Denisa Buranová

kameramanka

Môj prvý obľúbený film (aj keď ešte z čias dospievania, obľúbený u mňa ostal doteraz) je Bessonov Piaty element. Z vizuálnej stránky mi ukázal možnosti, ktoré ponúka film ako médium. V mladšom veku som aj tancovala. Zaujímala ma hiphopová kultúra a s ňou spojené videoklipy, ktoré boli veľmi kinematografické a ponúkali veľa vizuálnych podnetov. Oslovili ma tým, ako prepájali výtvarný obraz s hudbou a choreografiami. Z režisérov spomeniem mená ako Director X a Hype Williams alebo Dave Meyers.

S bratom sme chodievali na festival do Trenčianskych Teplíc, kde som takisto videla veľa zaujímavých filmov. V tom období na mňa veľmi zapôsobila Antonioniho Noc. Nádherné kompozície a portréty spojené do pútavého príbehu. Bol to zážitok, po ktorom ma kinematografia úplne pohltila.

Po nástupe na VŠMU pribúdali ďalšie zaujímavé diela – Zrkadlo od Tarkovského, Tri farby: Modrá od Kieślowského alebo Organ od Uhra, pri ktorom som oceňovala najmä komponovanie záberov v širokouhlom formáte. Za nádherné kameramanské dielo považujem aj Uhrovo Slnko v sieti. Pod obidvoma Uhrovými filmami je podpísaný kameraman Stanislav Szomolányi. Na škole ma oslovili aj krátke dokumentárne filmy, ktoré nám premietal kameraman Vladimír Holloš, ako Fotografovanie obyvateľov domu alebo Vrcholky stromov, ktoré nakrútil s režisérom Trančíkom, či Miliardy kvapiek života, ktoré robil s pánom Černákom.

Z novších filmov sú pre mňa zásadné napríklad Melancholia od Larsa von Triera, Sicario od Denisa Villeneuva a filmy Jeana-Marca Valléeho, ako Divočina, Klub poslednej nádeje a televízna séria Sharp Objects. Musím spomenúť filmy kameramana Adama Arkapawa ako Lore, Macbeth, stál aj za prvou sériou True Detective. Kameraman Robbie Ryan nasnímal pre mňa zásadné filmy Fish Tank, Búrlivé výšiny, American Honey a z posledných sú to C’mon C’mon a Marriage Story. Všetko sú to diela plné nádherných a podnetných vizuálov. Samozrejme, patrí sem aj Paolo Sorrentino a jeho Veľká nádhera alebo Božia ruka, ako aj Pablo Larraín a jeho filmy Jackie, Spencer a mini séria Lisey’s Story. Nedávno ma zaujal film Joachima Triera Najhorší človek na svete. Ten pre mňa predstavuje typ filmu, kde obraz, zvuk a veľmi inšpiratívny scenár vedia v človeku vyvolať veľa podnetov a otázok.

Všetky spomenuté diela boli pre mňa v rôznej miere zásadné aj z profesionálneho hľadiska. Čo sa týka konkrétnych súvislostí, tak napríklad vo filme Piata loď sme sa s Ivetou Grófovou chceli vizuálne posunúť k už spomínaným filmom ako Fish Tank a Lore. Pri študentských filmoch a neskôr aj pri ďalších projektoch, na ktorých som spolupracovala s Teom Kuhnom, nás zase nadchli filmy Nicolasa Windinga Refna. Obzvlášť nás inšpirovala jeho staršia trilógia Pusher.