované do Centrálneho registra námetov budú posudzované v nezmenenom režime, avšak tie úspešné projekty, ktoré si budú vyžadovať finančný vstup zo strany RTVS, budú umiestnené na zoznam obsahovo schválených projektov, ktorým sa RTVS bude ďalej venovať až v čase, kedy bude zo strany RTVS možné do nich vstupovať aj finančne“. Nastane ten čas po nástupe nového generálneho riaditeľa RTVS? 

Ľuboš Machaj 2. augusta vystriedal v kresle riaditeľa Jaroslava Rezníka. V projekte, s ktorým uspel, okrem iného píše, že bude hľadať zdroje na zvýšenie podielu kvalitnej pôvodnej filmovej a seriálovej produkcie. Spomína aj spoluprácu s nezávislými tvorcami a podporu koprodukčných projektov. Ako nevyhnutné vidí riešenie dlhodobého podfinancovania televízie. Cestu zvyšovania koncesionárskych poplatkov vidí v súčasnej politicko-ekonomickej situácii ako neschodnú a v projekte to navrhuje riešiť formou nárokovateľných dotácií zo strany štátu. Dotácia pre RTVS by sa podľa neho mohla odvíjať od výšky vybraných koncesionárskych poplatkov, ktoré by štátna dotácia kopírovala.

Ako v kontexte filmovej tvorby pre kiná na Slovensku a partnerstiev filmárov s RTVS vnímajú producenti zmenu na poste generálneho riaditeľa RTVS? Bude mať táto výmena vplyv na filmovú tvorbu na Slovensku?

„To je veľmi ťažká otázka. Nemôžeme očakávať výraznejšiu podporu RTVS domácej tvorbe, ak sa nezmení systém  financovania RTVS, pretože výška poplatkov sa nezmenila takmer dvadsať rokov a súčasné finančné prostriedky jednoducho nedokážu pokryť všetky úlohy, ktoré by RTVS mala plniť,“myslí si Peter Badač, ktorý bol aj jedným z uchádzačov o post generálneho riaditeľa RTVS. „Preto treba vyberať priority. Pre Jaroslava Rezníka to nebola pôvodná televízna tvorba, dúfajme, že pre Ľuboša Machaja to bude inak a navýši investície do pôvodnej tvorby, najmä pod vplyvom okolností, ktoré zasiahli náš trh, a to stop originálnej produkcii HBO v našom regióne, nezáujem ostatných platforiem o produkciu na našom teritóriu a radikálne škrty ČT, ktoré sa dotknú aj slovenských projektov,“ hovorí Badač. 

Ako hodnotí pôsobenie predchádzajúceho generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka vo vzťahu k pôvodnej tvorbe? „Predchádzajúci manažment RTVS by som nazval akýmsi udržiavacím. Podporoval slovenskú tvorbu pre kiná v menšej miere ako jeho predchodcovia, v prípade pôvodnej tvorby len dokončil projekty, ktoré boli rozbehnuté. Nemám pocit, že by sa vyvinuli alebo zrealizovali zásadné projekty, ktoré by vychádzali z rozhodnutia Jaroslava Rezníka a jeho kolegov (napadá mi len Jozef Mak alebo Nero a Seneca),“ myslí si Badač. „Viac priestoru ako investície do pôvodnej tvorby dostávali investície do infraštruktúry, ktorá je takisto v zúfalom stave.“

„Počas pôsobenia Jaroslava Rezníka sme pokračovali v produkcii Websterovcov a vyrobili aj ďalší TV špeciál Mimi a Lízy a začali sme pracovať na vývoji veľkého vzdelávacieho seriálu pre deti,“sústreďuje sa na oblasť televíznej tvorby Katarína Kerekesová. Websterovci a Mimi a Líza sú už v podstate staršie úspešné značky spojené s RTVS. Pokračovanie podpory v zmysle naplnenia finálneho formátu 26 epizód teda dáva zmysel. Ale podstatný je pre mňa vývoj nového vzdelávacieho seriálu, ktorý získal prvú podporu práve od RTVS.“

Podľa Zuzany Mistríkovej nadviazal Jaroslav Rezník na trend, ktorý v oblasti filmu nastavilo predchádzajúce vedenie RTVS, predovšetkým Tibor Búza, a snažil sa byť pre domáce projekty dobrým partnerom. „Koniec-koncov, jeho pozitívny vzťah k pôvodnej tvorbe – od literatúry až po film – je všeobecne známy. Druhá vec je, aké boli finančné možnosti a ako sú niektoré veci v RTVS ešte stále zložité,“ hovorí Mistríková. Zároveň chce vyzdvihnúť prácu šéfdramaturga dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS Ondreja Starinského a jeho kolegov, ktorí spolupracujú na dokumentárnych filmoch. „V tejto oblasti vznikol za posledné roky v koprodukcii s RTVS celý rad úžasných a aj medzinárodne úspešných dokumentárnych filmov vrátane projektov, ktoré boli zo slovenskej strany minoritné,“ hodnotí producentka.

Ako vníma nástup nového vedenia? „Pevne verím, že žiadne vedenie RTVS už nikdy nespochybní, že televízia verejnej služby má byť zásadným partnerom slovenskej kinematografie,“ dúfa Mistríková. „Verím, že nástup Ľuboša Machaja prinesie možnosť diskutovať o lepšom nastavení spolupráce s nezávislými producentmi, napríklad aj v tom zmysle, že sa vytvoria možnosti vzniku náročnejších spoločných televíznych projektov. A ak bude výmena riaditeľa znamenať zmenu postoja politikov k financovaniu inštitúcie, ktorá má byť chrbtovou kosťou slovenskej kultúry a umenia v celom ich spektre, bude to mať na (nielen) filmovú tvorbu na Slovensku zásadný pozitívny vplyv.“

„Verím, že RTVS zostane podporovateľom slovenských filmov a, samozrejme, aj detskej tvorby. V dobe každodenných alarmujúcich správ zostáva podpora kultúry a našich výpovedí o súčasnosti jedným z mála svetlých signálov a odkazov pre budúcnosť,“ uzatvára Katarína Kerekesová.

Matúš Kvasnička