Zápas za Európu vyhrali Severania, za ostatných Ázia

V máji bol 75. filmový festival v Cannes nesporne najväčšou kultúrnou udalosťou. Najprestížnejší medzinárodný filmový festival na svete má dve tváre a obe sú dôležité. Pre široké obecenstvo je to prehliadka krásnych rób, defilé populárnych hercov na červenom koberci, premiéry mimosúťažných filmov, uvedených s veľkou slávou, ako tohto roku Top Gun: Maverick a Elvis. Druhá, oveľa dôležitejšia je hlavná súťaž dlhometrážnych hraných filmov, v ktorej tentoraz súťažilo o Zlatú palmu a ďalšie ceny dvadsaťjeden snímok rôznej kvality. No aj v trochu rozkolísanej súťaži sa bolo na čo pozerať a čo obdivovať.

Severania sú v súčasnosti v rámci Európy na vrchole, takže nebolo prekvapením, že víťaz bol zo Švédska. Zázračné dieťa Ruben Östlund si s filmom Trojuholník smútku (Triangle of Sadness) prišiel už po druhý raz po Zlatú palmu (predtým Štvorec, 2017). Satira o tristnom vývoji dnešnej spoločnosti zvíťazila najmä pre originalitu, ktorú Cannes uprednostňuje. Snímka je rozdelená na tri časti – prológ o módnom priemysle, cestu na luxusnej jachte a strasti stroskotancov na opustenom ostrove. V druhej dominujú preteky o najvýstižnejšie výroky filozofov, spisovateľov, Marxa a Engelsa, takto sa zabávajú, kým sa loď potápa, popletený marxista, nonstop opitý kapitán (Woody Harrelson) a ruský oligarcha (Zlatko Burić). 

Po tomto brilantnom súboji sa dej presunie na ostrov – tam sa ujme žezla upratovačka záchodov (vynikajúca Dolly De Leon), ktorá dá stroskotancom lekciu z marxizmu v praxi. Keďže smotánka má dve ľavé ruky, využije svoje schopnosti, a kým „lenivci“ neuznajú jej nadradenosť, nedostanú jesť. V momente, keď tento nevzdelaný človek pocíti moc, otočí sa o 180 stupňov, zneužije všetko, čo sa len dá. Östlund nerozlúskne večnú dilemu, či je dôležitejší rozum, alebo manuálna práca, názor na to si musí divák urobiť sám. Teória o rovnosti ľudí však nadobudne vážne trhliny. Obnažia sa charaktery – sebectvo, surovosť, chamtivosť, ba aj podlosť. Geniálny tvorca prezentuje rozpory spoločnosti humornou formou, tragické tóny sú mu vzdialené, i keď sa tiahnu celým filmom. Ruben Östlund má na chod sveta veľmi originálny pohľad, ktorého najväčším kladom je spomínaný humor. Práve vďaka nemu si dokáže získať aj širšie publikum.

Druhým špičkovým dielom bola snímka Tarika Saleha Chlapec z neba (Boy from Heaven, Cena za scenár). Koherentne uchopené rozprávanie predstaví mladého dedinčana, ktorému sa pošťastí dostať na prestížnu káhirskú univerzitu v čase, keď sa po smrti najvyššieho duchovného pripravuje voľba jeho nástupcu. Keď ho vysoko postavený muž poverí istým poslaním, ešte netuší, na aké špinavosti ho hodlá využiť. Len čo to zistí, rozhodne sa zanechať sľubnú kariéru a vráti sa na vidiek. Vysloviť sa tak adresne a kriticky na margo korupcie, falošnej morálky, podlostí v politike, vo vláde i v cirkvi sa Tarik Saleh mohol, pretože ide o švédskeho režiséra, hoci z otcovej strany egyptského pôvodu.

Asi najviac dojal festivalové publikum najmladší účastník súťaže, belgický režisér Lukas Dhont. Priateľstvo Lea a Rémiho vo filme Blízko (Close) dostane vážne trhliny, keď si ich okolie začína nepríjemne doberať. Nie je vôbec dôležité, či sú narážky na ich homosexualitu opodstatnené; na ich priateľstvo majú zhubný vplyv bez ohľadu na to. Citlivejší z dvojice neunesie zradu kamaráta a siahne si na život. Za nesmierne citlivé uchopenie témy si Dhont právom odniesol Veľkú cenu, udelenú ex aequo spolu s filmom Claire Denis Hviezdy na poludnie (Stars at Noon).

Ostatné filmy boli v mnohom zaujímavé, ale nedosahovali až také vysoké kvality ako spomínané diela. Prím hrali filmy juhokórejskej, japonskej, iránskej a egyptskej produkcie. Spájali ich príbehy o silných ženách, ktoré vo svojich krajinách stále čelia diskriminácii. Jednou z nich je Leila v iránskom filme Leila a jej bratia (Leilaʼs Brothers), ktorá síce vie, ako pomôcť bratom v čase nezamestnanosti, lenže jej slovo pre nich nič neznamená. Modernou ženou je aj novinárka, ktorá neváha riskovať život, aby usvedčila vraha, v iránskom filme Svätý pavúk (Holy Spider) Aliho Abbasiho. Herečka Zar Amir-Ebrahimi dostala za túto úlohu Cenu za ženský výkon. Silnou ženou je aj hrdinka mysterióznej detektívky o fatálnej láske vo filme Rozhodnutie odísť (Heojil Kyolshim) Juhokórejčana Park Chan-Wooka. Cenu za mužský výkon získal za úlohu v japonskom filme Broker(Beurokeo) Hirokazua Koreedu výborný Song Kang-ho, známy z filmu Parazit (2019). 

Emília Kincelová, filmová publicistka