Každé jedno políčko, ktoré sme digitalizovali, sa podarilo zachrániť

V prvej polovici roku 2014 Slovenský filmový ústav zriadil špecializované digitalizačné pracovisko, ktoré sa zameriava na komplexný proces digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva. Funkčný model digitalizačného pracoviska je komplexný a zahŕňa rôzne laboratórne, prezervačné, digitalizačné, postprodukčné, projekčné a archivačné technológie. Jeho cieľom je zabezpečiť kvalitnú digitalizáciu a reštaurovanie filmového materiálu, aby sa naše filmové dedičstvo uchovalo nielen v analógovej podobe, ale aj v tej digitálnej, ktorá ho ľahšie sprístupní súčasným aj budúcim generáciám.

„Digitalizácia filmového objektu je pri istom zjednodušení konverziou diela z analógovej do digitálnej podoby a vytvorenie digitálnej reprezentácie jeho aktuálneho stavu. Nadväzujúce digitálne reštaurovanie je spojené s omnoho väčšími časovými, personálnymi, technologickými a znalostnými nárokmi,“ píšu Peter Csordás, expert na digitalizáciu a manažér kvality a kontroly, ktorý v SFÚ do roku 2022 viedol oddelenie Digitálna audiovízia, a Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ, v prehľadovom texte „Digitalizácia a digitálne reštaurovanie filmového dedičstva v Slovenskom filmovom ústave“. Vyšiel v časopise Pamiatky a múzeá č. 2/2022 a ponúka presnejší popis činností Digitálnej audiovízie, než sa zmestí do rubriky, kde chceme väčšmi upriamovať pozornosť na úlohy konkrétnych ľudí v SFÚ. 

Michal Fricman je vedúcim oddelenia Digitálnej audiovízie od júna minulého roka. K práci vo filmovej oblasti ho priviedlo profesijné dedičstvo otca. „Pracoval pri filme celý svoj život. Dlhé obdobie pôsobil ako zástupca vedúceho výroby pre ekonomické záležitosti v rámci Slovenskej filmovej tvorby a v deväťdesiatych rokoch, v období zmien na Kolibe, ako ekonóm vo výrobnom štábe pri zahraničných produkciách. Po privatizácii Koliby sa tam vrátil a pracoval ako správca majetku. Keď sa pohli ľady a na základe vydaného zákona dostal SFÚ možnosť premiestniť do svojich depozitov filmové, archívne, dokumentačné a iné zbierky z priestorov Koliby, otec sa dozvedel o pripravovanom digitalizačnom pracovisku SFÚ – Digitálna audiovízia. Tento projekt ma fascinoval a mal som záujem byť jeho súčasťou. Nakoniec sa mi to podarilo a nastúpil som na pozíciu dokumentaristu. Mal som mapovať procesy na pracovisku a vypracovať manuál digitalizácie. Súčasne som preukázal svoje kvality a vedomosti v oblasti zvuku, ktoré boli docenené ponukou práce zvukového majstra. Teraz v júni to je ôsmy rok, čo v oddelení Digitálnej audiovízie pracujem, a po personálnych zmenách som bol minulý rok povýšený do funkcie vedúceho oddelenia,“ zhŕňa svoju profesijnú históriu v SFÚ Fricman.

Pracovisko Digitálnej audiovízie sídliace v rovnakých priestoroch ako Kino Lumière v septembri 2022 zasiahol požiar, v dôsledku ktorého bola digitalizačná činnosť prerušená. Fricman bol vtedy vedúcim oddelenia len pár mesiacov. Namiesto implementácie plánov a rozvoja pracoviska Digitálnej audiovízie tak prišli celkom iné výzvy: kolobeh byrokratických procesov, záchrana zbierok a dát, sanácia a rekonštrukcia priestorov oddelenia, príprava na obstarávanie nových technológií a mnohé ďalšie. „Všetky činnosti, ktoré prebiehali na pracovisku pred 20. septembrom 2022, sú pozastavené. Kľúčovou zložkou nášho pracoviska sú ľudia, a tí sú, našťastie, bez ujmy na zdraví. Druhou najdôležitejšou zložkou sú dáta a filmové materiály. Zasiahnuté filmové materiály boli bezprostredne po požiari vyslobodené a odvezené do filmových laboratórií v Zlíne, kde urýchlene prebehla ich dekontaminácia a kontrola mechanického stavu,“ hovorí Fricman. Ďalším z cieľov po požiari bolo stabilizovať technológie v dátovej infraštruktúre, diagnostikovať ich prípadné poškodenie vplyvom zadymenia a sanovať ich pre potreby migrácie dát. „Súbežne sme pripravovali proces migrácie aktívnych dát z centrálneho dátového úložiska a dát z tzv. páskovej knižnice, kde sa na magnetické LTO pásky nahrávajú naše výstupy pre potreby dlhodobej archivácie. Našťastie, všetky kritické dáta sa nám už podarilo zmigrovať.“ Dodáva, že pracovisko Digitálnej audiovízie za svoju existenciu vygenerovalo množstvo digitálnych dát, ktoré zatiaľ diváci nemali možnosť vidieť. „Aj keby sme o niekoľko mesiacov nezačali znova digitalizovať, stále máme čo reštaurovať a stále máme čo sprístupňovať. No verím, že sa nám podarí oddelenie znovu obnoviť a budeme v práci pokračovať. Kolegovia podávajú nadľudské výkony, za čo im ďakujem. Sme na dobrej ceste,“ konštatuje. 

