Nina

Medzi dvomi životmi

Pred štyrmi rokmi získal na MFF Karlove Vary zvláštne uznanie poroty v súťaži Na východ od Západu za svoj hraný debut Zázrak. Na začiatku tohto leta uviedol v tej istej sekcii svoj ďalší film – hranú drámu Nina. V septembri ju režisér Juraj Lehotský predstaví aj slovenskému publiku.

„Psychológovia hovoria, že rozvod je malá smrť rodiny. Často sa naň pozeráme len vlastnými, dospelými očami. Preto som chcel vplávať do života dieťaťa, pochopiť ho a prežiť jeho pocity v neľahkom období rozchodu rodičov. Našou túžbou bolo nakrútiť citlivý ponor do detského myslenia konfrontovaný so svetom nás dospelých,“ hovorí pre Film.sk Juraj Lehotský. Hlavnou hrdinkou jeho snímky je dvanásťročná Nina. Keď sa najsilnejšie putá v jej živote náhle začnú pretŕhať, má pocit, že otec i mama myslia len na seba. Cíti sa opustená a oklamaná. Jedinou istotou je pre ňu plávanie – dáva jej pocit pokoja a opory. No keď je jej účasť na plaveckých pretekoch ohrozená, rozhodne sa pre radikálny krok.

„Uvedomovali sme si, že v téme nie sme originálni. Ale vnímali sme, že okolo nás žije veľa rodín, ktoré sa rozpadávajú. A akosi sa stáva bežným, že dieťa prestane mať jednu rodinu, jeden pevný základ, jeden domov. Začína žiť dva životy v dvoch domovoch, oddelene u mamy a u otca. Ako to však dieťa prežíva? Ako sa cíti?“ pýtal sa na začiatku režisér, ktorý na filme spolupracoval so scenáristom Marekom Leščákom. „Obaja máme deti. Keď sme písali film, veľmi intenzívne som vnímal tie svoje, ich prežívanie, a snažil som sa to čiastkovo zapracovať do filmu. Chvalabohu, mám kompletnú rodinu, ale takisto som zažil krízovejšie situácie vo vzťahu. Čiže som tak trochu čerpal aj sám zo seba,“ pokračuje Lehotský a hovorí, že pri tvorbe sa rozprávali aj s partnermi, ktorí prechádzali rozvodom. Niektorí si aj veľmi ublížili a stratili nad sebou kontrolu, čo si nakoniec odnieslo ich dieťa. „Nechceli sme moralizovať ani kriminalizovať rozvod. Chceli sme len ukázať, ako veľmi je pre život dieťaťa dôležitá rodina. A ako to môže dopadnúť, ak sa nám dospelým, tým, ktorí majú byť pre dieťa bezpečným prístavom, vymknú veci spod kontroly. Zároveň sa snažíme vypichnúť drobnosti, ktoré sú také dôležité vo vzťahu, v spolužití s dieťaťom a ktoré, žiaľ, často prehliadame,“ objasňuje režisér. V Nine chcel hľadať odpovede a premýšľať nad témou lásky, nenávisti a schopnosti odpúšťať.

„Rovina súťažného plávania utvárala charakter Niny, jej húževnatosť, túžbu po víťazstve. Je to metafora jej boja o rodičov, o to, čo milovala a čo stráca. A súčasne je pre ňu voda svetom, kam uniká, aby mohla chvíľu žiť radostne, voda odplaví jej zármutok.“ Do hlavnej postavy obsadil Lehotský Bibianu Novákovú, ktorú objavil na kastingu. „Bolo to dosť prekvapivé. Na kasting chodia väčšinou deti, ktoré chcú veľmi hrať, a tak aj hrajú. Alebo tam chodia rodičia, ktorí chcú, aby ich deti hrali. Zriedkavejšie sa objavia deti s niečím vnútorne silným a vyspelým. Bibiana sa venovala herectvu v dramatickom krúžku, ale to pre nás nebolo podstatné. Už na kastingu sme si prekvapivo dobre rozumeli a hneď som pochopil, že má potenciál na civilné herectvo a dokáže pôsobiť pravdivo. Videl som, že vie byť jemná, no súčasne zvládnuť aj vypäté situácie. V konečnom dôsledku stojí celý film na nej.“ Až postupom času sa Juraj Lehotský dozvedel, že aj jej rodičia sa rozviedli, hoci v tomto prípade prebiehal rozchod inak ako vo filme. Aj preto spolu komunikovali otvorene a priamo.

