Dva roky programu Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku

S cieľom vyvolať záujem o realizáciu audiovizuálnych diel na Slovensku, podporiť rozvoj infraštruktúry tunajšieho audiovizuálneho priemyslu a zvýšiť jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť otvoril Audiovizuálny fond na jeseň roku 2014 nový program Podpora audiovizuálneho priemyslu. Ako sa doteraz osvedčil? Aký je oň záujem zo strany žiadateľov a plánujú sa nejaké úpravy v súvislosti s jeho základným nastavením?

Podstata tohto programu spočíva v tom, že ak producent preinvestuje na Slovensku na realizáciu diela aspoň 2 milióny eur, môže získať spätnú dotáciu vo výške 20 percent oprávnených výdavkov. Takúto podporu umožnilo ministerstvo kultúry novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. „Naozaj sa len ťažko dalo odhadnúť, aký bude reálny záujem o náš program. Nielen preto, že podobné programy majú viaceré európske krajiny, ale aj preto, lebo na Slovensku po zlikvidovaní Koliby nie je ,výrobná základňa‘ filmovej produkcie. Aj napriek tomu, že digitalizácia výrazne zefektívnila filmovú výrobu a urobila ju flexibilnejšou, niektoré dôležité technológie nám stále chýbajú, a preto nevieme filmovým produkciám poskytnúť komplexné výrobné zázemie,“ hovorí riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák. „Pre mňa však bolo dôležité, aby sme tento program vôbec spustili a získali tak praktický ohlas na to, či a nakoľko môže byť zaujímavý pre potenciálnych investorov do audiovizuálnej produkcie realizovanej na Slovensku. Som rád, že po minuloročnom ,prvolezcovi‘ – seriáli Marco Polo 2 – máme dnes v tomto programe ďalšie štyri projekty, na ktoré chcú ich producenti na Slovensku preinvestovať takmer 22,5 milióna eur.“

Po spustení tohto programu sa z radov slovenských producentov ozývali námietky, že podmienka preinvestovať na Slovensku minimálne 2 milióny eur je príliš prísna a vylučuje z okruhu žiadateľov domáce produkcie. Viacerí by preto privítali zníženie tejto hranice. Martin Šmatlák pripomína, že rozhodovanie o tejto podmienke je v kompetencii ministerstva kultúry. Všetky základné podmienky tohto programu sú totiž dané legislatívou, nie vnútornými predpismi fondu.

Podľa informácií zo začiatku júla začal minister kultúry Marek Maďarič rokovať o znížení povinnej minimálnej výšky oprávnených výdavkov na Slovensku s ministerstvom financií. V polovici augusta bola táto otázka stále otvorená. „Chceme sa dostať na úroveň, ktorá by umožňovala vyššiu mieru flexibility pre vstup neštátnych investícií do filmovej produkcie na Slovensku. V súčasnosti je ešte predčasné zodpovedne kvantifikovať takéto potenciálne zníženie, ale chceme o tejto prípadnej úprave diskutovať aj s profesijnými združeniami pôsobiacimi v audiovízii a s prihliadnutím na skúsenosti z fungovania podobných systémov v porovnateľných európskych krajinách,“ reagoval na naše otázky hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. V tejto súvislosti zároveň pripomenul jednu z ďalších zvažovaných úprav v nastavení programu. „Ako zaujímavé sa ukazuje aj rozšírenie možnosti žiadať podporu na zoskupenie viacerých filmov (tzv. slate funding). Už dnes naša legislatíva umožňuje poskytnúť finančné prostriedky na filmový projekt, ktorý pozostáva z jedného, dvoch alebo troch samostatných kinematografických diel. Tento nástroj ponúka producentom možnosť predložiť spolu s projektmi s vyšším rozpočtom aj také nízkorozpočtové diela, na ktoré by samostatne nemohli dosiahnuť určený limit vstupných investícií. Rozšírenie tejto možnosti môže spolu s úpravou limitu výdavkov zvýšiť atraktivitu systému tak pre zahraničných, ako aj pre domácich filmárov.“ Jozef Bednár na záver poznamenal, že konkrétne zmeny ministerstvo predstaví ešte v tomto roku, aby mohli mať vplyv na producentov pri ich rozhodovaní o filmových lokáciách na budúci rok.

