Tomáš Hudák

stand-up komik a scenárista

Vždy ma priťahovali filmové komédie. Vyrástol som na Burianovi a jeho – najmä – predvojnových spoluprácach s režisérom Martinom Fričom. Imponovali mi Louis de Funès alebo Dean Martin. Aj preto mi bolo dlho ľúto, že na Slovensku sme akoby takúto filmovú komediálnu ikonu nemali, až kým som ako chlapec v puberte neobjavil Tóna Mrvečku. Svojím zjavom, naturelom a energiou bol komikom skrz-naskrz. Jeden z najväčších talentov, aké náš film kedy mal. Aj preto je pre mňa jedným z najobľúbenejších filmov komédia režiséra Jána Lacka Skalní v ofsajde. Keď si uvedomíme, že ju nakrútili v roku 1960, je až neuveriteľné, že v čase budovateľského komunizmu dokázal niekto vyprodukovať takéto svieže a dobou nezaťažené dielo. Lacko, odchovaný dokumentárnou kamerou, si trúfol na žáner, ktorý u nás dovtedy nemal tradíciu. Už jeho snímka Šťastie príde v nedeľu naznačila, že s humorom sa dá na plátne aj u nás narábať vkusne, nápadito a s mierou. Avšak až Skalní v ofsajde sú podľa mňa tým typom komédie, v ktorej fóry nie sú účelovo vykalkulované, ale vznikajú až v treťom pláne. Lacko navyše odvážne narábal so strihom, dokonale zladil hudbu s obrazom a nechal hereckému triu Dibarbora – Mrvečka – Garlatty dostatok umeleckej voľnosti na vystavanie uveriteľných a zábavných charakterov, ktoré vás naplno vtiahnu do deja. Film neuhýba pokusom o satiru komunistickej doby a je obrazovou kronikou života Bratislavčanov na začiatku 60. rokov. Futbalom vtedy žilo celé mesto, o čom svedčí aj to, že pri slávnej scéne zakladania ohňa na tribúne bol aj otec môjho svokra, inak zarytý fanúšik Slovana. A aj vďaka tomuto fanúšikovskému ošiaľu sa tento film stal pre Prešporákov nesmrteľným.