V oddelení Digitálnej audiovízie pracuje celý tím ľudí, ktorí reprezentujú neviditeľné profesie. „Okrem odborných kompetencií a dlhoročnej praxe vynikajú povahovými vlastnosťami a rôznorodým talentom,“ chváli Fricman svojich kolegov a kolegyne. „Je tu  filmová laborantka Petra Kejřová, Peter Dubecký ml. na pozícii skeneristu obrazu, strihač Michal Vrbňák, Zuzana Gregoreková a Jana Feherpatakyová zodpovedné za farebné korekcie, produkčná Mária Troščáková, tím retušérov obrazu pod vedením Ľubice Mikušíkovej (menovite Petra Bačová, Anna Čavajdová, Lucia Čop, Martina Tomovičová, Juraj Vitek, Barbara Vrabcová), IT a dátoví špecialisti Peter Jamnický, Martin Klas a Daniel Silva, a filmový historik – filmograf Peter Závadský. Nezastupiteľnú úlohu zohrávajú aj Peter Csordás a Marián Hausner. Ja zabezpečujem procesy digitalizácie, reštaurovania a finalizácie zvuku spolu so senior reštaurátorom zvuku Petrom Hrinkom.“ O vlastnej úlohe v digitalizačnom tíme hovorí: „V digitalizácií a reštaurovaní zvuku sa cítim byť doma. Za roky môjho pôsobenia sa nám s kolegami v oddelení podarilo vycizelovať prácu so zvukom na naozaj výbornú úroveň. Zvuková zložka hrá zvyčajne druhé husle nielen v odborných kruhoch filmových archívov, ale aj u vývojárov špecializovaných softvérových riešení na digitálne reštaurovanie. V zásade existuje len zopár digitálnych nástrojov, ktoré sa vedia popasovať so zvukovými defektmi charakteristickými pre optický zvuk na filmovom nosiči. Pokiaľ sme nechceli akceptovať obecnú floskulu – ten zvuk je proste zlý –, boli sme nútení hľadať spôsoby a riešenia, kde sa len dalo. Prácne sme skladali súbor všemožných nástrojov na reštaurovanie hudby či reštaurovanie obecných poškodení zvuku. Vo výsledku kombinujeme viacero systémov a využívame z nich to, čo vieme, že funguje. V jednom prípade sme oslovili vývojára nástroja na odstránenie skreslenia zvuku s pripomienkami a návrhmi, poskytli sme mu vzorky a participovali na ďalšom vývoji. Vznikol tak unikátny nástroj na odstránenie skreslenia z optického záznamu zvuku, ktorý nemá vo svete obdoby. Moja hlavná zásada je, že zvuk nemôže byť nepríjemný a nesmie bolieť. Práve prepisy na moderných archívnych filmových skeneroch tomuto nepriaznivému fenoménu v kombinácií s niektorými vlastnosťami optického záznamu zvuku prospievajú. Našťastie, prácu so skenerom zvuku máme zvládnutú a zdrojové zvuky vstupujúce do procesu reštaurovania sú zdigitalizované v najvyššej možnej kvalite. Ryha, ryska alebo iný defekt obrazu vás síce vyruší, ale nespôsobí fyzickú ujmu. Zvuk áno. Typicky bolestivými sú krátkodobé signálové špičky s redistribuovanou energiou do úzkeho frekvenčného regiónu, v pásme reči, ako následok nevydareného odstránenia skreslenia zvuku. Nazývam ich ihličky alebo bodáky. Som rád, že túto skutočnosť si uvedomuje čoraz viac odbornej a laickej verejnosti. Toto je však len tá najzákladnejšia rovina. V rozhodovaní o hĺbke reštaurátorského zásahu zohľadňujeme ďaleko komplexnejšie väzby. Stále sa učíme a každý, hoci aj nepatrný progres v práci so zvukom nás teší. Celkovo sa našou prácou snažíme priblížiť k tvaru, ktorý zodpovedá zážitku diváka v čase premiéry alebo dobovej projekcie v kinách. To pre nás znamená, že reštaurátorským zásahom diela nevylepšujeme, ale snažíme sa ich dostať do ich autentickej podoby. K tomu nám ako referencia slúžia dobové distribučné kópie.“

Z Fricmanovho rozprávania je zjavné nadšenie pre oblasť, v ktorej pôsobí. „Jedným z aspektov, pre ktoré ma táto práca napĺňa, je to, že pracujem s odkazom môjho otca, ktorý sa v mnohých filmoch vyskytuje v záverečných titulkoch. Prácu, pre ktorú bol zanietený a mal ju veľmi rád, pomáham znovu priblížiť ľuďom, najmä mladej generácii, ktorá by s týmito filmami pravdepodobne nikdy neprišla do kontaktu. Táto práca obnáša aj mnoho investigatívy v dohľadávaní filmových materiálov, v porovnávaní ich integrity, objektívnych kvalitatívnych parametrov či verzií. Často sme svedkami rôznych historických okolností, ktoré sa nejakým spôsobom podpísali pod konkrétny film alebo konkrétny filmový materiál – cenzorské zásahy, živelné pohromy, chyby pri laboratórnom spracovaní a pod. Na filmovom kotúči sa toho dá vidieť oveľa viac ako len exponovaný obraz. V neposlednom rade považujem za naplňujúce vidieť úspechy (nielen) našej práce. Obzvlášť za hranicami. Mnohé zo slovenských klasík boli uvedené na prestížnom festivale archívnych filmov Lumière v Lyone. Teší ma aj záujem o vydávanie Blu-ray nosičov vo Veľkej Británii alebo v Japonsku. Výsledok našej práce je viditeľný. Robíme niečo, čo v ľuďoch dokáže vyvolávať najrôznejšie emócie. Navyše so stále aktuálnym odkazom do súčasnosti aj do budúcnosti,“ uzatvára Fricman.

bar
foto: Zuzana Gregoreková, archív SFÚ