Audiovizuálny fond zatiaľ v rámci programu vyplatil dotáciu len na spomínaný projekt Marco Polo 2, a to vo výške 412 599 eur. „Zákonom určený finančný mechanizmus je taký, že fond na tento program dostane osobitný príspevok zo štátneho rozpočtu vypočítaný podľa toho, koľko prostriedkov sa plánuje preinvestovať na realizáciu projektov, na ktoré fond dostane žiadosť o ich registráciu. Prostriedky môžeme v našom rozpočte vyčleniť až potom, keď budeme vedieť reálnu výšku skutočne preinvestovaných investícií na zaregistrované projekty,“ ozrejmuje Martin Šmatlák. Počas leta získalo od fondu osvedčenie o registrácii v tomto programe niekoľko nových projektov. Americká spoločnosť Lionsgate prejavila záujem nakrúcať na Slovensku dobrodružný film Robin Hood: Origins pod vedením britského režiséra Otta Bathursta. Podľa informácií z ministerstva kultúry by mal film vznikať na Slovensku, v Maďarsku a Chorvátsku, pričom na Slovensko má prísť vyše štyristo členov zahraničného štábu (v hereckom obsadení figurujú aj Taron Egerton, Jamie Foxx či Eve Hewson) a produkcia by tu mohla preinvestovať 15 miliónov dolárov. Registrované sú aj dva televízne projekty. Koprodukčná miniséria Mária Terézia, ktorú nakrúti režisér Robert Dornhelm, bude v štyroch častiach zachytávať život rakúsko-uhorskej panovníčky. Druhým projektom je 13-dielny televízny seriál Inšpektor Max, ktorý produkuje slovenská spoločnosť Trigon Production v spolupráci s RTVS a Českou televíziou. Režisérom kriminálneho seriálu, ktorý by sa mal zaoberať aj pálčivými problémami korupcie či bezzubej justície, je Peter Bebjak. Hlavnú úlohu stvárni Juraj Kukura.

Ministerstvo kultúry okrem toho informovalo aj o záujme britskej spoločnosti Fourth Culture Films nakrúcať na Slovensku dva hrané filmy – Consider Yourself a Maestro. Prvý z nich vzniká v réžii Vadima Jeana a je to životopisný príbeh muzikálového autora Lionela Barta, v ktorom by mali účinkovať napríklad Olivia Colman, Stephen Fry, Eddie Marsan či Geoffrey Rush. Druhý film je zase príbehom pohnutého osudu viedenského klavírneho virtuóza Eduarda Kellera a v britsko-nemecko-austrálskej koprodukcii ho režíruje Vaughn Stein, ktorý obsadil do hlavných úloh Franka Dillana a Klausa Mariu Brandauera. Produkcia chce v prípade týchto filmov preinvestovať na Slovensku 3,2 milióna eur.

V Českej republike je zavedený takzvaný pobídkový systém, na základe ktorého môže projekt získať dotáciu takisto vo výške 20 percent uznateľných nákladov. Ich spodná hranica je pritom stanovená takto: 15 miliónov Kč pri hranom alebo animovanom filme, 3 milióny Kč pri dokumentárnom filme a 10 miliónov Kč pri jednej časti seriálu. Tento systém funguje v Česku od roku 2010 a odvtedy bol úspešne využitý na desiatky projektov. Čo sa týka ďalších krajín V4, v Maďarsku je možné získať dotáciu až vo výške 25 percent (v niektorých prípadoch i viac) z preukázateľných nákladov, kým v Poľsku systém podobných zvýhodnení zatiaľ zavedený nebol. Na Slovensku vznikol relatívne nedávno, spýtali sme teda riaditeľa AVF aj na spôsoby jeho propagácie smerom k potenciálnym investorom. „Audiovizuálny fond o svojej podpornej činnosti kontinuálne informuje na svojom webovom sídle. O novom programe podpory audiovizuálneho priemyslu informovalo aj ministerstvo kultúry a poskytli sme podrobnejšie informácie aj niektorým zahraničným médiám. Fond však naozaj nemá vo svojej pôsobnosti prezentáciu a propagáciu slovenskej audiovízie,“ odpovedá Martin Šmatlák. „Propagácia Slovenska ako filmovej krajiny musí byť záujmom všetkých zúčastnených zložiek a môže byť efektívna len v súčinnosti štátu – MK SR a SFÚ – a podnikateľských subjektov, ktoré v audiovízii pôsobia, a to nielen v oblasti produkcie alebo distribúcie filmov, ale aj v poskytovaní odborných služieb a špecializovaných činností a v sprostredkovaní predaja audiovizuálnych diel alebo ponuky filmových lokácií. A v tom zatiaľ vidím na Slovensku dosť veľké rezervy.“

O konečnej podobe úprav v základnom nastavení programu Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR vás budeme na stránkach Film.sk informovať. Zaujímavé bude sledovať okrem iného to, či a do akej miery dokážu tieto úpravy osloviť aj slovenských producentov.

Daniel Bernát