Nové klubové filmy, témy aj podnety

Zástupcovia filmových klubov sa každoročne stretávajú na vzdelávacom seminári, kde v spoločnej debate programujú filmy pre svoje kluby, zúčastňujú sa edukatívneho programu a hľadajú čo najlepšie spôsoby, ako si v rýchlo sa meniacej dobe udržať diváka a ponúknuť mu kvalitný program. Aj v roku 30. výročia vzniku Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK), zastrešujúcej organizácie klubistov, sa seminár konal tradične v Krpáčove od 9. do 11. júna.

Na seminári sa premietajú novinky, ktoré asociácia plánuje uviesť do kín v najbližšom období. Tento rok sa dve z nich podarilo spojiť s diskusiou s tvorcami. Dokumentárny film Šťastný človek (2023) vzbudil záujem pre autenticky zobrazený príbeh hlavného hrdinu, ktorý prechádza tranzíciou. Režisérka Soňa G. Lutherová v ňom empaticky priblížila prežívanie Marwina a jeho najbližších a bez zbytočného komentára a politického zneužívania LGBTI+ témy vytvorila intímny príbeh rodiny, ktorá sa vo svojich každodenných situáciách v ničom nelíši od fungovania iných rodín. Ako uviedla v podnetnej online diskusii, k téme sa dostala vďaka priateľstvu s Marwinom ešte v čase pred tranzíciou, film nakrúcala štyri roky a svojich protagonistov netlačila do žiadnych manipulatívnych vyjadrení. Zástupcovia filmových klubov boli prvými slovenskými divákmi filmu po jeho svetovej premiére na festivale Hot Docs v Toronte, asociácia ho uvedie do kín tento rok v septembri.

So živou diskusiou po filme sa premietal dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie (2023), ktorý o režisérovi, scenáristovi a básnikovi Eduardovi Grečnerovi nakrútil debutujúci Maroš Brázda. V pomalom rozprávaní s dôrazom na dokonalý súlad obrazu, zvuku a slova a s dômyselne vybudovanou hudobnou atmosférou predostrel Grečnerovu osobnosť v plnej šírke. Vo filme reflektuje Grečnerove začiatky na Kolibe, úspech v zlatej ére slovenskej kinematografie v 60. rokoch, vplyv normalizácie na jeho kariéru a konfrontuje ho aj s obdobím mečiarizmu a privatizácie Koliby, o ktorých Grečner hovorí otvorene a sebakriticky. Film bude mať svetovú premiéru na MFF Karlove Vary a asociácia ho uvedie do kín na jeseň tohto roka.

Slovenskú kinematografiu na seminári zastupovali aj dva najnovšie filmy dokumentaristu Pavla Barabáša Horský vodca (2022) a Veľký kaňon (2023), ktoré vstúpili do distribúcie už na konci júna. Prvý približuje náročnú prácu vysokohorských vodcov a Barabáš ho nakrútil v roku 150. výročia horského vodcovstva na Slovensku. Film Veľký Kaňon je spomienkou na slovenského vodáka Jožka Černého, ktorého snom bolo splaviť rieku Colorado v národnom parku Grand Canyon. Sen naplnila až po jeho smrti 15-členná partia a Barabáš bol pritom, aby zachytil zložité i krásne okamihy na tejto dobrodružnej ceste. Klubisti si pozreli aj kanadskú romantickú a zároveň mysterióznu drámu o dospievaní Falcon Lake (2022) v réžii Charlotte Le Bon, ktorá do slovenskej distribúcie vstúpi už túto jeseň.

Seminár spätne zhodnotil aj činnosť a výsledky distribúcie ASFK v uplynulom roku, tie boli spolu s ďalšími témami predmetom valného zhromaždenia asociácie. V roku 2022 videlo filmy ASFK distribuované v kinách, vo filmových kluboch, na festivaloch a verejných projekciách spolu 45 563 divákov. Prvú trojku návštevnosti tvoria filmy Trojuholník smútku (2022) Rubena Östlunda, Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera a holandská animovaná snímka Kvik (2022) režisérky Masche Halberstad, uvádzaná so slovenským krátkym predfilmom Zuza v záhradách (2021) Lucie Sunkovej.