V úlohách hrdinkiných rodičov sa predstavia Petra Fornayová a Robo Roth, ktorý hral aj v snímke Zázrak. „Petra je tanečníčka a režisérka, má v sebe pravdivosť, citlivosť. A aj akýsi druh rebelstva a vzdoru. Navyše je zaujímavá a neobjavená. Do scenára nám prihrala aj ďalší rozmer – svoju vlastnú profesiu. Matku sme teda vymodelovali ako ženu, ktorá miluje hudbu a tanec, ale z existenčných dôvodov musí robiť v Rakúsku na benzínovej pumpe, kde si s kolegom buduje nový vzťah. Fascinoval ma ten pohľad, keď dieťa vie, čo rodič miluje, a súčasne cíti jeho frustráciu.“ Otec Niny je zase žeriavnik, no nie je to „len“ obyčajný robotník. „Nezapadá do toho prostredia, má rád hudbu a chcel by robiť niečo iné. Snažil som sa nájsť v Robovi to, čo je vlastné jeho reálnej osobnosti a stretáva sa to s našou postavou,“ dodáva Juraj Lehotský s tým, že kľúčovou ambíciou bolo pre neho vytvoriť film tak, aby sa do diváka zapísal ako skutočnosť. Aj preto sa usiloval o surovejší výraz namiesto ľúbivých obrázkov.

Nina (r. Juraj Lehotský, Slovensko/Česko, 2017)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: celkový rozpočet a podporu z RTVS sa do uzávierky Film.sk nepodarilo zistiť, podpora z Audiovizuálneho fondu: 254 700 eur
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP a blu-ray

Zuzana Sotáková
FOTO: Film Europe Media Company

Out

Cesta k moru ako krok k sebe

Bola asi jedna hodina ráno, len pár hodín pred oficiálnou tlačovou konferenciou, keď sa dozvedel, že jeho celovečerný debut vybrali do súťažnej sekcie Un certain regard na najprestížnejšom filmovom festivale sveta. Správa z Cannes odštartovala kolotoč telefonátov a gratulácií, ale priniesla aj výzvu dokončiť zvukovú postprodukciu filmu za jediný mesiac. Pre slovenského režiséra Györgya Kristófa bol Out kartou, na ktorú stavil niekoľko rokov života a všetko, čo mohol. Podľa neho je však ešte predčasné hodnotiť, čo mu uvedenie na áčkovom festivale prinieslo.

Pri otázke, čo treba spraviť, aby ste dostali svoj film do Cannes, sa len pousmeje. „Je to jednoduché. Pošlete film, v našom prípade to bol dokonca hrubý strih, a o pár týždňov dostanete odpoveď. A potom sa vám život buď zmení, alebo nie,“ hovorí pre Film.sk György Kristóf, ktorý sa s týmto projektom zúčastnil na festivale už dva roky predtým v rámci podujatia Cinéfondation LʼAtelier.

Vzniku snímky Out predchádzali Kristófove pokusy o krátky film, z ktorých sa nakoniec vykľul celovečerák. Scenár vyvíjali s Eszter Horváthovou a Gáborom Pappom niekoľko rokov. „Prešli sme s ním rôzne workshopy. Pri podpore v Maďarsku navyše získavate aj konzultanta a pracujete na scenári s ich dramaturgmi,“ ozrejmuje Kristóf. Asi po dvoch rokoch sa dostal do bodu, keď si uvedomil, že scenár musí z hľadiska štýlu výrazne prerobiť. Vtedy sa doň dostalo viac absurdného humoru s nadsádzkou a zbavil sa klišé sociálnych drám. To sa premietlo aj do výberu lokácií či hercov. „Nič také smiešne som predtým nerobil. Prvé verzie scenára boli dramatickejšie, depresívnejšie. V nich hlavná postava na konci umrela, teraz sa vo filme usmieva. V tom procese vývoja som v istej chvíli pochopil, že sa treba posunúť, a toto bola cesta, ako na to.“ Do hlavnej úlohy pôvodne hľadali veľmi vysokého muža, ktorý by sa im nevošiel do záberu a všade by sa vyčleňoval. Takého herca síce nenašli, ale natrafili na Maďara Sándora Terhesa. Ten sa pre úlohu Ágostona foneticky naučil slovenské aj ruské dialógy.

