O hodnote nových začiatkov

V tejto rubrike sa postupne vraciame k filmom, ktoré sa umiestnili v našej ankete Film.sk – slovenský film storočia, a pripomíname kompletnú dvadsiatku od posledného filmu po prvý. Film Všetko čo mám rád sa umiestnil na 15. priečke a Kino Lumière ho uvedie 14. a 15. júla.

Keď sa v roku 1992 objavil film Martina Šulíka Všetko čo mám rád, zrejme ešte nikto netušil, že raz bude pôsobiť ako zjavenie. Vznikol len rok po autorovom debute Neha (1991) a aj vďaka nemu sa Šulík stal jediným debutantom 90. rokov, ktorému sa v tom desaťročí podarilo nakrútiť aj druhý, dokonca i tretí a štvrtý film. Pre netransparentnú privatizáciu kolibských filmových štúdií niektorí Šulíkovi generační spolupútnici debutmi svoje filmové kariéry zároveň uzavreli.

Všetko čo mám rád však nie je len dokladom o naštartovaní kariéry Martina Šulíka ako najúspešnejšieho debutanta 90. rokov. Ide o jeden z najzaujímavejších slovenských filmov vôbec, ako aj o pôsobivé svedectvo doby, v ktorej vznikol. 

Príbeh filmu je veľmi jednoduchý: tridsiatnik Tomáš dostane od svojej anglickej milenky ponuku presťahovať sa s ňou do jej vlasti. Po dlhom váhaní sa rozhodne ostať doma. 

Čo sa stane medzitým? Z pohľadu filmovej akcie takmer nič. Všetko, čo Tomášovmu rozhodnutiu predchádza, je však súčasťou premyslenej rozprávačskej štruktúry, ktorá nielen sugeruje disharmóniu v rodinných vzťahoch, ale aj vzdáva hold dejinám kinematografie – vrátane slovenskej.

Film je členený na dvadsaťjeden epizód, ktoré sú ohlasované medzititulkami pripomínajúcimi nemý film. Oddeľujú ich zatmievačky a zvukový efekt zvončeka. Epizódy medzi sebou zdanlivo nesúvisia, no väčšinu z nich môžeme chápať ako súčasť zoznamu javov, postáv a situácií, ktoré autori filmu či samotný protagonista ako ich alter ego majú v obľube: Východ slnka, Pôst, Maľovanie v plenéri, Syn, Otec, Spánok, Niečo z Joycea. Cieľom epizód je mapovať Tomášove vzťahy a posuny v jeho rozhodovaní. Ich obsah preto reprezentuje putá k domovu, ktoré Tomášovi bránia odísť z krajiny. Sú to však paradoxné putá. Skoro žiaden zo vzťahov, ktoré sú vo filme naznačené obrazom či slovom, totiž nie je funkčný. Čo teda púta Tomáša k domovu? Keď mu navyše bývalá manželka už dala z bytu odsťahovať všetky veci?

Niektoré epizódy sú rozpracované etudy, ktoré vykresľujú stav Tomášových vzťahov. Ďalšie sú však krátkymi upozorneniami na hľadanie krásy v každodennom živote – ako napríklad epizóda Krajina s balónom, v ktorej Tomáš s Ann vychádzajú z umyvárne áut a za oroseným sklom uvidia pestrofarebný balón vznášajúci sa nad krajinou. Alebo epizóda Maľovanie v plenéri, ktorá ironicky narúša divákovo očakávanie a ukazuje robotníkov, ako na asfalte maľujú priechod pre chodcov. A napokon sa niektoré epizódy odvolávajú na známe diela svetovej alebo domácej kinematografie: Východ slnka odkazuje na rovnomenný film F. W. Murnaua, Frigo na mašine ukazuje úryvok zo známej grotesky, Fotografovanie obyvateľov jedného domu odkazuje na podobne nazvaný krátky film Dušana Trančíka a Obrázok zo starého sveta zase na film Dušana Hanáka. Film takto vzdáva hold dejinám kinematografie a v čase nula, v ktorom sa práve nachádzala domáca kinematografia, sa snaží zachovať niť kontinuity s tvorbou predchodcov. Symptomatické je však najmä to, že sa odvoláva na filmy z akýchsi prahov zrelosti, po ktorých nasledoval pád, či už ide o prepracované nemé filmy, po ktorých musela kinematografia zápasiť s nástupom zvuku, alebo o vrcholné diela domácej tvorby, ktoré vznikali na prahu tzv. normalizácie.

A na pozadí tohto hľadania krásy a odkazovania na dejiny kinematografie Tomáš prehodnocuje svoj dovtedajší život. Jeho meno odkazuje na biblického neveriaceho Tomáša podobne, ako bude meno protagonistu Záhrady(1995) odkazovať na biblického Jakuba. No kým Jakub musí vystúpiť po pomyselnom rebríku k Bohu, Tomáš váha. A nielenže váha, on doslova neverí: neverí, že odchodom z krajiny sa jeho život zlepší. Tomášovo váhanie podporujú epizódy, ktoré poukazujú na sebestačnosť krajiny, v ktorej žije, či na nepotrebnosť cestovania. Epizóda Cesta do stredu Európy ukazuje Ann, ako zablúdi v symbolickom lese a natrafí na sebestačného postaršieho pána, ktorý jej lakonicky oznámi, že sa práve ocitla v strede kontinentu. A epizóda, v ktorej Ann a Tomáš navštívia známeho spisovateľa Rudolfa Slobodu, prináša spisovateľove úvahy o zbytočnosti cestovania, v ktorých sa odvoláva na známych filozofov, ako sú Kant, Goethe či Thoreau.

Film Všetko čo mám rád relativizuje eufóriu z porevolučného otvorenia hraníc aj eufóriu z nových začiatkov „slobodnej“ kinematografie. Robí to však spôsobom, ktorý je aktuálny a nevšedný dodnes.

Jana Dudková, filmová teoretička
foto: archív SFÚ / Václav Polák