Nemecká jeseň v Bratislave

V septembri sa začína v Kine Lumière v Bratislave rozsiahla prehliadka Nemecká jeseň, ktorá predstaví tvorbu režisérskych osobností nového nemeckého filmu. Na Slovensko pri tejto príležitosti zavíta aj filmový historik a teoretik Thomas Elsaesser, odborník na danú tému, ktorý bude mať 2. októbra prednášku na VŠMU. Súčasne vyjde kniha Nemecká jeseň, ktorá bude obsahovať okrem iného rozhovory s tvorcami a hercami prepojenými s týmto kinematografickým fenoménom. Prehliadka potrvá až do decembra.

Obdobie nového nemeckého filmu bolo podľa kurátora celého projektu Michala Michaloviča z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu zvláštne a mimoriadne dynamické nielen v kinematografii, ale v celej nemeckej spoločnosti. „Približne v druhej polovici 60. rokov sa postupne začala dostávať k slovu generácia tvorcov, ktorí reagovali na najživšiu nemeckú prítomnosť, no zároveň nezatvárali oči pred katastrofickými udalosťami druhej svetovej vojny. V istom zmysle je nový nemecký film rozkročený práve medzi týmito dvomi pólmi,“ hovorí Michalovič. „Tie filmy však neboli obrátené len dovnútra, dokázali osloviť a zaujať aj medzinárodné publikum. Akýmsi pomyselným zavŕšením tohto trendu je Zlatá palma a Oscar za najlepší cudzojazyčný film pre Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa, na ktorom spolupracoval pôvodom slovenský kameraman Igor Luther a jednu z hlavných mužských postáv vytvoril Poliak Daniel Olbrychski.“

Prvá časť prehliadky Nemecká jeseň je venovaná Alexandrovi Klugemu, ktorý sa vo februári tohto roku dožil 85 rokov. V septembri uvidia diváci v Kine Lumière šesticu jeho filmov (prvý z nich sa premietne 12. 9.), celkovo však prehliadka obsahuje štrnásť titulov, ktoré Kluge nakrútil sám alebo v spolupráci s inými režisérmi v rokoch 1966 až 1988. „Kluge bol nielen mimoriadne plodný tvorca, ale aj signatár tzv. Oberhausenského manifestu z roku 1962, lobista v oblasti filmovej legislatívy a angažoval sa i v oblasti filmového vzdelávania,“ vysvetľuje Michalovič. Zo septembrového programu prehliadky špeciálne upozorňuje na Klugeho dlhometrážny debut Rozlúčka so včerajškom. „V tomto filme a takisto napríklad v titule Príležitostná práca otrokyne Kluge nastoľuje pálčivé otázky a otvára aktuálne problémy vtedajšej nemeckej spoločnosti, ako sú vzťah medzi minulosťou (dejinami) a prítomnosťou, postavenie ženy v spoločnosti, interrupcie. Možno ešte viac než ako eseje pôsobia jeho filmy – často využívajúce komentár mimo obrazu – ako ,zápisníky‘, kde nejde ani tak o vyrozprávanie uceleného príbehu, ako skôr o vyjavenie procesu myslenia, pričom myšlienky sa rozbiehajú mnohými smermi,“ ozrejmuje Michal Michalovič a v tejto súvislosti dodáva, že o filme Rozlúčka so včerajškom aj o širších súvislostiach Klugeho tvorby bude v Bratislave 2. októbra prednášať profesor Thomas Elsaesser.

Celá prehliadka potrvá až do decembra a jej druhá časť má voľne nadviazať na tú prvú. V rámci nej sa uvedú dve pásma krátkometrážnych filmov signatárov Oberhausenského manifestu i výber z filmovej tvorby režisérov Rainera Wernera Fassbindera, Wernera Herzoga, Volkera Schlöndorffa, Wima Wendersa, Herberta Achternbuscha, Petra Fleischmanna či Wernera Schroetera.

Jedným z impulzov na vznik celého projektu bolo podľa Michala Michaloviča aj to, že na dielach nového nemeckého filmu spolupracovali i herci alebo tvorcovia z krajín strednej Európy vrátane Slovenska. Niektorí z nich sa podelili o svoje skúsenosti v rozhovoroch, ktoré vyjdú v knihe Nemecká jeseň. Za Slovensko v nej figuruje herečka Jana Plichtová, ktorá účinkovala v snímke Wernera Schroetera Deň idiotov (1981). Publikáciu bližšie predstavíme v októbrovom vydaní Film.sk.