Ágoston je slovenský Maďar v stredných rokoch, ktorý vo filme putuje naprieč krajinami postkomunistickej Európy. Prekvapivé rozhodnutie vydať sa na túto cestu je jeho vzdorom proti monotónnosti a nenaplnenosti života. Príbeh Ágostona, ktorý po strate práce vo východoslovenských elektrárňach necháva doma ženu a dcéru a vydáva sa do Lotyšska za prácou v prístave a za vytúženým morom, má isté paralely so životom Kristófa. Sám žil a pracoval v niekoľkých krajinách, a ako hovorí, teraz sa doma necíti nikde. Najprv študoval filozofiu v Maďarsku a spolupracoval na viacerých tamojších filmoch (napríklad s Ildikó Enyedi), potom šiel študovať réžiu na FAMU do Prahy, odtiaľ odišiel s manželkou do Rigy. Do jeho filmu sa tak dostala aj esencia života z východnej a zo strednej Európy.

Kristóf si za hrdinu príbehu nezvolil svojho rovesníka, ale staršieho muža. „Takto majú vykresľované situácie väčšiu váhu. On z domu neodíde pre nejakú sociálnu nevyhnutnosť, ale preto, že v živote nebol pri mori a túži niečo zažiť. Chcel som hovoriť o nenaplnených životoch, o ľuďoch, ktorí sa v tom veku hľadajú, aby sa nebáli urobiť krok k sebe.“ Keď Ágoston príde do Lotyšska, zistí, že sa stal obeťou podvodu. Odmietne sa však poddať osudu. „Ten film vlastne utvára stretávanie Ágostona s vedľajšími postavami. Každá z nich má svoj vlastný svet a príbeh, no a dokopy tvoria môj pohľad na súčasnosť a na spoločnosť, ktorá dostala Ágostona do danej situácie,“ vysvetľuje Kristóf, ktorý chcel vykresliť, ako jeho hrdinu vedú okolnosti stále viac a viac na okraj spoločnosti.

Námet a prvú synopsu dal dokopy rýchlo, no celý proces vzniku filmu až po jeho premiéru trval päť neľahkých rokov. „Keď človek píše jednostranovú synopsu, vlastne si ani neuvedomuje, čo všetko ho potom bude čakať z hľadiska produkcie. Ja som si myslel, že všade mám nejaké zázemie, všade z filmu trošku poskladáme a bude to jednoduché. Nakoniec to také jednoduché nebolo.“ Náročné nebolo len zháňanie financií, ale najmä nakrúcanie, ktoré sa rozdelilo na dve časti. Prvú absolvovali v Lotyšsku a Estónsku, o rok neskôr – už s iným štábom – natáčali na Slovensku a v Maďarsku. Dokopy mali asi 25 filmovacích dní.

Pre Györgya Kristófa bola okrem príbehu dôležitá i vizuálna stránka. „Aj týmto spôsobom som chcel zadefinovať, čo si o filme myslím. Zásadná bola práca s kameramanom Gergelyom Pohárnokom. Hľadali sme také lokácie, ktoré sú už samy osebe silné, aby ich nebolo treba nejako extrémne prerábať na mieste alebo v postprodukcii. A súčasne sme chceli miesta, ktoré majú v sebe akúsi podivnosť, vtip, humor,“ dodáva režisér, ktorý už dnes premýšľa nad novými projektmi – napríklad nad tanečným sci-fi trilerom o politickej situácii v strednej Európe po Nežnej revolúcii alebo nad filmom odohrávajúcim sa v New Yorku počas známeho výpadku elektriny v roku 1977.

