Neviditeľné dejiny dokumentaristov

Všetko ľudské im bolo blízke

Ako dlhodobý dramaturg, režisér a publicista má Rudolf Urc zhromažďovanie a kompozičné využitie materiálu v malíčku. V knihe Neviditeľné dejiny dokumentaristov využil svoje zážitky ako základný konštrukčný materiál na jedinečné profily výrazných spolutvorcov rozmachu slovenského filmového dokumentu. Pamäť mu osedlávali z hojnosti tvorivých impulzov a skúseností a z prajnosti kolegiálnych a kamarátskych vzťahov.

Plasticite výslednej mozaiky nahráva odborná rôznorodosť prezentovaných osobností – v prostredí slovenského krátkeho filmu socialistickej éry sa ocitneme v spoločnosti scenáristov a režisérov (Vlado Kubenko, Pavol Sýkora, Otakar Krivánek, Štefan Kamenický), kritika (Pavel Branko), hudobného skladateľa (Ilja Zeljenka), kameramana (Alexander Strelinger), historika (Jozef Jablonický) aj dramaturgičky (Marcela Plítková-Jurovská). Deväť húževnatých z rokov vlády jednej strany a jej mocenských metamorfóz, po páde režimu zneistených náporom štrukturálnych, organizačných a technologických zmien. Charakteristiky a reminiscencie oživujú autentické svedectvá, umiernene tónované privátnymi odtieňmi. Nanajvýš úctivé spomínanie zaznamená aj pochybenia, v zložitom kontexte ich však nemieni súdiť.

Celou knihou sa zároveň vinie samostatne nevytýčený desiaty portrét –  autoprojekcia spomínajúceho Rudolfa Urca, ktorá je akoby skladačkovo obsiahnutá v súbore všetkých deviatich profilových kapitol. Je v nich totiž ako svedok, spolutvorca alebo člen komunikačnej interakcie transparentne prítomný, do prezentácie života a práce svojich druhov vkladá to najsubjektívnejšie a pritom dokumentačne najcennejšie – reflexiu vlastného zmýšľania a konania aj interpersonálnych vzťahov. Silu ilustratívneho dokladu preukazujú v poznámkach citované dokumenty – recenzie (napríklad od niekdajšieho českého špecialistu na slovenský krátky film Antonína Navrátila), referáty, korešpondencia. Keďže u väčšiny portrétovaných sa autor zmieňuje o ich zmysle pre humor, v niekoľkých priblížených replikách alebo zážitkoch narazíme aj na jeho stopy.

Urc si ctí „vznešené poslanie dokumentaristu“, ktoré tvorca nasleduje svojím svedomím. Zvláštne peripetie prinášala filmárom vôľa zmocniť sa výziev pri sociálnych alebo historických témach, ktoré oni sami vnímali ako horúce, no kontrolné orgány ako háklivé, až nebezpečné. Za viacerými krátkymi filmovými dokumentmi je množstvo prípravnej a realizačnej práce, osobného zaujatia, zanietenia, guráže a vervy.

Kniha približuje aj korigovanú, no v systéme direktív a reštrikcií rezistentnú vieru tvorcov v spoločenský ideál, ľudský potenciál a vlastný čistý štít, ale aj „vyúčtovania“ od štátostrany v podobe profesionálnych degradácií. Pripomenie i mimopolitické dobové intencie, najmä existenciu nezasiahnutú digitalizačným rozmachom a jeho nástrahami. Hlavne je však chválou vzostupu domácej dokumentárnej tvorby v šesťdesiatych rokoch. A silne zvyšuje chuť dočkať sa jej opätovného odkrytia, či už v kinách, na DVD, na internete, alebo v televíznom vysielaní. Urcov edične záslužný trvalý odkaz našiel nateraz vizuálnu podporu aspoň v zhruba 150 vhodne vybraných sprievodných fotografiách.

Peter Ulman ( filmový publicista )

Filmové publikácie

Jean Desmet’s Dream Factory. The Adventurous Years of Film (1907–1916)
Marente Bloemheuvel, Jaap Guldemond, Mark-Paul Meyer

(EYE Filmmuseum, Amsterdam 2014, Universitätsverlag Konstanz, Konstanz 1994, 161 strán)

Katalóg, ktorý vyšiel pri príležitosti výstavy v holandskom filmovom múzeu EYE Filmmuseum, prináša pohľad na obdobie, ktorému sa vo filmovej histórii často nevenuje dostatočná pozornosť, je však veľmi zaujímavé nielen z hľadiska technologického a umeleckého vývoja, ale aj z hľadiska zmien v postavení filmu a s tým súvisiacich premien distribučných stratégií. Jedným z významných distribútorov bol aj Jean Desmet, ktorý po sebe zanechal archív obsahujúci 933 filmov z rokov 1907 až 1916. Príklady z tohto archívu využili autori knihy a zároveň kurátori filmového múzea ako základ jednotlivých štúdií, venovaných rôznym aspektom kinematografie tejto hľadačskej éry, ktorá bola zároveň zlatým vekom experimentu.

Fantasia of Color in Early Cinema
Tom Gunning, Joshua Yumibe, Giovanna Fossati, Jonathon Rosen
(EYE Filmmuseum, Amsterdam University Press, Amsterdam 2015, 287 strán)

Holandské EYE Filmmuseum vydalo aj ďalšiu publikáciu venovanú ranému obdobiu kinematografie a predovšetkým významnej úlohe, akú v ňom zohrávala farba, často v rozpore s našimi predstavami a najmä s podobou, v akej sa k nám dostávajú archívne filmy z tohto obdobia dnes. Kniha stojí hlavne na veľkom množstve kvalitných reprodukcií, ktoré čitateľovi priblížia kreativitu a fantáziu autorov prvých farebných filmov. Ich doplnkom sú štyri štúdie, v ktorých sa analyzujú rôzne podoby práce s farbou v ére ranej kinematografie a opisujú technológie využívané v tomto období – od ručného kolorovania cez používanie rôznych šablón až po tónovanie a virážovanie. Štúdie sa zároveň sústreďujú na problémy, ktoré so sebou prináša reštaurovanie a archivácia týchto filmov.

Monika Mikušová