Nový štart podpory audiovizuálneho priemyslu

Aspoň dva milióny eur musel producent preinvestovať na Slovensku, aby mohol žiadať Audiovizuálny fond o spätnú dotáciu vo výške 20 percent zo sumy preinvestovanej na projekt v rámci programu Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR. Takéto nastavenie programu však platilo len do 1. augusta. Ministerstvá kultúry a financií sa v spolupráci s fondom dohodli na nových, podstatne ústretovejších podmienkach.

Pôvodné podmienky tohto programu spĺňali vlastne iba projekty, ktoré mali rozpočet minimálne 4 milióny eur, pretože výška oprávnených výdavkov nesmela prekročiť 50 percent celkového rozpočtu projektu. Tým sa okruh potenciálnych žiadateľov o spätnú dotáciu výrazne zužoval. Doteraz bola vyplatená dotácia len na americký seriálový projekt Marco Polo 2, a to v sume 412 599 eur. Osvedčenie o registrácii filmového projektu však v rámci tohto programu dostali od fondu ďalšie štyri projekty vrátane slovensko-českého seriálu Inšpektor Max a dvojdielneho koprodukčného filmu Mária Terézia – tieto dva projekty sa aj realizujú.

Aktuálne zmeny v programe by mali do podstatne väčšej miery sprístupniť tento typ podpory aj pre slovenské projekty. Podmienka minimálnej sumy preinvestovaných peňazí sa totiž znížila na 150 000 eur v prípade jedného celovečerného filmu (70 a viac minút) alebo dokumentárneho či animovaného seriálu (maximálne 13 dielov s minimálnou dĺžkou 5 minút na jednu časť). V prípade projektu, ktorý zahŕňa dva alebo tri filmy, je táto hranica znížená na 300 000 eur, čo platí aj pre hrané seriály (maximálne 13 dielov s minimálnou dĺžkou 40 minút na časť). Podmienky registrácie projektu a vyplnenia kultúrneho testu zostávajú zachované. „To zníženie bolo nevyhnutné, lebo hranica dvoch miliónov sa ukázala ako kontraproduktívna,“ hovorí riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AVF) Martin Šmatlák. „Takýto podporný mechanizmus, ktorý majú viac ako dve desiatky európskych krajín, nie je primárne zameraný na lákanie veľkých produkcií, ale na lákanie neštátnych investícií do audiovizuálnej produkcie v danej krajine. Ak si vezmete, že slovenský audiovizuálny priemysel v oblasti nezávislej produkcie je z viac ako 80 percent závislý od verejných peňazí, je vytvorenie takéhoto impulzu prospešný krok. V konečnom dôsledku ho vnímam ako otvorenie tohto systému pre viac menších projektov aj ako otvorenie novej možnosti poskytovania dotácií pre projekty s dominantnou komerčnou orientáciou, ktoré v ,tradičnom’ selektívnom mechanizme dotácií určených na podporu audiovizuálnej kultúry len ťažko môžu hodnotovo súperiť s obsahovo či štýlovo náročnejšími dielami.“

Jednou zo zásadných otázok pri novom nastavovaní programu bolo práve určenie minimálnej hranice preinvestovaných peňazí, ktorá by oprávňovala producenta žiadať o spätnú dotáciu. Šmatlák pripomína, že v niektorých krajinách takáto hranica neexistuje a mechanizmus podpory je závislý od rozpočtových možností daného programu. Ako dodáva, podmienky tunajšieho systému vznikali v spolupráci s producentmi a až ich zavedenie do praxe reálne ukáže, aký budú mať vplyv na audiovizuálne prostredie a dosah na štátny rozpočet. Fond totiž až na základe predložených projektov a ich oprávnených výdavkov žiada ministerstvo kultúry o vyhradenie konkrétnej sumy na pokrytie potrieb programu Podpora audiovizuálneho priemyslu. V porovnaní s mnohými inými programami obdobného zamerania však Šmatlák vidí výhody toho slovenského najmä v možnosti žiadať o spätnú dotáciu na súbor dvoch alebo troch diel zaregistrovaných ako jeden projekt. Táto možnosť figurovala v programe už predtým, znížením vstupnej hranice preinvestovaných prostriedkov však nadobúda atraktívnejšiu podobu. V tomto prípade môže producent získať dotáciu aj na diela, ktoré by samostatne nespĺňali požadovaný finančný limit.

Po splnení všetkých podmienok môže producent zažiadať o spätnú dotáciu jednorazovo až po dokončení celého projektu, ale aj po etapách – maximálne však raz za kalendárny štvrťrok. Prirodzene, do žiadosti sa nemôžu zahrnúť tie výdavky, ktoré boli uhradené z verejných peňazí.