Out má za sebou uvedenie v Maďarsku aj vstup do francúzskej distribúcie, slovenská distribúcia sa začne v septembri v rámci prehliadky Projekt 100.

Out (r. György Kristóf, Slovensko/Maďarsko/Česko, 2017)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 190 000 eur – podľa evidencie audiovizuálnych diel v SFÚ (podpora z Audiovizuálneho fondu: 380 000 eur + 10 000 eur na účasť v Cannes, podporu z RTVS sa do uzávierky Film.sk nepodarilo zistiť)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP a DVD

Zuzana Sotáková
FOTO: Sentimentalfilm

Červená

Splatený dlh

V poslednom čase upriamuje viacero dokumentárnych filmov pozornosť na životy ženských osobností pod vplyvom dobových kontextov. Spomeňme napríklad Zkázu krásou o Líde Baarovej, Návrat do horiaceho domu, venovaný hrdinke SNP Chavive Reickovej, alebo cyklus Prvá. Do tejto línie sa v septembri zaradí aj koprodukčný dokument Olgy Sommerovej Červená.

„Keď sa Soňa Červená objaví v spoločnosti, je isté, že vstúpil niekto. Hovorí sa tomu charizma, ktorou oplývajú originálne osobnosti, za ktorými sa týči vynikajúce dielo,“ hovorí Sommerová o protagonistke svojej novinky. Česká operná speváčka a herečka si musela na filmové spracovanie svojho života počkať. Až porevolučné roky umožnili, aby sa opäť rozprávalo o tých, ktorí domovinu počas socializmu opustili. Režisérka spolupracovala s Červenou prvý raz v roku 2005 pri projekte Moje 20. století a neskôr pri jednej časti cyklu 13. komnata. „Zoznámila som sa s ňou po jej návrate z tridsaťročnej emigrácie a štyridsaťročnej neprítomnosti v rodnej Prahe, keď česká kultúrna verejnosť začala postupne odkrývať jej svetovú spevácku kariéru, ktorá predstavuje sto operných rolí v piatich tisíckach vystúpení na javiskách piatich kontinentov.“ Vďaka rokom spolupráce sa Sommerovej napokon naskytla príležitosť na komplexné zmapovanie nevšedného života českej emigrantky v podobe celovečerného dokumentu, ktorý za Slovensko koprodukovala spoločnosť PubRes. „Film som koncipovala ako príbeh Soniných malých dejín ovplyvnených veľkými európskymi dejinami 20. storočia. Jej otca ako intelektuála deportovali do koncentračného tábora v Terezíne, matku zase z politických dôvodov do Ravensbrücku. Soňa neskôr unikla pred svojimi prenasledovateľmi do východného Berlína, kde dostala angažmán v Štátnej opere. Komunistickej perzekúcii sa nepoddala a vybojovala si svetovú kariéru nielen svojím talentom, ale aj neuveriteľnou drinou a disciplínou. A ja som chcela splatiť ten dlh, vzdať poctu umelkyni, ktorá bola na tridsať rokov vymazaná z povedomia svojho národa, a predviesť Sonino umenie,“ objasňuje Olga Sommerová.

Silný životný príbeh však ako dôvod na nakrútenie dlhometrážneho filmu nemusí vždy stačiť. V tomto prípade protagonistka prispela do procesu tvorby aj svojím kreatívnym myslením a vzácnymi materiálmi. „Soňa je žena mnohých schopností, jednou z nich je neustály prúd nápadov. Teda aj pre môj film. Veľmi mi pomohla i tým, že je starostlivá archivárka, preto som od nej mala množstvo fotografií a dokumentov. A to, že je herečka, bolo pre mňa úľavou, pretože presne pochopila, čo v jednotlivých scénach chcem. Stala sa mojou priateľkou, mám ju rada a vážim si ju aj preto, že si napriek dejinným turbulenciám zachovala česť a noblesu.“

