FILIP ŠUSTEK

V rubrike Okno do sveta predstavujeme slovenské osobnosti z oblasti audiovízie, ktoré pôsobia v zahraničí. Tentoraz prinášame vyjadrenia Filipa Šusteka, ktorý žije v Montreale a pôsobí ako tvorca vizuálnych efektov. Za sebou má napríklad filmy Strážcovia galaxie, Teória všetkého, Exodus, Piráti Karibiku: Salazarova pomsta alebo najnovšie Blade Runner 2049.

Nedávno to bolo presne päť rokov od môjho odchodu zo Slovenska. V zahraničí som chcel pracovať už dlhší čas a práve vtedy sa zhodou okolností stretla dobrá príležitosť s priaznivou životnou situáciou, tak som sa rozhodol využiť to.

Na získavaní kontaktov v zahraničí som pracoval už niekoľko rokov pred odchodom – či už to bola moja účasť na svetových profesijných konferenciách, festivaloch a workshopoch, alebo úplne prozaicky – prostredníctvom internetu. V dnešnej dobe nie je žiaden problém skontaktovať sa so správnymi ľuďmi, pokiaľ človek naozaj chce a je vytrvalý.

Každý film, na ktorom som pracoval, bol zdrojom skúseností, každý mi otvoril dvere k niečomu novému. Nedôležité projekty neexistujú. Film, na ktorý som najviac hrdý, je môj posledný projekt Blade Runner 2049. Dokončil som ho len pred pár týždňami. Pracovať na filme, od ktorého sa toľko očakáva, je vždy výzva, tentoraz znásobená kultovým statusom prvého Blade Runnera. Nemôžem zachádzať priveľmi do detailov, ale na výsledok snahy celého tímu, ktorý som viedol, som nesmierne hrdý. Podarilo sa nám o kúsok posunúť technické aj umelecké hranice nášho odboru. Denis Villeneuve je skvelý spolupracovník s jasnou víziou a otvoreným prístupom k výrobe. Sám je nesmierne talentovaný a navyše vie, ako sa obklopiť najlepším možným tvorivým tímom a čerpať z jeho kvalít.

Vo všeobecnosti je tunajšia pracovná kultúra rýchlejšia a dynamickejšia ako tá slovenská. Konkurencia je obrovská tak medzi firmami, ako aj medzi jednotlivcami. Každý pracuje nonstop na sto percent, či už je to úplný začiatočník, ktorý práve vyšiel zo školy, alebo skúsený tvorca, ktorý má na stole Oscara. Dnes, keď sú v porovnaní s minulosťou nároky na postprodukciu exponenciálne vyššie a postprodukčný čas sa scvrkol na polovicu alebo aj menej, ani iná možnosť nie je. Nájdenie zdravej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom je veľmi ťažké a jej udržiavanie ešte ťažšie. No dá sa to!

Žiaľ, informáciu, na akom projekte pracujem teraz, nemôžem zverejniť. Môžem len povedať, že bude v kinách koncom roku 2018 a je to veľká kreatívna výzva.

Súčasnú slovenskú scénu sledujem len z diaľky. Mám základný prehľad o tom, aké filmy vznikajú, a som veľmi rád, že diváci na ne chodia. Žiaden slovenský film som však už dlhší čas nevidel. A v pracovnom kontakte so slovenským prostredím nezostávam z viacerých dôvodov. Jednak som fyzicky relatívne ďaleko a Slovensko navštevujem veľmi sporadicky, zhruba raz za dva roky. Ak by však ani toto nebolo prekážkou, v slovenských filmoch sa zatiaľ vizuálne efekty nevyužívajú v takej miere, aby na nich bola pre mňa práca. Som však presvedčený, že to sa raz zmení.

spracovali: Kristína Aschenbrennerová, Daniel Bernát
FOTO:
archív F. Šusteka