Zástupcovia producentských združení úpravy v nastavení programu vítajú. Prezident Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA) Marian Urban hovorí: „SAPA spoluiniciovala už prvotné rozhodnutie o vytvorení systému automatickej podpory audiovizuálneho priemyslu formou návratnosti časti vynaložených prostriedkov na území Slovenska a súčasne niekoľko rokov iniciovala zmenu týkajúcu sa zníženia finančných limitov. Aktuálnu novelu považujeme nielen za zásadný prínos pre spolufinancovanie výroby audiovizuálnych diel na Slovensku, ale predovšetkým za šancu pre slovenské producentské subjekty získať ďalšie prostriedky na výrobu umelecky náročných a neľahko financovateľných audiovizuálnych diel. Táto systémová zmena nielenže predpokladá investície zahraničných produkcií na Slovensku, ale aj podmieni vznik ďalších úspešných slovenských filmov, oceňovaných na prestížnych festivaloch, ako aj úžitkových audiovizuálnych produkcií, ktoré v tomto roku hojne navštevujú v kinách slovenskí diváci. Posledným, ale nesmierne efektívnym prínosom je to, že zmenené podmienky môžu priniesť aj rozvoj investícií do technickej a technologickej infraštruktúry, ako aj zamestnanosti profesionálov, ktorí sa zaoberajú týmto druhom aktivít.“

Zmeny vníma pozitívne aj Asociácia nezávislých producentov (ANP), ktorá kritizovala pôvodné nastavenie programu s tým, že nebol využiteľný ani pre väčšinu európskych projektov. „Skutočnosť, že slovenský producent môže v prípade preinvestovania 150 000 eur, ktoré získal na film z iných ako verejných zdrojov (t. j. mimo prostriedkov z AVF a RTVS – čiže najmä zo zahraničných zdrojov), získať späť 20 percent, znamená, že sa stáva rovnocenným koprodukčným partnerom a získava na Slovensku akýsi tretí zdroj možného verejného financovania. Keď doteraz koproducenti stavali finančný plán na film, prihliadali i na to, v ktorej krajine môžu získať späť prostriedky z preinvestovaných zdrojov. A keďže slovenskí producenti na tento zdroj nedosiahli, realizácia sa presúvala do krajín, kde bol tento zdroj prístupný,“ vysvetľuje prezidentka ANP Zuzana Mistríková a pokračuje: „V Česku je poskytovanie služieb zahraničným produkciám jedna zo základných činností producentov. Prostredie tak dostáva možnosť rozvoja filmových profesií a investície do infraštruktúry. V minulosti hľadali českí producenti na Slovensku partnerov na realizáciu častí veľkých zahraničných projektov, pretože ich kapacita bola naplnená. Ale napokon sa obrátili na ďalšie krajiny, lebo u nás nevedeli garantovať potrebné finančné podmienky. Teraz už budú slovenskí producenti schopní mať spoločné projekty s českými partnermi i poskytovať služby priamo zahraničným produkciám. Domnievam sa, že novonastavený systém môže mať pozitívny dosah i na tvorbu televízií – vrátane súkromných.“

Svoje stanovisko prezentovala aj Asociácia producentov animovaného filmu prostredníctvom Kataríny Kerekesovej: „Ohlásené zmeny vo vyhláške o filmovom projekte vnímam pozitívne. Dôležitou zmenou je predovšetkým zníženie limitu povinných prefinancovaných neverejných výdavkov na filmový projekt. Hoci v súčasnosti stále nie je veľa takých projektov, ktoré hranicu 150 000 eur na Slovensku dosiahnu, verím, že ich bude stále viac aj v oblasti animovanej tvorby. Na druhej strane toto zníženie možno vyvolá masívnejší záujem o koprodukcie na Slovensku a ukáže sa, že je možné hranicu ešte znížiť a tým zatraktívniť aj pre nízkorozpočtové filmy alebo seriály.“

Zuzana Mistríková poznamenáva, že na efektívnejšiu spoluprácu so zahraničím treba rozvinúť aj zázemie mimo finančných stimulov. Naráža tým na plánovaný vznik Národnej filmovej agentúry, ktorá by mala pôsobiť ako samostatná organizačná zložka Audiovizuálneho fondu a fungovať na spôsob zahraničných „film commissions“. „Bude to akýsi vstupný sprievodca pre zahraničných záujemcov o koprodukciu alebo využitie filmových služieb na Slovensku. Poskytne im napríklad cenníky služieb, databázu lokácií, sprostredkovanie užitočných kontaktov a podobne,“ hovorí Martin Šmatlák. Tvrdí zároveň, že počas druhého polroku 2017 by sa mala vyriešiť otázka financovania agentúry, ktorá by mala byť pripravená začať činnosť tak, aby ju mohli predstaviť na budúcoročnom festivale v Cannes. K tejto téme sa preto čoskoro vrátime.

Daniel Bernát, Zuzana Sotáková
FOTO:
internet