Červená (Červená, r. Olga Sommerová, Česko/Slovensko, 2017)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 135 000 eur
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP a DVD

Lea Krišková ( absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: PubRes

Křižáček

Minimalistické stredoveké roadmovie

Rok 2017 je pre slovenskú kinematografiu mimoriadne úspešný. Okrem vysokej návštevnosti v kinách sa slovenské filmy nestratili ani na medzinárodných festivaloch. A popri cenách pre snímky s majoritnou slovenskou účasťou získali významné trofeje aj minoritné koprodukcie. Do tejto druhej kategórie sa nedávno zaradil titul Václava Kadrnku Křižáček, ktorému udelili na 52. MFF v Karlových Varoch Veľkú cenu Krištáľový glóbus.

Ústredným motívom stredovekého roadmovie Křižáček, ktoré za slovenskú stranu koprodukovala spoločnosť Artileria, je pátranie otca (Karel Roden) po synovi Jeníkovi (Matouš John). Ten sa v jedno skoré ráno rozhodol vydať na vlastnú križiacku výpravu do Svätej zeme. Predlohou filmu bola báseň Jaroslava Vrchlického Svojanovský křižáček. Kadrnka však počiatočnú fázu scenáristickej prípravy filmu opísal ako oslobodzovanie sa od literárnosti, väčší dôraz kládol na filmovú reč než na dialógy. Obraz je teda dominantný a prostredie má odrážať vnútorný stav otca na ceste za strateným synom. Priestorovú koncepciu snímky pripravoval Kadrnka v spolupráci s výtvarníkom Danielom Pitínom (inšpirovali sa aj textami Gastona Bachelarda). Celý film sa natáčal na juhu Talianska, začínalo sa v Gargane, pokračovalo v okolí Fasana a Ostuni, potom v Altamure, okolo Gallipoli až do Kalábrie. Poslednou zastávkou bola Sardínia, na ktorú sa viaže jedna z legiend o detskej križiackej výprave. Kadrnka pripomína, že historici nemajú jasno v tom, či sa takáto výprava vôbec uskutočnila, ale pre neho nie je zodpovedanie tejto otázky dôležité. „Motív detskej krížovej výpravy vnímam ako metaforu čistého ideálu, panenskej viery, ktorú dnes už nemôžeme poznať ani chápať,“ hovorí režisér. „My sme s týmto motívom pracovali veľmi opatrne, nechcel som, aby bol v prvom pláne. Detská krížová výprava je v pozadí, zahalená tajomstvom, tak je to správne.“

Kadrnka sa vyhýba naturalizmu, blízke je mu metaforické vyjadrovanie, ktoré odráža niečo osobne precítené. Verí, že dielo sa má odvíjať samo od seba a do seba aj zapadať, že je ako monolit. A zároveň je mu vzdialená angažovanosť filmu a aktualizačné tendencie.

Křižáček nadväzuje na Kadrnkov debut Osmdesát dopisů (2011) a tieto dva filmy majú spolu s režisérovou pripravovanou snímkou Zpráva o záchraně mrtvého tvoriť voľnú trilógiu na tému absencie milovaného. Václav Kadrnka je vďaka svojmu špecifickému rukopisu považovaný za ojedinelý zjav českej kinematografie. V roku 2012 mu na odovzdávaní Cien českej filmovej kritiky udelili ocenenie v kategórii objav roka – bolo to ešte na základe filmu Osmdesát dopisů. O dva roky neskôr už získal s Křižáčkom Eurimages Development Award za najlepší projekt koprodukčného trhu NCN na filmovom festivale v Ríme. A čo by chcel Kadrnka svojou dlho pripravovanou novinkou ponúknuť publiku? „Čistota, symetria, kontemplácia, mlčanlivosť a tajomstvo je to najviac, čo vám ako filmár môžem dať.“

Křižáček (Křižáček, r. Václav Kadrnka, Česko/Slovensko)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 40 000 000 Kč – približne 1 534 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 150 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP a DVD

Adam Straka ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: Artileria

Záhradníctvo: Dezertér

Druhá životná skúška jednej rodiny

Tragikomédia o znárodňovaní luxusného pražského kaderníctva Dezertér je prostrednou časťou koprodukčnej trilógie Záhradníctvo tvorivého tandemu Jan Hřebejk a Petr Jarchovský. Do slovenských kín vstupuje tento mesiac.

