Kino Lumière v septembri:

Od fantázie k hranici reality a fikcie

Z ponuky Filmotéky Kina Lumière ma v septembri láka opakovaná lekcia francúzskeho filmového impresionizmu v snímke Marcela L’Herbiera Neľudská, ktorá je pôsobivou pripomienkou formálnych inovácií medzivojnovej avantgardy. Melodramatická zápletka tohto science-fiction je skôr zámienkou na prehliadku skvelých vizuálnych nápadov nielen samotného režiséra, ale aj jeho spolupracovníkov: na futuristickej scénografii sa podieľali výtvarník Fernand Léger, architekt Robert Mallert-Stevens či filmári Alberto Cavalcanti a Claude Autant-Lara. Vizuál filmu nadchol samotného priekopníka modernej architektúry Adolfa Loosa, ktorý ho označil za chválospev na modernú techniku.

Znovu sa treba z nového uhla pozrieť aj na kultovú Zväčšeninu. Tento film o otázke hraníc medzi skutočnosťou a ilúziou a o možnosti, respektíve nemožnosti zachytiť prostredníctvom obrazu skutočnosť, sa v postfaktickej ére javí priam vizionársky. Príbeh fotografa, ktorý náhodou zachytí situáciu vedúcu k vražde a v snahe dopátrať sa dôkazu zločinu narazí na limity empirického poznania, býva vnímaný ako filozofická úvaha o vzťahu filmu a fotografie ku skutočnosti. Vypovedá však predovšetkým o spôsoboch, ktorými konštruujeme svet okolo seba: ako ilúziu objektívnej reality a zároveň pravdu subjektívnej fikcie. Mimochodom, ak radi hráte hru na tiché spojenia medzi filmami, skúste spolu s Mužom, ktorý luže Alaina Robba-Grilleta v podobných súvislostiach uvažovať o možnostiach reprezentácie reality prostredníctvom fikcie. Rozprávanie vybudované na sérii vzájomných popretí rozprávačského komentára a obrazu namiesto na kauzálnom reťazci vychádza z Robbovej-Grilletovej premisy, že „garantom pravdivosti nie je skutočnosť, ale autor, rozprávač“.

Vzťahu reality a fikcie sa dotýka aj skutočný highlight programu Filmotéky: profil režiséra Alexandra Klugeho, kľúčového tvorcu nového nemeckého filmu, na ktorého sa v našich končinách nie celkom právom zabúda v prospech škandalóznejšieho Rainera Wernera Fassbindera. Kluge vo viacerých dielach kolážovým spôsobom miešal prvky dokumentu a fikcie, aby v nekompromisne modernistickej forme priniesol výpoveď o nacistickom dedičstve Nemecka i jeho súdobých hodnotách. Projekciu šiestich režisérových filmov (Rozlúčka so včerajškom, Artisti pod kupolou cirkusu: Bezradní, Príležitostná práca otrokyne, V nebezpečenstve a vo veľkej núdzi veští stredná cesta smrť, Willi Tobler a pád 6. flotily, Veľký zmätok) ideálne doplní 2. októbra na pôde FTF VŠMU prednáška filmového historika a teoretika Thomasa Elsaessera, ktorú organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Goetheho inštitútom a Vysokou školou múzických umení.

odporúča filmová teoretička Katarína Mišíková
FOTO:
Zväčšenina, archív SFÚ