Počas prvého bloku edukatívneho programu dostali priestor nové akvizície filmov plánované na obdobie rokov 2023 a 2024, téma možností podpory ich distribúcie z Audiovizuálneho fondu (AVF) a európskych grantových štruktúr a tiež dva výchovno-vzdelávacie projekty pre detského diváka – Filmový kabinet deťom, podporovaný AVF od roku 2014, a Filmy pre školy. Témou druhého vzdelávacieho bloku bola prípadová štúdia distribučného filmu Čiapka (2022) Slobodana Maksimovića s dôrazom na jeho PR stratégiu. Po prvýkrát si klubisti na seminári počas workshopu vyskúšali spoločne pripraviť mediálnu kampaň na podporu distribúcie vybraného filmu. Na úvod sa premietla ukážka z pripravovaného dokumentu Martina Šulíka o slovenskej herečke Emílii Vášáryovej, v nadväznosti na ňu klubisti v piatich skupinách aktívne diskutovali o možnostiach jeho propagácie a využití vhodných marketingových nástrojov. Šulíkov film Emília plánuje uviesť ASFK do kín ešte tento rok.

Simona Nôtová
foto: Azyl Production

60 + 80

Na prelome mája a júna 2023 sa na pôde kina Národného filmového archívu Ponrepo v Prahe uskutočnilo prvé slávnostné podujatie k 60. výročiu založenia Slovenského filmového ústavu (1. apríla 1963). Po nedávnom výročí storočnice našej kinematografie to bola ďalšia príležitosť na stretnutie tých, ktorí sa nielen na pôde filmových archívov venujú filmovej histórii a záchrane audiovizuálneho dedičstva.

Impulzom k prvotnému pražskému hosťovaniu sa stalo jubileum aj na českej strane – Národný filmový archív v Prahe si tohto roku pripomína 80. výročie svojho založenia. Spoločná história oboch filmových ustanovizní, trvalé priateľské väzby medzi jej zástupcami a v neposlednom rade aj rekonštrukcia Kina Lumière, ktoré nepriamo zasiahol požiar digitalizačného pracoviska v jeseni 2022, viedli generálnych riaditeľov Michala Breganta a Petra Dubeckého k dohode o spoločných oslavách a našom úvodnom hosťovaní v Prahe.

Obidve národné pamäťové inštitúcie v oblasti audiovízie sa rozhodli pripomenúť si tieto okrúhle výročia vzájomným uvedením vybraných filmových programov. V sérii štyroch slovenských filmových večerov, ktoré sa v kine Ponrepo uskutočnili od 30. mája do 8. júna, bolo zámerom na jednej strane uviesť vybrané filmové poklady z archívu a zároveň upozorniť na napredovanie v ich uchovávaní, digitalizovaní, reštaurovaní a výskume.

Štyri programy mali ilustrovať odlišné aktivity a výsledky činnosti filmového ústavu, mali prezentovať odlišné príbehy diel, ich tvorcov, prípadne aj ľudí z archívu, ktorí sa o ne starajú. Digitálne rekonštruovaný dlhometrážny nemý film Karola Plicku Po horách, po dolách (1929) v Prahe doplnil nový živý hudobný sprievod Davida Kollara a Tomáša Mutinu. Ďalší program – venovaný filmovej tvorbe a videotvorbe výtvarníka Vlada Kordoša (za osobnej účasti autora) – reprezentoval snahu ústavu venovať sa nielen klasickým filmovým dielam, ale aj experimentálnej kinematografii, videoartu či pohyblivým obrazom v tvorbe slovenských výtvarníkov. Podobným výzvam digitalizácie a výskumu sa venuje aj NFA (aktuálne napríklad tvorbe Radka Pilaře). Nasledovali výbery z krátkometrážnej animovanej (Vášeň pre povinnosť) a dokumentárnej tvorby (Archív v krátkosti), ktoré sa zamerali na tematické sondy do najbohatšej a najpestrejšej „vrstvy“ filmového archívu. V prípade oboch programov sa premietali 35 mm kópie na polyesterovej podložke a v druhom aj digitálne reštaurované diela z DCP. Okrem primárne vyznačenej témy nás zaujímala obrazová, výtvarná či hudobná stránka filmov, príklad rôznych formátov, zaujímavosti či komplikácie digitalizácie. Filmový program za účasti hostí a spolupracovníkov oboch inštitúcií dopĺňalo aj slávnostné uvedenie publikácie Rodinné filmové striebro, ktorú SFÚ vydal pri príležitosti výročia a ktorú tvorí súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie. Jednotlivé eseje napísalo 60 autorov – filmoví historici a kritici, filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti – zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín.

Po prijatí českými kolegami v Prahe by malo nasledovať recipročné uvedenie podobne koncipovaného štvorprogramu k 80. výročiu NFA v Bratislave na jeseň tohto roku. Malo by sa ideálne uskutočniť v znovuotvorenom Kine Lumière – za účasti kolegov, tvorcov i historikov z Prahy. Cieľom spoločných osláv výročí nie je súťaženie či porovnávanie. Podstatný je signál vzájomného rešpektu, spolupráce, priateľstva.

Martin Kaňuch, filmový historik a teoretik
foto: archív SFÚ