Po skončení vojny sa z koncentračného tábora vracia majiteľ noblesného kaderníckeho salónu Valentino Otto Bock (Jiří Macháček) a spolu s manželkou Elou (Gabriela Míčová) a jej sestrami Bedřiškou (Klára Melíšková) a Vilmou (Aňa Geislerová) sa s ohromným úsilím púšťa do realizácie svojho sna. Lenže prichádza február 1948 a s ním komunistický prevrat. Ottovu firmu vyvlastní štát a jemu sa po druhý raz v živote rozpadáva svet.

„Otto je postava husto ,opestrená’ niekoľkými odlišnými životnými etapami a fatálnymi zvratmi, až som sa po prvom prečítaní scenára musel pýtať, či je to aj v tejto scéne stále tá istá postava ako v tých predošlých. To však znamená, že pre herca je takáto postava napísaná vďačne. Takže náročnosť jej stvárnenia je potom spojená hlavne s tým, aby človek dokázal všetky tie rozličnosti a odlišnosti prepojiť a nepremárniť. V každom prípade, omnoho náročnejšie by bolo stvárniť muža, ktorému by sa žiadne fatálne zvraty nediali,“ vyjadril sa predstaviteľ hlavnej postavy Dezertéra Jiří Macháček, ktorý vidí Otta ako podnikavého a pracovitého človeka, no vnútri veľmi krehkého. „Je to nepoučiteľný životný optimista, hoci niekoľkokrát zlomený osudom, nikdy by si nepriznal vlastný pád alebo prehru.“ Film sa odohráva v rokoch 1947 až 1953 a čerpá z osobných príbehov Jarchovského rodiny, ale zároveň funguje ako univerzálnejší odkaz na život českej spoločnosti v pohnutých časoch. Záhradníctvo rozpráva kus českých dejín na príbehu jednej rodiny, teda tú najintímnejšiu súčasť daného obdobia našej histórie. Mne sa hneď pri čítaní scenára začali vybavovať spomienky na rozprávanie mojich dedkov a babiek, na to, aké to bolo počas vojny a tesne po nej. Ako hovorí Petr Jarchovský, my sme posledná generácia, ktorá to mohla počuť ešte priamo z ich úst. To bolo pre mňa hneď od začiatku asi to najpríťažlivejšie,“ dodal Macháček.

Nádej a pád jeho postavy sa premieta aj do architektúry filmu, o ktorú sa postaral Jan Kadlec. Záhradníctvo je zložené z troch filmových svetov. V tom druhom je to svet kaderníka Otta, ktorý si postavil vilku v novovznikajúcej vilovej štvrti niekde v Prahe. Je však hlavne majiteľom okázalého kaderníctva v centre Prahy. Otto urobil všetko s vedomím, že zakladá podnik pre mnoho budúcich generácií. Ale jeho veľkorysé kaderníctvo – živnosť – život zabavil štát, a tak sa svet zakladateľa budúcej tradície mení na ľudskú tragédiu. Jeho rodinný dom je postavený ako osamotený artefakt na holom kopci s obrovským horizontom, bez akejkoľvek okolitej vegetácie. S postupom príbehu nijako nie luxusný, ale inak nový a čistý domček chátra a zapadáva do mesta vznikajúceho navôkol, až sa nakoniec stratí a splynie s okolitou šeďou,“ priblížil Kadlec. Po Dezertérovi vstúpi v novembri do našej kinodistribúcie záverečný diel rodinnej ságy – romantická komédia Nápadník.

Záhradníctvo: Dezertér (Zahradnictví: Dezertér, r. Jan Hřebejk, Česko/Slovensko/Poľsko, 2017)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 493 003 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 70 000 eur, podpora z RTVS: 80 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
FOTO:
Forum Film