Daniel Bernát

Kubalove animované filmy aj pre domáce kiná

O roku 2017 sme písali ako o roku Viktora Kubala. Uplynulo totiž dvadsať rokov od jeho úmrtia a Slovenský filmový ústav už pri tejto príležitosti vydal nástenný  kalendár s obrazovými motívmi z Kubalových animovaných filmov. Teraz sa chystá vydať aj samotné filmy na blu-ray a DVD nosičoch ako trojdielnu kolekciu.

Kolekcia obsahuje dlhometrážne tituly Zbojník Jurko a Krvavá pani, ako aj výber krátkometrážnych filmov Viktora Kubala, ktorý pripravil Rudolf Urc a ktorý odráža premeny režisérovej animovanej tvorby od jeho filmárskych začiatkov až po sociálnokritické diela zo 70. a z 80. rokov. Viktor Kubal je považovaný za nevšedný zjav slovenskej animovanej tvorby, a to nielen vďaka svojej výrazovej originalite, humoru a nápaditosti v prístupe k rozmanitým témam, ale aj vďaka svojej pracovitosti. Nakrútil vyše dvesto filmov a pri všetkých bol scenáristom, výtvarníkom, animátorom i režisérom, ako pripomína Urc.

Samotnému vydaniu filmov na blu-rayoch/DVD predchádzal digitalizačný proces, ktorý sa skladá z viacerých fáz a zahŕňa odborníkov z rôznych oblastí. Riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ Marián Hausner poznamenáva, že osem krátkych Kubalových titulov z pripravovanej kolekcie SFÚ digitálne reštauroval už v rokoch 2009 až 2011 v externom prostredí, ostatné filmy prešli týmto procesom v rokoch 2015 až 2017 na špecializovanom digitalizačnom pracovisku SFÚ, ktoré vzniklo v rámci projektu Digitálna audiovízia.

„Podľa výrobného listu filmu Zbojník Jurko ubehli tri roky od schválenia scenára po jeho premiéru v roku 1977. Nám trval digitalizačný proces približne rok a zahŕňal digitálne reštaurovanie, prípravu digitálnej kópie pre kiná, podkladov na vydanie na blu-ray či DVD nosičoch a digitálne zaarchivovanie. Samozrejme, na digitalizačnom pracovisku SFÚ sa počas tohto obdobia nepracovalo iba na tomto Kubalovom titule, ale napríklad aj na jeho stredometrážnom filme Marcipánová komédia a zároveň na filmoch iných tvorcov,“ vysvetľuje Marián Hausner.

Laik si zrejme spája digitálne reštaurovanie najmä s obrazovou zložkou filmov – v prípade dvoch celovečerných snímok Kubala sa ako východiskový materiál na digitalizáciu v rozlíšení 4K použil originálny negatív obrazu. Tento proces však zahŕňa aj prácu so zvukovou zložkou filmov. Aj tam treba hľadať a zvažovať všetky dostupné zdroje a následne určiť, ktorý z nich je najprijateľnejším kandidátom na východiskový materiál. „V prípade Zbojníka Jurka sme mali k dispozícii niekoľko jazykových verzií – okrem slovenskej to bola anglická, francúzska, dánska, nemecká a ruská. No a pri reštaurovaní zvukovej časti filmu sa ukázal ako najvhodnejší zdroj negatív zvuku s nemeckou jazykovou verziou, kde sa potom vkladali pasáže zo slovenskej jazykovej verzie, ktorej negatív zvuku vykazoval väčšie množstvo poškodení,“ ozrejmuje Marián Hausner. „Pri filme Krvavá pani bol východiskovým materiálom na digitálne reštaurovanie zvuku magnetický medzinárodný mix pás v kombinácii s negatívom zvuku, z ktorého sa použil napríklad prológ filmu.“ Pri reštaurovaní obrazovej zložky Kubalových filmov spolupracovali špecialisti digitalizačného pracoviska SFÚ pod vedením Petra Csordása s kameramanom Michalom Klátikom, pri zvukovej zložke zase s Petrom Mojžišom. „Určite treba pripomenúť, že aj digitalizácii Kubalových filmov predchádzala ich obnova tradičnou fotochemickou cestou vo filmových laboratóriách, kde sú neoceniteľné znalosti Štefana Komorného, užitočné a podnetné aj pri digitálnom reštaurovaní kinematografických diel,“ dodáva Hausner.

Vybrané animované filmy Viktora Kubala sú po digitalizačnom procese dostupné na DCP nosičoch pre digitálne kiná a ich vydanie v rámci blu-ray/DVD kolekcie umožní vidieť ich digitálne reštaurované aj v domácich kinách.

Daniel Bernát