Ladislav Volko

sociológ, publicista

Nedávno vyšla informácia, že tohtoročná návštevnosť slovenských filmov v kinách už prekročila hranicu milión divákov. Keď sme v SFÚ s kolegom Jozefom Majchrákom realizovali sociologický výskum Súčasná kultúra filmového diváka na Slovensku (1980), naším tajným zámerom bolo poukázať aj na to, aký je rozdiel medzi proklamovanými heslami a realitou filmovej kultúry. Vychádzali sme aj z literatúry autorov, ktorí boli buď vyslovene zakázaní, ako Ivan Sviták, alebo polozakázaní, napríklad Ivo Pondělíček alebo Karel Morava. Veľkou inšpirátorkou nám bola spoločenskovedná spisba 60. rokov. Výskum sme síce realizovali, ale jeho zistenia sme už neaplikovali v širších súvislostiach. Základná otázka vtedy, dnes i v budúcnosti bola, je a bude: Aký je slovenský divák? O odpoveď sa pokúsil aj výskum v roku 2002. Totožnosť výsledkov s tými našimi sa ukázala v žánrovej preferencii: najobľúbenejším žánrom bola veselohra – komédia, potom dobrodružné filmy a na treťom mieste drámy – psychologické príbehy.

Medzičasom do audiovizuálneho a mediálneho kontextu prudko vstúpil internet a zmenili sa nielen preferencie diváka, ale aj to, čo ich určuje – teda najmä hodnotové orientácie. To, čo Zygmunt Bauman nazval tekutou modernitou, nás totálne presiahlo, rozhádzalo istoty, stabilita a trvanie stratili svoj význam, nie sú považované za hodnotu. Hodnotou je neraz to, čoho si konzumentom, a nie to, čo vytváraš. Včerajšok mladú generáciu poväčšine nezaujíma, nemá (nechce mať) kultúrny a historický spätný pohľad. Kvalita vzdelávania ustúpila kvantite. Virtuálna realita a rozvíjanie virtuálnych vzťahov sú, ako pripomína Bauman, aj formou narkotika, ale môže to byť aj útek pred samotou i kompenzácia pocitu vnútornej vyprahnutosti. Nadbytok informácií, ktoré neraz nevieme spracovať, nás nenúti prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Konformita, stádovosť, demagógia... A predsa sú aj ostrovy pozitívnej deviácie. Napriek všetkému a naprieč všetkým. Ak zostaneme pri filme: nakrúca sa viac kvalitných filmov, slovenský divák sa začal viac zaujímať o domácu tvorbu, vznikajú nové filmové kluby, kvalitnejšie televízne programy (dúfajme...) s uvádzaním filmov s diskusiami, čoraz viac internetových stránok venovaných filmom...

Filmový divák je vždy taký, aká je realita. Bolo by hádam načase spoznať ho bližšie, napríklad sociologickým výskumom, a sledovať ho systematicky z rôznych aspektov. Nedá mi: pozrite sa na deti v predškolskom veku, ako a na čo sa hrajú. Predznamenávajú svet, v ktorom nám príde žiť.