Slovenský žurnál sa zaradil k európskej špičke

Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú dnes vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich čitateľom približuje Milan Černák, ktorý pôsobil ako dramaturg a režisér Spravodajského filmu.

Na prelome rokov, ale predovšetkým v priebehu šesťdesiateho šiesteho roku sa začínalo u nás poľudšťovanie socializmu (termín V. Jancuru), spočiatku najmä v ekonomike. Nová sústava riadenia v hospodárstve bola štartom. Zjednodušene povedané, išlo o uplatnenie zásluhovosti a hmotnú zainteresovanosť vo výrobe. Spravodajcovia novinku mapovali (TvF 52/1965) v kunčických hutách na Ostravsku a v Azbestovocementových závodoch v Nitre. Tu po dlhom období neplnenia plánu nebolo zrazu problémom ho prekročiť: zjavne iba preto, že tí, čo pracovali viac a lepšie, aj viac zarobili. Aké jednoduché...

Posledné vydanie roka bývalo „silvestrovské“: nebolo to ináč ani tento raz (č. 53). Obsah tvorila poľská paródia skupiny Beatles, súboje švajčiarskych kráv na rohy, výtvarné kompilácie tajomného úsmevu Giocondy, no najmä úryvky odvážnej satiry Vladimíra Majakovského Ploštica, naštudovanej v réžii Magdy Lokvencovej-Husákovej na bratislavskej Novej scéne vtedajším hereckým výkvetom.

V čísle 1 nového ročníka 1966 si spravodajcovia všimli márny boj výtvarníkov za zriadenie múzea starého umenia v kostolíku na ostrove Oravskej priehrady, aj to, že sa začala napĺňať ďalšia veľká vodná nádrž – tzv. vihorlatská na Laborci. Dnešných divákov však najviac poteší vystúpenie Beatmenov s Dežom Ursinym.

Vo Vietname sa znovu bojovalo (č. 2) a táto téma živila médiá ešte dlhých deväť rokov. Spomedzi správ z domova patrí k najzaujímavejším reportáž o špeciálnej výrobe sudov v Banskej Štiavnici. Za pracovnú zmenu ich vedeli vyrobiť dvesto, čo sa zdá priam neuveriteľné.

Napadalo veľa snehu, takže zima prekvapila labute, vtáčikov, roľníkov, ba celý Berlín (č. 3), odhŕňačov snehu nespomínali. Idylku našli filmári len v osade Magurka na konci Ľupčianskej doliny. Zvláštna atmosféra zimy v arboréte Mlyňany stačila na samostatný farebný dodatok.

V Tesle Nižná vyrobili miliónty televízny prijímač (č. 4) a na trhu bolo v tom čase šesť rôznych typov. Nová rubrika Poznáte ich dobre? predstavuje majsterku sveta v modernej gymnastike, sympatickú Pražanku Hanku Mičechovú, nielen na tréningu, ale aj v práci. V tom čase ešte nebolo výnimočné, ak aj vrcholoví športovci, najmä z nepreferovaných športov, boli zamestnaní. No nie to bolo najzaujímavejšie: Mičechovú predtým neprijali na vysokú telovýchovnú školu, nuž sa tou majsterkou sveta akosi musela stať...

Žurnál č. 5 sa venuje návrhom pre kolibu na EXPO Montreal – ktoré sa stane československou „dierou do sveta“ – a ďalej predstavil unikátneho 110-ročného kaukazského deduška, ktorý sa po 208 výstupoch na Elbrus pripravuje na ďalší!

Priam lahôdkou pre milovníkov športu je týždenník č. 6 s ôsmimi športovými šotmi a MS v krasokorčuľovaní v Bratislave na zimnom štadióne, ktorý dnes nesie meno legendárneho Ondreja Nepelu: ako pätnásťročný tu získal vtedy bronzovú medailu.

Slovenský filmový týždenník patril do európskej asociácie INA (International Newsreal Association), ktorej členovia sa pravidelne ročne schádzali a hodnotili svoje vybrané žurnály. A práve č. 8 (plné šotov z kultúry) na konferencii v Bukurešti bolo ohodnotené ako jedno z najlepších. Bratislavskí tvorcovia sa dostali na úroveň profesionálov z Nemecka, Francúzska či nedostižného Poľska. Potvrdzuje to aj ocenenie nášho týždenníka o starostiach študentov na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v západonemeckom Oberhausene (uverejnené v č. 10).

Významný dokumentarista Vlado Kubenko si „odskočil“ do spravodajského filmu ako autor monotematického vydania (č. 9), ktoré – hoci bolo k MDŽ a o ženách – venoval mužom! Aby im pripomenul všetky problémy žien vo vtedajšej spoločnosti.

