Marcel Šedo

filmový publicista

Do slovenských kín vstúpil koncom júla film Všetko, všade, naraz od autorského dua Dan Kwan a Daniel Scheinert. A ja som sa tešil. Predsa len, film od tvorcov snímky Swiss Army Man sľuboval a napokon aj priniesol zaujímavý zážitok. Zaujímavý o to viac, že napriek svojej uletenosti a priehrštiam nápadov ide v podstate o konzervatívne, resp. chestertonovské dielo (nie že by sa to vylučovalo), a to najmä v pohľade na rodinu. 

Chesterton by sa určite tešil, pretože rodina je aj tu taký malý celok, anarchia, ktorá nie je žiadnym bezpečným prístavom a v ktorej sa práve vďaka tomu ukazuje druhý ako Druhý, pretože je iný a je tu. Hlúpi strýkovia, otravné tety, neznesiteľní bratia a sestry, skostnatení dedkovia navzájom bojujú o každú čiastočku územia. Pre každého mladého človeka a najmä voľnomyšlienkara je aj preto bezproblémové včlenenie sa do rodiny jednou z najťažších vecí na svete, lebo rodina sústredene popiera heslá ako „všetko je možné“ a „na ničom nezáleží“. V tomto malom univerze, naopak, záleží na všetkom a nič nejde podľa našich predstáv a aj preto je toto univerzum ako život sám, je to vyčerpávajúci boj a jednotlivec je tu zástupcom ľudstva. Neznesiteľný a otravný, ale Iný s veľkým I. Aj preto je únik z tohto univerza paradoxne únikom do menšieho sveta – všetky tie multiverzá sú oveľa menšie, pretože sú omnoho pohodlnejšie, znesiteľnejšie a menej desivé a zraňujúce ako rodina. Ale aj preto sú menej životné, menej prekvapujúce a v niektorých prípadoch aj menej krásne (samozrejme, nebavíme sa o toxickom tyranovi). 

Takže namiesto toho, aby ste sa išli do iného vesmíru mlátiť s agentmi, skúste niečo náročnejšie a oveľa zaujímavejšie – ísť na rodinnú oslavu. A aj preto, možno ešte oveľa viac než v minulosti, platí, že všetky tie nietzscheovské reči o maličkom človeku, ktorý stojí tvárou v tvár vesmíru, sú polopravdy. To, naopak, vesmír je totálne malý a nezaujímavý tvárou v tvár tejto divokej rodinnej anarchii. 

Zároveň, a to si možno len nahováram, čítam vo filme Všetko, všade, naraz aj napriek ázijským vplyvom skôr výrazné západné podložie. Už len samotné postavenie lásky ako najvyššej hodnoty, ktorá zachraňuje vesmír, je silne kresťanské, veď ide o jednu z božských cností. Prítomný je aj kresťanský prvok obety a súčasne tu v akejsi skreslenej obmene máme obraz mesiášky, ktorá odolá vábeniu diabla, vezme na seba hriechy sveta a pretvorí ich na lásku. A aj toto je, domnievam sa, jeden z výrazných prvkov, vďaka ktorým je film Všetko, všade, naraz – aj napriek svojej inakosti a bizarnej kreativite – taký úspešný. Prehovára k niečomu fundamentálnemu v nás. Zoberme si napríklad Shakespeara. Prečo pretrval? Azda práve preto, že aj napriek svojej štylistickej nespútanosti, občasnej nedôslednosti a naratívnej neusporiadanosti s hravosťou pretváral archetypy a ukazoval niečo podstatné v nás. Podobný pocit som mal aj pri tomto filme.