K spomínanej vysokej kvalite slovenského žurnálu prispievali kontaktné záznamy z divadelných či speváckych vystúpení najvýznamnejších interpretov. V celej predstavovanej kolekcii ich bolo niekoľko: už spomínané vystúpenie Beatmenov s Dežom Ursinym a novoscénická Ploštica, emočne pôsobivý šansón Juliette Gréco z jej vystúpenia v Bratislave (č. 8), song Blázen a dítě v podaní Hany Hegerovej v dvojvýstupe s Miroslavom Horníčkom (č. 10) či úryvok z hry nemeckých autorov na scéne Divadla poézie v podaní Leopolda Haverla a Hildy Michalíkovej (č. 16). Takéto šoty nielenže spestrovali obsah, ale boli aj divácky veľmi obľúbené.

Viktor Kubal si v jednej zo svojich kreslených poznámok uťahuje zo svojej postavičky Pán Homo, ktorému nefunguje na bunde zips. Nuž, fungujúci zips bol veru v tých časoch problém. Čo je to však v porovnaní s povinnosťou zákazníkov čistiarní odstrániť z odevov pred odovzdaním do komunálu všetky gombičky! Že ste si ich po vyčistení opäť sami prišívali, bolo samozrejmé... Nefungujúce služby boli teda hlavnou témou č. 11. Ale okrem toho sa divák dozvedel aj o priekopníčkach: dievčatá ako kulturistky (v Košiciach) a hokejistky (v Bratislave).

V ďalšom vydaní prevažujú snímky zo zahraničia a všetky sú znakom nepokojného sveta: štrajky v západnej Európe, prevrat v Ghane, zásobovacie problémy v Indii, pokračujúca vojna vo Vietname (č. 12). Nasledujúci týždenník bol zase zameraný viac na šport. Najväčší priestor v ňom dostal futbalový brankár Viliam Schroiff – populárny gumár –, ktorý po dvanástich rokoch opúšťal bratislavský Slovan.

V pravidelnej jarnej kritickej rubrike 1 000 jarných kilometrov spravodajcovia konfrontovali, čo sa (ne)zmenilo od vlaňajška (č. 14) a ďalej si všímali nekvalitné cesty (č. 15) a znehodnotené a devastované staré kaštiele (č. 16). Mnohé sa tak podarilo znivočiť, že dodnes nezískali svoju bývalú krásu.

Pri putovaní po Slovensku spravodajcovia objavili aj pár pozoruhodností a zaujímavostí: k tým prvým patril gotický kostol v Štítniku – pre svoju zastrčenú polohu aj dnes väčšine neznámy –, k tým druhým najvyššie položená škola na Slovensku v Lome nad Rimavicou v okrese Brezno, ktorá leží vo výške 1 017 m. Bola postavená za cisára pána v 18. storočí, kúrilo sa v nej, akože ináč, v peci a vyučovali v nej obetaví manželia Kollárovci. O ich plate sa v šote nehovorí.

A aby toho nebolo málo, objavili filmári ešte jeden kút pánubohu za chrbtom: vraveli tak o Šoltýske v lučeneckom (dnes poltárskom) okrese. Práve pre cestárov, ktorí stavbu trojkilometrového úseku už štyri roky odďaľovali. Vôňu čerstvého chleba poznajú jej obyvatelia iba každý štvrtý deň. Päťdesiatpäť detí a rovnaký počet robotníkov sa oboznamuje s výhodami rannej rozcvičky denne na ceste k autobusu. Či kritika filmárov pomohla zlepšiť stav, to sa nedozvieme.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2016
2. 7. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 52/1965 a 53/1965 (repríza 3. 7. o 13.30 hod.)
9. 7. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 1/1966 a 2/1966 (repríza 10. 7. o 13.30 hod.)
16. 7. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 3/1966 a 4/1966 (repríza 17. 7. o 13.30 hod.)
23. 7. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 5/1966 a 6/1966 (repríza 24. 7. o 13.30 hod.)
30. 7. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 7/1966 a 8/1966 (repríza 31. 7. o 13.30 hod.)

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2016
6. 8. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 9/1966 a 10/1966 (repríza 7. 8. o 13.30 hod.)
13. 8. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 11/1966 a 12/1966 (repríza 14. 8. o 13.30 hod.)
20. 8. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 13/1966 a 14/1966 (repríza 21. 8. o 13.30 hod.)
27. 8. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme 15/1966 a 16/1966 (repríza 28. 8. o 13.30 hod.)

Milan Černák